Keď talianske združenie Società Consortile Fonografici, ktoré vyberá poplatky za šírenie zvukových záznamov, zažalovalo súkromného zubára Marca Del Corsa, prípad skončil až na stole európskeho súdneho dvora.
Ten v marci tohto roka rozhodol, že pojem „verejný prenos“ sa na bezplatné vysielanie zvukových záznamov v zubnej ordinácii nevzťahuje, preto nezakladá právo na zaplatenie odmeny pre výrobcov zvukových záznamov.
SOZA chcela 20 eur, potom nechcela a zase chce
Zisťovali sme, či tento rozsudok rešpektujú aj slovenské organizácie, ktoré zastupujú autorov a interpretov. Pred SOZA, Slovgramom aj OZIS sme sa vydávali za zubára, ktorý by rád púšťal klientom v ordinácii hudbu. Chceli sme vedieť, či musíme odvádzať nejaké poplatky.
Odpoveď od panej z licenčného odboru SOZA znela, že na používanie ľubovoľných technických zariadení na šírenie hudby je potrebné uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu so SOZA a raz ročne zaplatiť paušálny poplatok 20 eur plus DPH.
Keď sme s týmto faktom konfrontovali šéfa SOZA Vladimíra Repčíka, sľúbil, že sa na to pozrie. Po krátkom čase prišlo fiktívnemu zubárovi upresnenie.
„Prosím ospravedlňte ma, ráno som vám odpísala nepresne, a aby náhodou nevzniklo nedorozumenie, píšem vám tento email. Hromadnú licenčnú zmluvu potrebujete LEN na čakáreň, ktorá je ozvučená a hrá v nej chránená hudba. Za priestory ordinácie nepotrebujete hromadnú licenčnú zmluvu.“
Po ďalšom rozhovore s Repčíkom však nakoniec neplatí ani opravená informácia a zubár musí platiť.
Vedúca právneho odboru SOZA Lucia Rybanská totiž poskytla stanovisko, že „rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Società Consortile Fonografici verzus Mario Del Corso sa nevzťahuje na výlučné majetkové práva autorov, ktorých zastupuje SOZA, ale na právo na primeranú odmenu za verejný prenos zvukových záznamov pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, ktorých na území SR zastupujú iné organizácie kolektívnej správy – Slovgram a Ozis.“
Dodala, že podľa platného autorského zákona je teda zväz oprávnený licencovať aj použitie hudobných diel v ordináciách vrátane zubných.
Slovgram: Za ordináciu sa neplatí
Na otázku, prečo najskôr zmenili názor a tvrdili, že sa má platiť len za čakáreň, odpovedala, že „zamestnankyňa reagovala unáhlene a v strese.“ Smerodajná je teda jej prvá odpoveď, že zubár musí platiť 20 eur ročne.
V Slovgrame aj v OZISE pracovníci na otázku fiktívneho zubára reagovali záporne. „Za ordináciu sa určite neplatí, iné by to bolo, ak by ste hudbu púšťali v čakárni.“
