Zdroj: SIS
Bratislava, október 2012
Obsah:
1. Úvod
2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS
2.1 Bezpečnostná oblasť
- Boj proti terorizmu
- Nelegálna migrácia
- Kontrarozviedna ochrana
- Boj proti organizovanému zločinu
- Obchod s výrobkami obranného priemyslu a proliferácia
- Extrémistická scéna
- Pseudoreligiózne zoskupenia
- Ochrana utajovaných skutočností a previerky personálnej a priemyselnej bezpečnosti
- 2.2 Ekonomická oblasť
- Korupcia a klientelizmus
- Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy
- Colné, daňové a finančné podvody
- Zahraničné hospodárske vzťahy SR
2.3 Zahraničnopolitická oblasť
- Ruská federácia
- Ukrajina
- Bielorusko
- Krízové a konfliktové oblasti
3. Spravodajské zabezpečenie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2011
4. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
5. Stav, základné činnosti a kontrola SIS
5.1 Personálne zabezpečenie SIS
Základné ukazovatele
5.2 Stav materiálno-technického zabezpečenia a čerpania rozpočtu SIS
Rozpočet SIS
Materiálno-technické zabezpečenie
5.3 Informačno-technické prostriedky
5.4 Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
5.5 Legislatíva a kontrola
- Legislatívna činnosť
- Kontrolná činnosť
6. Záver
1. Úvod
Táto správa nadväzuje na výročnú správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby (SIS) v roku 2010. Informuje o stave, vykonávaných činnostiach a o dosiahnutých výsledkoch pôsobenia SIS v roku 2011.
SIS je garantom spravodajskej ochrany štátu v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky. Bola zriadená zákonom č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe ako civilná spravodajská a bezpečnostná služba. Zákon o SIS vymedzuje jej úlohy, postavenie, organizáciu, systém vonkajšej kontroly zo strany Národnej rady SR, povinnosti a oprávnenia.
SIS v rozsahu svojej pôsobnosti a v rámci svojich oprávnení získava, sústreďuje a vyhodnocuje spravodajské informácie. Za podmienok ustanovených zákonom realizuje tiež oprávnenia spojené s aktívnou bezpečnostnou prevenciou.
SIS v rozsahu svojej pôsobnosti a v rámci svojich oprávnení získava a zákonom ustanoveným príjemcom poskytuje informácie o najzávažnejších ohrozeniach ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti, ako aj informácie zamerané na ochranu zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu.
V zmysle platného Strategického zamerania v bezpečnostnej oblasti sa SIS zameriava najmä na boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, extrémizmu, nelegálnej migrácii, legalizácii príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a na nelegálny obchod so zbraňami a materiálmi dvojakého použitia (proliferácia).
V ekonomickej oblasti SIS sleduje najmä nehospodárne alebo podvodné nakladanie s majetkom štátu a samosprávy, korupciu a klientelizmus v štátnej správe a samospráve, závažné daňové a colné podvody a ohrozenie energetickej bezpečnosti SR.
V zahranično-bezpečnostnej oblasti sa SIS zameriava na krízové a konfliktné regióny. Ďalej na možné dôsledky vzniknutých bezpečnostných a hospodárskych kríz v zahraničí na záujmy, bezpečnosť a ekonomiku SR.
V oblasti spravodajskej bezpečnosti SIS venuje pozornosť najmä ohrozeniu utajovaných skutočností, aktivitám cudzích spravodajských služieb a participuje na procese výkonu previerok personálnej a priemyselnej bezpečnosti.
SIS pri odvracaní bezpečnostných hrozieb ohrozujúcich spoločný priestor, ktorý je v zábere SR spolu s členskými štátmi EÚ a NATO, ako aj pri ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva, aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.
V uvedených oblastiach SIS spracovala v minulom roku pre príjemcov zo zákona 444 spravodajských informácií. Štatistický prehľad spravodajskej produkcie je uvedený v tejto správe. Významný je aj objem výmeny analytických a operatívnych informácií s partnerskými spravodajskými službami. SIS plnením svojich úloh v spravodajskej oblasti v roku 2011 pozitívne prispievala k ochrane ústavného poriadku, k zaisteniu bezpečnosti štátu a k ochrane a presadzovaniu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov Slovenskej republiky.
