VOJKA, BAKA. Pred dvadsiatimi rokmi im sľubovali elektrinu a vodu zadarmo či s výraznou zľavou. Hovorili, že Vodné dielo Gabčíkovo im dá prácu.
Obyvatelia obcí hraničiacich s megalomanským projektom už krátko po jeho dostavaní zistili, že až na pár výnimiek im milióny litrov vody za domom spôsobujú len problémy.
„Jediné pozitívum je, že nie sú povodne,“ hovorí starosta Vojky Donald Álló.
Vodné dielo ich odrezalo od desať kilometrov vzdialeného Šamorína, kde veľa ľudí pracuje, má príbuzných, lekárov. Dostanú sa tam len kompou, ktorá v noci nepremáva.
V dedine sa po dokončení diela rozmohli komáre. Každý postrek obec stojí tisíc eur. Hoci je časť diela v katastri obce, miestnu daň vyberať nemôže. Oficiálne ide o protipovodňovú stavbu, ktorá má výnimku.
Je hmla, kompa stojíV pondelok bola hmla a tak kompa stála. „Stojíme, aj keď fúka vietor viac ako 12 metrov za sekundu, keď je vysoká hladina, aj keď zamrzne voda. Raz sme nepremávali tri týždne,“ vraví strojník z kompy.
Posiela nás štyridsaťkilometrovou obchádzkou cez Gabčíkovo.
Ak dostane obyvateľ Vojky napríklad infarkt a kompa nejazdí, tak ako v pondelok aj utorok doobeda, sanitku pošlú z 30 kilometrov vzdialenej Petržalky. Pokiaľ kompa premáva, sanitke zo Šamorína to trvá aj viac ako pol hodiny.
Álló a jeho kolegovia z dedín Dobrohošť a Bodíky vypisujú žiadosti a sťažnosti roky. Naposledy písali premiérke Ivete Radičovej v auguste 2011.
Odpoveď prišla z ministerstva životného prostredia. Ich kompenzáciu vraj vyriešili „protipovodňovým opatrením na kanáli Čiliz pri obci Bodíky“.
Taký kanál pri Bodíkoch nie je. Je na druhej strane diela. Tešiť sa majú aj z „prehrádzok, prehradení a vozoviek“ a čističky odpadových vôd vo Vojke. Sľuby o lacnejšej elektrine vraj nie sú na papieri.
Starostovia neuspeli ani so žiadosťou, aby ich obyvatelia mali na kompe prednosť. V lete chodia turisti a čaká sa aj dve hodiny. Vojka vozí ľudí na druhý breh obecným mikrobusom, stojí ju to ročne okolo 27tisíc eur.
Vodné dielo nie je obyčajná stavba. Gabčíkovo objektívom SME
Pozrite si fotogalériu >>
V Bake sa bojaZ priehrady sa neteší ani starostka Baky Alžbeta Csíziková. Býva hneď pri nej. „Bojím sa, viem, ako to stavali.“ Keď sa pýtame, či stavbu odflákli, alebo sa kradol materiál, smeje sa. „Viac nepoviem.“
Pri výstavbe zbúrali domy siedmich rodín z Baky aj základnú školu. Štvorcový meter vykupoval štát po 40 halierov. Rodine Eriky Szüczovej z Vojky platili len 30 halierov. Pod dielom zostali pozemky stovky miestnych. Komu sa suma nepáčila, vyvlastnili ho zadarmo.
„Nášmu podniku v zmysle zákona nevyplývajú žiadne záväzky voči obciam,“ odpísal prevádzkovateľ diela Vodohospodárska výstavba.
Firma obciam z okolia aj tak poskytla viaceré kompenzácie – od výstavby kanalizácie cez ušlý zisk poľnohospodárom či dotáciu na autobusové spoje.
Beata
Balogová
