Koľko učiteľov chce štrajkovať, šéf školských odborov PAVEL ONDEK zatiaľ netuší. Aký berie plat, prezradiť odmieta.
Kto vyhrá boj o vyššie platy?
„Samozrejme, chceme uspieť. No nepovažujeme to za boj, ale za vyslanie určitého signálu vláde, aby sa vážne zamyslela nad tým, ako to je so slovenským školstvom. Neočakávame skokovú zmenu, vieme, na čom je štát, ale bolo by dobré, keby sa našli peniaze pre školstvo.“
Čo vás uspokojí? Keď Smer zagarantuje, že každý rok zvýši platy o desať percent?
„Je požiadavka, aby vláda počas svojho volebného obdobia dokázala nájsť peniaze pre školstvo, aby sa trochu pozdvihlo a priblížilo úrovni vyspelých štátov Európy.“
Dokážete zopakovať masívny štrajk, aký bol v septembri? Nebojíte sa, že mnohí učitelia sa nezapoja práve pre peniaze, keďže počas protestu im nejde mzda?
„Všetko závisí od ľudí a ich odhodlania preukázať svoju nespokojnosť s tým, aké sú platy v školstve a ako je školstvo financované. Sú rôzne názory. Sú aj také, že desať percent do tarifných platov je málo, ponuka bola päť percent, čo je ešte menej. Predpokladám, že ľudia sa do štrajku zapoja. Ale nemôžem garantovať obrovskú masovosť. Je každého osobná vôľa, či sa zapojí.“
Zrejme chcete, aby sa zapojilo čo najviac ľudí a mali za sebou masu, ktorá pri vyjednávaniach s vládou zaváži?
„Signál tu už bol. Bolo to 13. septembra, keď sa do štrajku zapojilo okolo 100-tisíc pracovníkov v školstve. Predpokladám, že sa to môže zopakovať.“
Kuchárky či školníci hovoria, že viacdňový štrajk je pre nich príliš drahý, ak by sa zapojili, tak nemusia mať ani na zaplatenie účtov. Aký máte od nich ohlas?
„Je vidieť, že je to tak. Sú aj takéto ohlasy. Platy sú fakt tak nízke, že počas viacdňového štrajku by nepedagogickí zamestnanci, a, žiaľ, aj viacerí pedagogickí dostali oveľa nižšiu výplatu a mali by problém uhradiť inkaso a podobne.“
Chcete ich nejako motivovať, aby sa zapojili?
„Nie. Neplánujeme ich motivovať. Ľudia sú sami motivovaní súčasnou situáciou, ktorú prežívajú. Ak by došlo k tomu, že rokovania s najvyššími ústavnými činiteľmi nevyjdú a 26. novembra by bol vyhlásený štrajk, tak dnes mi je ťažké hovoriť, koľko dní by trval.“
Čo si myslíte, koľko dní je udržateľných?
„Bude to závisieť od rozhodnutia štrajkového výboru. Môj osobný názor teraz nie je podstatný. Podstatné je to, čo povedia ľudia, aké budú nálady.“
Štrajk ste naplánovali na koniec novembra s tým, že vtedy začne parlament rokovať o rozpočte. Štrajkujúci tak dostanú nižšiu výplatu krátko pred Vianocami, nebola to z tohto pohľadu chyba oddialiť štrajk?
„Ak chceme, aby vláda prehodnotila schválenie rozpočtu na rok 2013, tak podľa nás je to najvhodnejšia chvíľa. Rozhodla o tom rada zväzu. K protestu by nemuselo dôjsť, ak sa dovtedy dohodneme na zvýšení platov o desať percent. Uvedomujem si, že je to tesne pred Vianocami, my nechceme nikomu ublížiť. Každý sa musí sám rozhodnúť, či áno, alebo nie. Je tu možnosť na protest.“
Kliknutím obrázok zväčšíte
Čo urobíte, keď budete mať hlásenie, že štrajkovať nechcú toľkí ako v septembri?