2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS
2.1 Bezpečnostná oblasť
Boj proti terorizmu
SIS nezaznamenala v roku 2011 bezprostredné teroristické ohrozenie na území Slovenskej republiky (SR),[1] ani zapojenie osôb zo SR do prípravy teroristického útoku v zahraničí. Bezpečnostná situácia v SR zostáva z tohto pohľadu stabilizovaná. Taktiež neboli zaznamenané extrémistické prejavy a vyhlásenia podporujúce ideológiu tzv. Jadra al-Qáidy.
Trend decentralizácie a diverzifikácie medzinárodnej teroristickej siete Jadro al-Qáidy a udalosti Arabskej jari, ktoré sa prejavili výraznejším autonómnym konaním odnoží al-Qáidy pôsobiacich najmä v krajinách Stredného východu a Severnej Afriky, nemali priamy dopad na bezpečnostnú situáciu v SR v roku 2011.
V európskom priestore sa v hodnotenom období prejavil narastajúci rizikový trend „individuálneho džihádu,“ podporovaný vyhláseniami vplyvných islamských duchovných, agresívnou propagandou na internete, vrátane výziev k individuálnemu terorizmu. Počet teroristických útokov realizovaných jednotlivcami alebo malými izolovane pôsobiacimi skupinami zrejme bude naďalej narastať, predovšetkým z dôvodu minimálnych nákladov, nízkeho rizika odhalenia a vysokej efektívnosti. Ako najviac rizikové sa javia izolované násilné akty jednotlivcov (tzv. osamelí vlci - „lone wolves“) inšpirované ideológiou medzinárodnej teroristickej siete Jadro al-Qáidy.
Trend množiacich sa útokov uskutočnených osamotenými útočníkmi sa prejavil nielen v oblasti islamského terorizmu, ale týkal sa aj osôb frustrovaných a nestotožnených s princípmi a hodnotami demokratickej spoločnosti. V hodnotenom období bola preto spravodajská pozornosť v oblasti boja proti terorizmu upriamená aj na tento fenomén.
SIS v priebehu roka 2011 predsedala medzirezortnej Expertnej skupine na koordináciu výmeny a analýzy informácií a spolupráce v oblasti boja proti terorizmu na národnej úrovni v SR. Nosnou agendou SIS v rámci predsedníctva v Expertnej skupine v roku 2011 bola príprava a finalizácia návrhu národnej stupnice teroristickej hrozby.
Nelegálna migrácia
SR zostáva naďalej pre nelegálnych migrantov tranzitnou krajinou[2] a pokračuje trend poklesu počtu nedovolených prekročení štátnej hranice SR. Relatívne pozitívny vývoj v oblasti nelegálnej migrácie je výsledkom uplatňovania prísnej azylovej politiky, medzinárodnej spolupráce a prijímania efektívnych bezpečnostných opatrení priamo na schengenskej hranici s Ukrajinou.
Organizované prevádzačské skupiny, okrem prevádzania cez zelenú hranicu, falšovania a pozmeňovania dokladov SR, sa v čoraz väčšej miere zameriavali na iné sofistikované spôsoby migrácie, pri ktorých už priamo nedochádza k nedovoleným prekročeniam štátnej hranice. Cudzinci usilujúci sa o vstup do SR a následne i ďalej do schengenského priestoru zintenzívnili zneužívanie legálne udelených víz a povolení na pobyt v SR.[3] Častejšie boli využívané aj účelové sobáše, ktoré mali zabezpečiť migrantom pobyt na území SR a v tejto súvislosti boli prevádzačskými skupinami oslovované predovšetkým ženy zo sociálne slabších spoločenských vrstiev. K zmene národnostného zloženia nelegálnych migrantov vstupujúcich do SR došlo v dôsledku nepriaznivej humanitárnej a zložitej bezpečnostnej situácie v regióne Roh Afriky. V porovnaní so situáciou v roku 2010 výrazne vzrástol počet nelegálnych migrantov zo Somálska. SIS upozornila na potenciálne bezpečnostné riziká vyplývajúce z možných prepojení migrantov zo Somálska na radikálne islamské teroristické skupiny aktívne v regióne Roh Afriky, predovšetkým na somálske militantné hnutie al-Shabaab (jednu z najaktívnejších odnoží Jadra al-Qáidy).
SIS tiež upozornila na skupiny afrických nelegálnych migrantov (najmä nigérijských) cestujúcich bez identifikačných dokladov, ktorí majú pri zadržaní tendenciu vydávať sa za Somálčanov v snahe získať výhodnejšiu pozíciu v azylovom procese.
