Košice 10. septembra (TASR) - Ústavnopolitický vývoj v krajinách Visegrádskej štvorky mapuje monografia, ktorá sa v týchto dňoch dostáva na pulty renomovaných svetových kníhkupectiev. Publikácia vyšla v angličtine vo vydavateľstve Central European Univerzity Press so sídlom v Budapešti a New Yorku. Jej autor, poradca Ústavného súdu SR Radoslav Procházka, za svoju štúdiu získal doktorát na prestížnej právnickej fakulte Yale Law School v USA.
Tristošesťdesiat stranová publikácia sa nesústreďuje iba na kľúčové judikáty ústavných súdov Českej, Maďarskej, Poľskej a Slovenskej republiky, ale komparatívnym spôsobom vysvetľuje ich podstatné črty, typové znaky judikatúry a postavenie v štruktúre štátnych orgánov. Ojedinelým aspektom je šírka záberu cez sociologickú a historickú analýzu prostredia, v ktorom pôsobia. Monografiu, nazvanú Mission Accomplished (Splnená misia) s podtitulom O zakladaní ústavného súdnictva v strednej Európe, sám vydavateľ prezentuje ako literatúru vhodnú nielen pre právnikov, ale aj pre politológov, sociológov či komentátorov transformačných zmien v postkomunistických krajinách.
Podľa slov autora judikatúru ústavných súdov krajín V4 zásadne ovplyvnili štyri faktory. Kompetenčná výbava súdu, aktuálny politický kontext, právna kultúra a samozrejme, ústavný text, s ktorým sudcovia pracovali. Ako spresnil v rozhovore pre TASR, všetky splnili svoju rolu s tým, že každý súd ju vnímal trochu inak. Poliaci napríklad chápali svoju úlohu predovšetkým ako pomoc transformačnej agende presadzovanej parlamentom. Podobne ÚS Českej republiky, ten sa však vyznačoval aj silným antikomunistickým a osobnú slobodu zdôrazňujúcim prístupom. Maďarský ÚS sám seba chápal najmä ako tvorcu abstraktného ústavného poriadku a menej ako ochrancu subjektívnych ústavných práv občanov v konkrétnom kontexte. Úlohou slovenského ÚS, najmä počas jeho prvého funkčného obdobia, bolo chrániť základy právneho štátu a kultivovať výkon štátnej moci.
Napriek viacerým rozdielom v detailoch základný motív porevolučného vývoja všetkých štyroch súdov ostal rovnaký bol úsilím o štandardizovanie pomerov v štáte v súradniciach európskeho vývoja, konštatuje Procházka. Z jeho pohľadu definitívne potvrdili svoje miesto v európskom právnom priestore a dôstojne sekundujú takým hegemónom ústavného súdnictva ako je nemecký, španielsky či taliansky ústavný súd.
*ver pa
NNNN