„Právo na štrajk zaručuje ústava. Momentálne neviem odhadnúť, koľko ľudí pôjde. Nerobili sme prieskum v jednotlivých školách.“
Ako to bude v školách fungovať, keď sa časť učiteľov bude chcieť zapojiť a časť nie?
„Tí, ktorí by sa zapojili, budú štrajkovať a v ten deň nebudú mať nárok na plat. Plus ešte bude potrebné zaplatiť poplatok do zdravotnej poisťovne, okolo 1,50 eura. Tým, ktorí sa nezapoja, by mal riaditeľ školy dať náhradnú prácu. Ak to bude taká skupina ľudí, ktorá zvládne výučbu, môže sa v príslušnej škole vyučovať.“
Budete to považovať za neúspech?
„Nebudem to považovať za neúspech. Každý má osobnú vôľu sa rozhodnúť.“
Čo hovoríte na výpočet ministra školstva Čaploviča, že vláda učiteľom ponúka desaťpercentné zvýšenie platov. Vyrátal to tak, že im vláda neberie päť percent ako ostatným verejným zamestnancom a ešte im núka zvýšenie o päť percent.
„Návrh rozpočtu na rok 2013 hovorí o viazaní finančných prostriedkov vo verejnej a štátnej správe výškou päť percent, netýka sa to školstva. Čiže v porovnaní niečo s niečím to tak možno vyzerá, ale v skutočnosti to desať percent nie je.“
Vláda opakuje, že má iba na päťpercentné zvýšenie. Čo si o tom myslíte?
„Na rokovaní s ministrami sme dostali ponuku na 62 miliónov eur, čo je nízka suma. Navyše, zvyšovanie by sa netýkalo 11-tisíc vysokoškolských učiteľov, s čím nesúhlasíme. Požiadavka je minimálne desať percent pre všetkých pracovníkov v školstve. Štát by mal na to nájsť peniaze.“
Odkiaľ by ich mal podľa vás vziať?
„Pokiaľ našiel na iné aktivity, pre Grécko aj na euroval, mal by aj na školstvo. A to nevravím, že nemá byť euroval. Keď sme v eurozóne, treba pomáhať. Pripomínam, chýbajúce peniaze nie sú záležitosťou iba súčasnej vlády a súčasného ministra Čaploviča. Je to výsledok vládnutia všetkých vlád od roku 1993.“
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Ako vnímate, že Smer bol doteraz ústretový k odborárom, podpisoval s nimi zmluvy o spolupráci a teraz nechce vyhovieť ich požiadavkám?
„Smer spolupracuje s vedením Konfederácie odborových zväzov, má podpísanú dohodu s niektorým odborovým zväzom. So školstvom takúto dohodu nemá, pretože nebol od členov mandát. A je jedno, či ide o Smer, alebo o inú politickú stranu. V školstve pôsobí 150-tisíc zamestnancov, každý má slobodnú vôľu, koho sa rozhodne voliť. Smer nedeklaroval žiadnu ústretovosť k odborovému zväzu školstva.“
Premiér tento týždeň nepriamo odkázal učiteľom, že nechápe ich nároky. Vravel, že sú ľudia, ktorí vnímajú realitu a sú takí, ktorí ju vnímať nechcú, a to vláda im ešte núka zvýšenie platov. Ako to hodnotíte?
„Neviem, v akej súvislosti pán premiér výrok povedal. K týmto veciam sa vyjadrím až po rokovaniach.“
Prečo teraz chcete rokovať s prezidentom, šéfom parlamentu a premiérom. Sklamal vás Čaplovič?
„Nesklamal. Rokovali sme s ním niekoľkokrát, v rámci vlády môže dať návrh na zvýšenie rozpočtu pre školstvo, ale finančnými prostriedkami nedisponuje.“
Ako hodnotíte jeho prácu, keďže v návrhu rozpočtu zvýšenie o desať percent nezabezpečil?
„Pán minister deklaroval pomoc školstvu tým, že sa bude snažiť o zvýšenie financií pre školstvo. Máme korektné vzťahy.“
Premiér už viackrát zopakoval, že si štát nemôže dovoliť zvyšovať verejný dlh. Myslíte, že uňho uspejete?