Udalosti Arabskej jari v oblasti krajín Stredného východu a Severnej Afriky, ktoré vyústili do výraznejšieho migračného tlaku do Európy,[4] však mali na Slovensko skôr krátkodobý dopad a zatiaľ nespôsobili vytvorenie masívnych migračných vĺn z týchto oblastí smerujúcich na územie SR.
Vzhľadom na vývoj medzinárodnej situácie pravdepodobne bude migračný tlak na priestor EÚ narastať. Najkomplikovanejšia situácia bude na Balkáne a v Stredomorí, kde aktuálne ústia najsilnejšie migračné trasy z Ázie a Afriky do Európy. Je predpoklad, že územie SR bude naďalej tvoriť len relatívne menej využívanú časť migračných trás prechádzajúcich do EÚ a schengenského priestoru.
Kontrarozviedna ochrana
Slovenská informačná služba získavala, sústreďovala a vyhodnocovala informácie o činnosti cudzích spravodajských služieb na území SR. V roku 2011 pretrvávala snaha viacerých zahraničných spravodajských služieb o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy, bezpečnostných zložiek SR a o ovplyvňovanie verejnej mienky. Zvýšili sa ich aktivity a záujem o ekonomickú oblasť.
Pri kontrarozviednej ochrane SIS úspešne rozvíjala spoluprácu s partnerskými spravodajskými službami z členských krajín NATO a EÚ.
Boj proti organizovanému zločinu
V rámci boja proti organizovanej kriminalite zameriavala SIS v roku 2011 svoju pozornosť predovšetkým na trestnú činnosť najdôležitejších skupín domáceho a cudzojazyčného organizovaného zločinu. SIS príjemcom zo zákona v hodnotenom období odstupovala aj informácie o spolupráci členov zločineckých skupín s predstaviteľmi štátnej správy, samosprávy, polície, súdov a prokuratúry, ktorá sa uskutočňovala s cieľom dosiahnuť nezákonným spôsobom výhody v súdnych sporoch, pri získaní majetku samospráv alebo objednávok pre svoje legálne podnikateľské aktivity. Tieto prepojenia negatívne vplývali na priebeh vyšetrovaní, bezpečnosť občanov, hospodárenie samospráv a ekonomické záujmy štátu.
V oblasti ekonomickej trestnej činnosti bola venovaná zvýšená pozornosť predovšetkým nadmerným odpočtom DPH a podvodom so spotrebnými daňami z minerálnych olejov, liehu a tabaku. Ekonomická trestná činnosť páchaná zločineckými skupinami mala v hodnotenom období rastúcu tendenciu a štátu v jej dôsledku vznikali rozsiahle hospodárske škody. Na účely páchania ekonomickej trestnej činnosti boli vytvárané rozsiahle siete firiem na Slovensku, ako aj v zahraničí, a preto SIS v týchto prípadoch spolupracovala s partnerskými spravodajskými službami.
Pri poskytovaní informácií, prevencii a minimalizácii negatívnych dopadov najzávažnejších foriem organizovanej kriminality SIS intenzívne spolupracovala s domácimi bezpečnostnými zložkami, ale aj s partnerskými spravodajskými službami a s medzinárodnými organizáciami.
Obchod s výrobkami obranného priemyslu a proliferácia
SIS sa v hodnotenom období aktívne podieľala na procese licenčného konania v oblasti zahraničnoobchodnej činnosti s výrobkami obranného priemyslu, pričom po opätovnom prechode kompetencií v uvedenej oblasti na rezort hospodárstva je možné konštatovať zlepšenie kontrolných mechanizmov vydávania licenčných povolení.
V uplynulom roku na území SR pôsobilo viacero subjektov, ktoré disponovali príslušným povolením na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, pričom v obchodných prípadoch často vzájomne spolupracovali. Vzhľadom na reálne personálne možnosti bola spravodajská pozornosť sústredená predovšetkým na najvýznamnejšie subjekty a na subjekty s rizikovým profilom.
V priebehu roku 2011 neboli potvrdené žiadne poznatky, ktoré by poukazovali na využívanie slovenských subjektov alebo územia SR na nelegálny obchod s výrobkami obranného priemyslu. V hodnotenom období bol v SR zavedený nový mechanizmus vykonávania fyzickej kontroly reálneho stavu zásob vojenského materiálu vo vybraných subjektoch a kontroly priebehu realizácie konkrétnych obchodných prípadov. SIS zaznamenala snahy o zmanipulovaný lacný predaj nepotrebného vojenského materiálu z majetku ozbrojených zložiek.
