V americkom Chicagu, ktoré má podobne ako iné americké mestá problém s dochádzkou detí do školy, vyskúšali už všeličo, aby to zmenili. Vrátane platenia žiakom za dochádzku. Výsledkom je aj to, že sa nedávno miestni učitelia rozhodli štrajkovať, prvýkrát po štvrťstoročí, lebo sa im nepáči spôsob odmeňovania. Slovenský ekonóm JÁN ŽILINSKÝ bol súčasťou tímu, ktorý na školách skúmal, čo pritiahne deti do školy.
Čo ste vlastne zisťovali na školách v Chicagu?
Pôvodná idea bola zistiť, či niečo bude fungovať, preto sme skúšali rôzne odmeny. Peniaze deťom alebo rodičom, alebo lotériu o iPod. Mohli dostať aj 50 dolárov za mesiac. Pôvodne sme mysleli, že podmienky boli nastavené, aby boli jednoducho splniteľné, ale kombinácia prospechu, dochádzky a slušného správania sa ukázala ako príliš tvrdá.
Čiže ste zmäkčili podmienky alebo dali inú odmenu?
Tento program bol súčasťou 10-miliónového experimentu. Aby bol výpovedný, tak sme nemohli meniť podmienky v strede experimentu. Je dôležité, aby tie triedy, ktoré boli na začiatku vybrané do istej experimentálnej skupiny, v rovnakej skupine ostali. Čiže ak sme v niektorých triedach za prospech dali "len" ústnu pochvalu, nechceli sme to počas roka meniť.
A podobne aj s triedami, kde sme ponúkali finančné motivácie. Zároveň sme sledovali správanie a prospech na školách a v triedach, kde sme neponúkli vôbec nič.
Aký je teda výsledok?
Experiment pokračuje. Predbežne sa zdá, že okrem platenia odmien rodičom toho veľa nefungovalo. Čo podľa mňa ešte neznamená, že je správne platiť rodičom, pretože zvonku zasahovať do vzťahu rodiča s dieťaťom môže byť nevhodné až nebezpečné.
Platenie rodičom je nebezpečné? Prečo?
Viem si predstaviť, že študent môže aj dostať bitku, ak za dobrú známku sú v škole peniaze. Ak rodičia nevedú deti k učeniu, tak je to problém, ale neviem, či toto je cesta. Dôležitá časť vzdelávania je chuť čítať, riešiť problémy a podobne, to do domácností asi nezavedieme tým, že za prospech zaplatíme.
Aký veľký problém s dochádzkou majú americké školy?
V USA je to aj o chudobe, štruktúre miest, o rozbitých rodinách, o nízkych daňových príjmoch v mestách s vysokou nezamestnanosťou. Do značnej miery je to problém spoločenský a politický. Dieťa, ktoré sa narodí slobodnej matke v chudobnej a nebezpečnej štvrti, bez možnosti stretnúť vzory, často nemá potrebné návyky chodiť do školy. V mnohých mestách polovica študentov školu nedokončí vôbec. Problém je hlavne na stredných školách.
Čiže v Amerike sa to neťahá už od základnej?
Nie, problémy s dochádzkou sú skôr na stredných školách.
Je to otázka miery bohatstva rodín, z ktorých deti pochádzajú?
Čo sa týka rozdielov v testoch, tak áno. Rozdiely medzi chudobnými a ostatnými sú už od prvého ročníka na základnej.
Dokonca sa zistilo, že už v škôlke sú rozdiely v kognitívnych testoch. Takže chudobné deti všeobecne začínajú už prvý rok v škole znevýhodnené.
Vysvetľuje sa to čím, prostredím a výchovou?
Pred siedmimi rokmi sa ešte diskutovalo o rôznych hypotézach. Keď ekonómovia a iní pozorovali rozdiely v štandardizovaných testoch, hovorilo sa o možnostiach, že sú zaujaté testy alebo zaujatí učitelia, alebo rozdiely v kvalite škôl, či učiteľov, rozdiely v komunitách, vo výchove či vrodené rozdiely.
Skúmali sa vrodené rozdiely?
Tomu sa dá ťažko vyhnúť, vzhľadom na pozorované rozdiely v istých schopnostiach už v škôlke. Stále sa skúma, či to môže byť spôsobené napríklad nedostatočnou potravou chudobnej matky. Prípadne stresovým prostredím, v ktorom sa matka počas tehotenstva pohybuje.
Ktoré z tých hypotéz považujete za najpravdepodobnejšie? Alebo ktoré za nepravdepodobné?
Rozdiely v domácom prostredí sú zrejme vysoko v rebríčku pravdepodobnosti. Potom kvalita škôl.
Vrátane učiteľov?
Do značnej miery áno. Teraz je taká móda "merať výkon" učiteľov, keďže sa ukázalo, že šikovní učitelia majú veľmi pozitívny vplyv. To sa doháňa dosť ďaleko - aj preto som napísal článok, aby sme touto cestou na Slovensku išli opatrne.
Učitelia v Chicagu nedávno štrajkovali. Bolo to z podobných dôvodov ako u nás?
Bolo to hlavne pre viazanie platov na výsledky testov žiakov.
Bojujú viac proti tomu princípu než pre výšku platu?