„Neviem vám povedať, žiadne rokovania ešte neboli. S pánom prezidentom sme rokovali ešte v jarných mesiacoch, vtedy nám prisľúbil pomoc, že bude hovoriť s vládnymi predstaviteľmi, aby našli možnosť na zvýšenie prostriedkov.“
Tak lekári, ako aj učitelia si na svoj štrajk vybrali mimoriadne nevhodné obdobie, píše Peter Schutz.
Neobávate sa, že ak rokovania neprinesú výsledok a školy ostanú zavreté niekoľko dní, tak sa podpora rodičov obráti proti vám?
„Každý človek má svoju predstavu, názor na naše protesty. Samozrejme, že sme sa už stretli aj s negatívnym ohlasom hlavne od rodičov, že majú malé školopovinné deti a nemajú ich kam dať. Tiež mám malú vnučku, ktorá chodí do základnej školy, viem, aký je to problém. No na druhej strane ich žiadam o pochopenie. Ide tu aj o budúcnosť detí. Máme aj požiadavky dlhodobého charakteru, aby do školstva išlo toľko peňazí, aby sme sa vyrovnali vyspelým štátom EÚ, aby sa zlepšila vybavenosť škôl, posilnila veda a výskum.“
Minister financií Kažimír žiada, aby sa platy nezdvihovali plošne, ale podľa výkonu učiteľa.
„Proti takejto požiadavke nie sme. Ale povedali sme jednu vec, dobre, najprv pozdvihnite platy na určitú úroveň a potom bude diferenciácia podľa toho, aká je kvalita práce pedagogického zamestnanca. Ale je otázka, dá sa merať kvalita práce učiteľa?
Koľko by mal zarábať učiteľ, aby sa cítil dostatočne ohodnotený?
„Vzhľadom na to, aké sú ceny, pedagogický zamestnanec regionálneho školstva by mal zarábať viac ako tisíc eur v hrubom.“
Nepedagogický zamestnanec?
„Tam je jeden veľký problém, že určitej skupine sa začína tabuľkový plat vo výške, ktorá je nižšia ako minimálna mzda. Keby sa to začínalo minimálnou mzdou a od toho by sa každý rok valorizovali ďalšie tarifné triedy a stupne, tak by bola spokojnosť.“
Prečo nechcete zverejniť, aký je váš plat ako odborového predáka?
„Nie sme napojení na štátny rozpočet. Finančné prostriedky sú z príspevkov našich členov. O plate funkcionárov rozhoduje rada zväzu.“
FOTO: SITA
Koľko učitelia platia členské?
Odvod je 0,5 percenta z čistého príjmu, z toho 0,1 percenta ostáva v regiónoch a 0,4 percenta ide do centrály, ktorý to rozdeľuje do podporného, štrajkového, rezervného fondu plus na rekreácie, na insolventnosť zamestnancov a na platy aparátu. Pokiaľ je čistý mesačný príjem 500 až 600 eur, tak na osobu je to 2,50 eura.“
Zo štrajkového fondu by ste nemohli aspoň čiastočne kompenzovať štrajkujúcim ušlú mzdu?
„Nemáme taký silný štrajkový fond. V minulosti z toho boli zaplatené autobusy na protest, ktorý bol pred rokom 2011. Išlo o sumu zhruba 200-tisíc eur.“
Dvestotisíc za autobusy?
„Okolo sto autobusov zvážalo do Bratislavy ľudí z celého Slovenska. To si už dovoliť nemôžeme.“
Ako vnímate nové školské odbory, ktoré sú vašou konkurenciou?
„K tomu sa vyjadrovať nebudem. Nie sú konkurenciou.“
Odstúpite z vedenia odborov, keby sa vám nepodarilo zabezpečiť desaťpercentné zvýšenie?
„To je veľmi ťažká otázka. Tlačíte ma k múru. Som zvolený na štyri roky. V rámci zvoleného programu sú body, ktoré treba splniť. Predpokladám, že pri rokovaniach budeme úspešní a dosiahneme viac peňazí pre školstvo.“