SIS monitorovala pripravované alebo už vyhlásené významné tendre na dodávku vojenského materiálu pre bezpečnostné zložky. V tejto súvislosti boli zistené prípady nehospodárneho nakladania s majetkom štátu.
V rámci problematiky proliferácie materiálov dvojakého použitia SIS identifikovala aktivity smerujúce k príprave exportu tzv. citlivých tovarov zo SR do rizikových krajín, ktorých realizácia by mohla viesť k poškodeniu zahraničnopolitických alebo bezpečnostných záujmov SR.
SIS v hodnotenom období plnila úlohy v oblasti kontroly dodržiavania a vykonávania medzinárodných sankcií a podieľala sa na plnení záväzkov vyplývajúcich SR z medzinárodných zmlúv v oblasti kontroly obchodovania s konvenčným zbraňami a položkami dvojakého použitia. SIS odstupovala príslušným štátnym orgánom informácie o rizikových profiloch zahraničných podnikateľských subjektov, ktoré boli v predchádzajúcom období podozrivé z proliferácie technológií a materiálov dvojakého použitia do sankcionovaných krajín a mohli by sa pokúsiť zneužiť územie SR alebo subjekty registrované v SR na proliferačné ciele.
Štátnym orgánom SR SIS poskytla súčinnosť pri príprave Spoločného akčného plánu vlád SR a USA pre boj proti nelegálnemu nakladaniu s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi a súvisiacimi technológiami.
SIS sa podieľala na monitorovaní bezpečnosti jadrových zariadení a nakladania s jadrovými materiálmi v SR. Pri identifikácii hrozieb, ktoré by mohli mať vplyv na úroveň jadrovej alebo prevádzkovej bezpečnosti jadrových elektrární, poskytovala SIS príjemcom zo zákona analytickú podporu.
Extrémistická scéna
SIS v roku 2011 nezaznamenala žiadne aktivity pravicových ani ľavicových extrémistov, ktoré by predstavovali ohrozenie samotného ústavného zriadenia v SR. Taktiež neboli zistené aktivity takýchto skupín smerujúce k používaniu teroristických prostriedkov.
Slovenskí pravicoví extrémisti svoje aktivity a prejavy v roku 2011 podriadili zámeru etablovať sa na politickej scéne. Hlavné témy, ktoré pravicoví extrémisti prezentovali, súviseli s problematickým spolužitím majoritného obyvateľstva s rómskou komunitou, so sociálnymi problémami a s kritikou štátnych orgánov.
Z ľavicových extrémistov vyvíjali násilné aktivity iba antifašisti, pričom cieľom ich fyzických útokov boli prívrženci pravicových extrémistov. Celkovo je však možné konštatovať, že antifašistické hnutie v porovnaní s rokom 2010 svoje aktivity mierne utlmilo. Na slovenskej ľavicovo extrémistickej scéne existujú aktívne zoskupenia propagujúce marxisticko-leninskú ideológiu, ale majú marginálny charakter. V rámci ľavicovo extrémistickej scény nepôsobí masovejšie antiglobalistické hnutie a neboli zaznamenané ani relevantné organizované aktivity radikálnych ekologických združení.
Slovenskí extrémisti zintenzívnili využívanie sociálnych sietí na internete ako priestoru pre zverejnenie svojich radikálnych názorov a tiež ako komunikačného nástroja na aktivizáciu svojich sympatizantov.
Pseudoreligiózne zoskupenia
V oblasti deštrukčných siekt a náboženských spoločenstiev SIS v hodnotenom období monitorovala aktivity subjektov, ktoré pri šírení svojej ideológie a snahách o získanie vplyvu v štátnej a súkromnej sfére, ako aj v prostredí samospráv používali neštandardné a netransparentné metódy, často spojené s vlastným obohacovaním a negatívne ovplyvňovali psychické a fyzické zdravie svojich stúpencov, ako aj ich sociálnu situáciu.
Ochrana utajovaných skutočností a previerky personálnej a priemyselnej bezpečnosti
V roku 2011 sa SIS podieľala na procese výkonu bezpečnostných previerok realizovaných Národným bezpečnostným úradom, Vojenským spravodajstvom (VOS a VSS) a Policajným zborom. Informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb a podnikateľov boli uvedeným žiadateľom poskytované v rozsahu stanovenom zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností (bezpečnostná previerka podľa príslušného stupňa utajenia).
