BRATISLAVA. Od roku 2007 sa podľa ministerstva spravodlivosti ani raz nestalo, že by slovenské súdy zastavili trestné stíhanie páchateľa pre nepríčetnosť.
Ak by sa tak stalo v prípade Milana Juhásza, ktorý v Hurbanove pred štyrmi mesiacmi zastrelil troch ľudí, išlo by podľa prokuratúry aj súdov o výnimočný prípad.
„Ak znalci zistia, že páchateľ je nepríčetný, trestné konanie zastavuje väčšinou ešte v prípravnom konaní prokurátor,“ hovorí predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Oldřich Kozlík.
Vražda v Brestovanoch
Na súde si nepamätajú, že by zastavovali stíhanie. Dvakrát ho prerušili. Deje sa tak, keď znalci zistia, že páchateľ začal trpieť duševnou poruchou až po skutku.
Násilné prípady
za násilné trestné činy stíhali 9836 ľudí, za vraždu bolo 57 stíhaní, za znásilnenie stíhali 112krát, 848 stíhaní za lúpeže, 2675 za ublíženie na zdraví, 1874 za nebezpečné vyhrážanie.
V roku 2011 zastavila špeciálna prokuratúra stíhanie vraha iba v jednom prípade. Išlo o úkladnú vraždu z júla 2011 v Brestovanoch. Muž tam v dome dobodal spoluvlastníka domu. Ešte živého ho zakopal do jamy, v ktorej potom zomrel.
Súd nariadil páchateľovi ochrannú liečbu v ústave. Vychádzal z jedného znaleckého posudku, ktorý robili dvaja psychiatri a jeden psychológ.
„Posudok bol jednoznačný,“ vysvetľuje hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Podporovali ho aj správy ošetrujúceho lekára.
Páchateľ podľa znalcov trpel v čase skutku aj po ňom prakticky nevyliečiteľnou duševnou poruchou, ktorej dôsledky sa dajú iba tlmiť liečbou.
Znalci povedali, že páchateľ nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho činu ani ovládať svoje konanie. Práve tieto dve zložky sú pre prokurátora aj sudcu zásadné. Ak znalci povedia, že úplne vymizli, zastavujú trestné stíhanie. V prípade vraha z Hurbanova hovoria, že boli podstatne znížené, nemôžu však povedať, že vymizli.
Páchateľovi však zároveň navrhujú ochrannú liečbu v ústave. Aj preto ich vyšetrovatelia podrobne vypočujú. Teraz sa im zdá posudok nejasný.
Stačí jeden posudok?
Polícia ani prokuratúra nevylučujú, že si v prípade Hurbanova vypýtajú ešte jeden kontrolný posudok.
„V súlade s Trestným poriadkom sa pre potreby vyšetrenia duševného stavu zabezpečuje vždy len jeden znalecký posudok. Osoby, ktoré ho vypracúvajú, musia dospieť k jednoznačnému záveru o duševnom stave,“ hovorí Predajňová.
Len ak sa znalci nezhodnú, priberajú sa ďalší znalci, ktorí robia kontrolný posudok.
Presné čísla nie sú
„Trestných vecí, v ktorých bolo zastavené trestné stíhanie z dôvodu nepríčetnosti obvineného v čase činu, je podľa skúseností prokuratúry minimum,“ povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Za prvých sedem mesiacov bolo takto zastavené stíhanie 145 páchateľov. Koľko z nich bolo obvinených z vraždy, už nevedela povedať. Ročne je za vraždu stíhaných približne 60 ľudí.
Za násilné trestné činy všeobecne je ročne stíhaných okolo desaťtisíc ľudí. Okrem vrážd sem patria lúpeže, znásilnenia alebo ublíženia na zdraví.
Na detenčný ústav zatiaľ nebol čas
Ministerstvo zdravotníctva sa ešte nestihlo problému s detenčným ústavom venovať.
BRATISLAVA. Pred rokom a pol identifikovali slovenskí psychiatri 34 vážnych prípadov pacientov, ktorí by mali byť v detenčnom ústave. Ide o kombináciu psychiatrickej nemocnice a väzenia. Ústav doteraz nestojí.
Vláda naň vyčlenila peniaze ešte v roku 2008, v roku 2010 začala súťaž, o rok neskôr ju museli pre námietku jedného z účastníkov zrušiť. Ministerstvo zdravotníctva naposledy v auguste vyhlásilo, že situáciu bude nanovo riešiť. Odvtedy sa to nestalo.
„Všetko sa nedá riešiť hneď, máme viaceré témy, na ktorých postupne pracujeme,“ povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková.
Agresívni páchatelia, u ktorých znalci povedia, že sú nepríčetní, tak končia na normálnych psychiatrických oddeleniach.
„Liečba prebieha tak ako v prípade iných chorých pacientov. Ak takýto človek utečie, zavoláme políciu,“ povedal Marek Zelman, riaditeľ psychiatrickej nemocnice v Hronovciach, kde je aj rozostavaný detenčný ústav. „Čakáme na rozhodnutie ako ďalej,“ dodal Zelman.
Na chýbajúce bezpečnostné oddelenia upozorňujú psychiatri už od roku 1992. Napríklad v Pezinskej nemocnici majú najatú SBS službu.
Heretik: Simulovať duševnú poruchu je veľmi zložité
Psychológ ANTON HERETIK hovorí, že oklamať znalcov pri posudku je takmer nemožné. Na konci konania rozhoduje iba súd.
Vie psychiater rozpoznať, či nechce páchateľ nepríčetnosť len simulovať?
„Simulovanie duševnej poruchy je veľmi zložité. Páchateľ by musel veľmi dobre poznať symptómy ochorenia a byť schopný ich demonštrovať. V sporných prípadoch možno z diagnostických dôvodov nariadiť pozorovanie v ústave. Je prakticky vylúčené, že by bol páchateľ schopný nasimulovať obraz duševnej poruchy pri psychologickom vyšetrení.“
Býva vrah často označený za nepríčetného?
„V našom vlastnom výskumnom súbore sme zistili, že u páchateľov vraždy bývajú znalecké závery vedúce k nepríčetnosti veľmi zriedkavé, znalci ich navrhli asi v desiatich percentách prípadov.“
Stretli ste sa s tým, že by v nepríčetnosti vraždil policajt?
„Stretol som sa s tým, že vrahom bol policajt, bol však príčetný.“
Znalecký posudok v prípade vraždy v Hurbanove hovorí, že páchateľ mal ovládaciu a rozpoznávaciu zložku podstatne zníženú, nie však vymiznutú. Zároveň však súdu navrhuje nariadiť ochrannú liečbu v psychiatrickom ústave. Môže to znamenať, že sa páchateľ vyhne trestu?
„Znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti nevedú automaticky ku konštatovaniu nepríčetnosti, a teda aj beztrestnosti. Súd sa bude musieť rozhodnúť, či ten faktor zváži pri posudzovaní motivácie, pri výške trestu alebo pri nariadení ochranného liečenia.“
Nemal by sa pri takej závažnej vražde urobiť ešte jeden posudok?
„Pri takýchto závažných trestných činoch alebo posudkoch, ktoré sa vyšetrovateľom či súdu zdajú sporné, sa kontrolný revízny posudok môže nariadiť. Nie je to však povinnosť.“
Beata
Balogová
