Agentúrny text sme o 20:15 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Deti patria do škôl, predstavil v pondelok prvé ústredné motto kľúčovej vládnej reformy minister. Nebol to však Dušan Čaplovič, ktorý vedie školstvo, ale šéf silového ministerstva vnútra Robert Kaliňák, pod ktorého okrem polície či hasičov po novom spadá aj rómska agenda.
Spolu s lídrom opozičnej strany OĽaNO Igorom Matovičom a jeho poslancom Petrom Pollákom, ktorý sa stal splnomocnencom vlády pre rómske komunity, na striedačku predstavovali prvých štrnásť bodov rómskej reformy zameraných na vzdelávanie.
Určia rizikové rodiny
Rómska koalícia Smeru a Obyčajných ľudí si osvojila viac pozitívnych odporúčaní medzinárodných inštitúcií, ktoré skombinovala s prístupom tvrdej ruky.
Fakty
Rómska reforma
Povinná predškolská výchova pre deti z rizikových rodín.
Celodenné vzdelávanie pre problematické deti.
Dochádzka a správanie dieťaťa ovplyvnia prídavky.
12–ročná školská dochádzka
Obmedzenie prijímania detí do osobitných škôl .
Zvýšiť počet rómskych detí v škôlkach chce napríklad tým, že štát určí, ktoré rodiny sú rizikové a tým nariadi povinnú predškolskú výchovu od troch rokov.
Rizikovosť určia úradníci na základe informácií o vzdelaní, príjmoch či kriminálnej minulosti rodičov alebo o záškoláctve súrodencov.
„Nikto nemôže dostávať sociálne dávky bez toho, aby niečo pre svoje okolie urobil. Rodičia musia niečo urobiť pre svoje deti a tie patria do škôl,“ povedal Kaliňák.
Rodiny detí, ktoré budú chodiť poza školu alebo sa agresívne správať, majú po reforme prísť o časť rodinných prídavkov. Peniaze chce minister presmerovať do škôl, ktoré budú pre problémové deti zabezpečovať celodenné výchovno-vzdelávacie aktivity.
Zvýšiť vplyv školskej výchovy na rómske deti má aj predĺženie povinnej školskej dochádzky na 12 rokov. Žiaci, ktorí v priebehu deviatich rokov nedokážu ukončiť ôsmy ročník, budú musieť nastúpiť na trojročnú učňovku s povinnou dvojročnou praxou.
Kaliňák s Pollákom vypočuli kritiku medzinárodných organizácií, ktoré Slovensku vyčítajú rastúci počet rómskych detí v osobitných školách. Tie v nich zväčša končia s diagnózou ľahkého mentálneho postihnutia, hoci skutočnými dôvodmi sú často slabé znalosti jazyka či chýbajúce vzdelávacie návyky.
Drahé špeciálne školy
„Špeciálne školy nás stoja dvakrát viac ako bežné základné školy. Nechceme už míňať verejné zdroje neefektívne, lebo absolvent špeciálnej školy akoby mal napísané na čele: doživotný poberateľ sociálnych dávok,“ povedal Pollák.
Štát má preto podľa neho zabezpečiť objektívnejšiu diagnostiku a do osobitných škôl posielať iba vážnejšie narušené detí. Bývalú splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity Kláru Orgovánovú nový „rómsky“ tandem zatiaľ nepresvedčil. „Viaceré opatrenia sú diskriminačné, ťažko uskutočniteľné a bez finančného krytia.
Navrhujú veľa, ale dôležité bude, čo sa im podarí presadiť,“ tvrdí.
Kedy budú opatrenia vzdelávacej časti rómskej reformy zavedené do praxe a koľko budú stáť, Kaliňák a Pollák zatiaľ nevedia. „Techniku“ jednotlivých krokov chcú predstavovať na budúci rok.
KDH: Prezentovaná rómska reforma je povrchná
Smer a OĽaNO podľa hnutia KDH prinášajú riešenia rómskeho problému len povrchne a krátkozrako.
BRATISLAVA. Rómska reforma, ktorú dnes predstavil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) a splnomocnenec vlády pre rómsku komunitu Peter Pollák (OĽaNO), ponúka povrchné riešenia. Tvrdí to predseda KDH Ján Figeľ.
Šéf kresťanských demokratov pritom poukázal, že predstavený program v oblasti vzdelávania prezentoval rezort vnútra samostatne, bez prítomnosti zástupcov ministerstva školstva.
"Kde je krytie tak rozsiahlych navrhovaných opatrení? Zaváňa to aj presunom sociálneho na etnický princíp pri riešení špeciálneho školstva, respektíve predškolského vzdelávania," poznamenal Figeľ.
Kresťanskí demokrati sú presvedčení, že pri príprave takejto reformy by mala vláda spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, školami, ale predovšetkým samotnými Rómami.
Zároveň by chceli poznať, aký osud čaká stratégiu integrácie Rómov do roku 2020, ktorú odobril vládny kabinet Ivety Radičovej. Figeľ totiž pripomenul, že tento dokument bol vysoko ocenený aj na medzinárodnej úrovni.
"Predstavený program je vágny aj preto, že mu v prvom rade chýba výchova a sprevádzanie a dôraz je kladený na vzdelávanie. Bez výchovy, sprevádzania komunity nedosiahneme výsledky, ktoré si želajú pán splnomocnenec a pán minister," podotkla opozičná poslankyňa Monika Gibalová (KDH).
Podľa podpredsedníčky KDH Miroslavy Szitovej (KDH) treba pri tejto reforme sledovať aj princíp decentralizácie a riešiť situáciu v každej obci samostatne.
TASR
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