Aj keď sa platy viažu na "zlepšenie" študenta, čo má akože odzrkadliť pridanú hodnotu učiteľa, stále chápem, prečo to nechcú.
Prečo?
Veľa učiteľov nechce byť otrokmi testov.
Čo im prekáža na tom byť otrokmi testov?
V prvom rade sú tie testy podľa mňa veľmi zle pripravené. Keby som na vlastné oči nevidel, ako vyzerajú, tak tomu neuverím.
V čom sú zlé?
Napríklad malý žiačik, ledva gramotný, ktorého sa snaží učiteľka udržať v lavici, si prečíta odstavec textu na počítači na lavici a má správne zaškrtnúť synonymá vybraných slov v odstavci. Takéto testy skúmajú v podstate len slovnú zásobu, ani len nie porozumenie textu. A učiteľka vyzerá zle v rebríčku, pretože žiak nemá formálnu slovnú zásobu, vie sa vyjar
drovať len hovorovo. Tak učiteľka má nižší plat a ešte to chcú ľudia dať na web, že ona má "nízku pridanú hodnotu". Podľa mňa testy tohto typu majú nulovú hodnotu. Jediný výsledok je frustrácia učiteľov.
Pripomína vám americký problém s dochádzkou situáciu na Slovensku?
Tu v USA sa mi zdá, akoby existovali dva rozdielne svety. Stretol som študentku na súkromnej strednej škole, ktorá so spolužiakmi na fyzike s učiteľom stavia elektrické auto od základov. A videl som deti, ktoré ani nevedia čítať. Systém tu je veľmi polarizovný. Ale čítal som aj o problémoch na Slovensku, hoci som ich osobne nikdy nezažil.
Tak ste možno čítali aj o rôznych návrhoch riešenia, ktorých je v poslednom čase u nás veľmi veľa. Napríklad krátiť sociálne dávky rodičom, ktorých deti chýbajú v škole. Je to podľa vás typ motivácie, ktorý by mohol fungovať?
Netrúfam si povedať, čo by to fungovalo v prostrediach, ktoré osobne nepoznám. Ale pri riešeniach, by som sa pýtal, či netrestajú deti za to, kde sa narodili. Ak áno, asi by som bol proti, aj keby mali ekonomický zmysel. Mimochodom - v USA sa robia aj experimenty, že do školy príde zubár vo svojom luxusnom aute a povie deťom o svojej profesii a o tom, že sa môžu mať dobre, ak ostanú v škole.
Iní zase navrhujú, aby si "deti zo sociálne znevýhodnených spoločenstiev" nemohli brat učebné pomôcky domov, aby ich nepredali alebo nezničili. Tiež je to trestanie detí?
Toto je ťažká otázka, keďže záležať by nám malo aj na deťoch, ktoré nemajú problémy so správaním, nielen na tých, ktoré ich majú. To opísané správanie znie ako symptóm zlého prístupu ku škole.
U nás sa problémové a ostatné deti zvyknú separovať. Buď do osobitných škôl, alebo aj v rámci jednej školy po triedach. Rasové kritérium síce nikto nepotvrdí, ale aj tak je často prítomné. Je to nejako podobne aj v USA?
Áno, je to dané demografiou štvrte.
Majú tam obdobu našich špeciálnych (kedysi osobitných) škôl?
V problémových školách, ktoré som navštívil, mali aj špeciálne triedy pre deti so psychickými ťažkosťami. Rasová separácia je výsledkom demografie štvrte. Všetci žiaci boli čierni a maximálne jedna učiteľka bola biela. A trúfam si povedať, že učitelia by boli ochotní dochádzať aj do chudobných štvrtí za deťmi, keby tie štvrte neboli aj cez deň také nebezpečné.
Aké nebezpečné?
Bývalé spolužiačky napríklad učili pár rokov na takýchto školách, brali to skoro ako dobrovoľníctvo a vždy odišli nie preto, že by nemali rady deti, ktoré tam učili, ale preto, že sa necítili bezpečne.
Sú v Amerike povinné škôlky?
Vek povinnej dochádzky sa líši naprieč štátmi USA.
Sú nejaké štatistiky, ktoré by naznačili, v ktorých štátoch je to dobre nastavené a v ktorých zle?
Existuje 14-tisíc školských okresov, ktoré určujú aj dĺžku školského roka a podobne. Výskumy sa sústredia na štandardizované testy, nie na správanie, čo je podľa mňa chyba.
Ako sú na tom americkí žiaci v medzinárodnom porovnaní?
V testoch PISA USA klesajú. Už sa to spomína aj v televíznych reklamách.
Ako sú na tom americkí učitelia s platmi v porovnaní s inými profesiami alebo nejakým priemerom?
Životný štandard učiteľa asi nie je taký ako v Nemecku, ale platy sú slušné.
Aj na štátnych školách? Vrátane tých s problémovými žiakmi?
Aj na štátnych školách majú okolo 60-tisíc dolárov ročne, ak sú v školstve už nejaký čas. Ale najmä začínajúci učitelia majú nižší plat než "priemerný vysokoškolák".
A myslíte si, že by zvýšenie platov našim učiteľom pomohlo celému školstvu?
Verím tomu, áno.
Beata
Balogová