SIS participovala na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa osobitných predpisov Ministerstvom vnútra SR, Leteckým úradom SR a poskytovala vyjadrenia pre Ministerstvo hospodárstva SR v súvislosti so žiadosťami o vydanie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom. SIS v hodnotenom období vybavovala žiadosti v súvislosti s previerkami personálnej a priemyselnej bezpečnosti, resp. s posudzovaním bezpečnostnej spoľahlivosti.
V roku 2011 SIS vykonávala na základe žiadostí štátnych orgánov aj administratívne previerky k osobám a v rámci plnenia mimoriadnych bezpečnostných úloh vykonala služba na základe požiadaviek štátnych orgánov viac ako 7 500 previerok. SIS vybavovala aj dožiadania partnerských služieb obdobného charakteru.
2.2 Ekonomická oblasť
Korupcia a klientelizmus
SIS získala v roku 2011 informácie poukazujúce na prípady korupcie a klientelizmu v orgánoch miestnej a regionálnej samosprávy, v inštitúciách štátnej správy a v subjektoch s majetkovou účasťou štátu pri verejnom obstarávaní a pri prideľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Korupčné a klientelistické postupy boli zistené aj v priebehu rozhodovacích procesov súvisiacich s poskytovaním nenávratných finančných príspevkov z fondov Európskej únie (EÚ) a poskytovaním dotácií zo štátneho rozpočtu.
SIS monitorovala činnosť niektorých silných finančných investičných skupín, ktoré zohrávajú významnú úlohu v hospodárstve SR, so zameraním na netransparentné aktivity poškodzujúce hospodárske záujmy SR.
V oblasti zdravotníctva bola pozornosť venovaná netransparentným aktivitám podnikateľských subjektov pri získavaní majetkových podielov vo verejných zdravotníckych zariadeniach. Pozornosť bola zameraná predovšetkým na korupčné a lobistické praktiky predstaviteľov investičných skupín, cieľom ktorých bolo získanie monopolného postavenia na trhu v segmente zdravotníctva.
SIS informovala príjemcov o podozrení z korupčných praktík, súvisiacich s manipuláciami tendrov týkajúcich sa zákaziek na výstavbu a modernizáciu dopravnej infraštruktúry v prospech vopred určených dodávateľov. SIS tiež poukázala na korupciu a zmanipulovanie súťaže na rekonštrukciu budovy štátnej inštitúcie.
Korupčné aktivity boli zaznamenané aj v orgánoch daňovej správy pri podvodoch na dani z príjmov a DPH a taktiež v orgánoch colnej správy v súvislosti s podvodmi na spotrebných daniach z minerálnych olejov a tabakových výrobkov a daňovými podvodmi pri dovoze tovaru.
SIS získala poznatky o netransparentnom prideľovaní finančných prostriedkov z fondov EÚ a štátneho rozpočtu, ktoré následne neboli využité v súlade s deklarovaným účelom. Podľa získaných informácií mnohé projekty vykazovali znaky neefektívneho a neúčelného vynaloženia nenávratných finančných prostriedkov.
Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy
Poznatky získané SIS v hodnotenom období poukazovali na pokračujúce poškodzovanie hospodárskych záujmov SR v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu a samospráv.
Príjemcovia boli upozornení na korupčné a lobistické aktivity záujmových skupín a osôb, ktoré boli spojené s ovplyvňovaním verejného obstarávania v týchto spoločnostiach. K ovplyvňovaniu dochádzalo úmyselnými zásahmi do procesu verejného obstarávania a obchádzaním verejných súťaží.
Prípady manipulácie verejných súťaží boli zaznamenané najmä v energetických a teplárenských spoločnostiach. Netransparentné hospodárenie bolo zistené aj v distribučných a vodárenských spoločnostiach a v spoločnostiach využívajúcich dopravnú infraštruktúru.
Opäť boli zaznamenané prípady poškodzovania záujmov štátu v oblasti lesného hospodárstva. Nevýhodné kontrakty so spriaznenými spoločnosťami boli uzatvárané na dodávky dreva a pri predaji majetku štátneho podniku.
V hodnotenom období, podobne ako v minulosti, bolo zaznamenané množstvo prípadov podozrení z korupčného správania predstaviteľov samospráv, ktoré sa týkali netransparentného a neefektívneho nakladania s majetkom miest a obcí. Boli získané poznatky o neoprávnených reštitučných nárokoch, zmenách na listoch vlastníctva a o prípadoch nezákonného zabratia poľnohospodárskej pôdy.
Colné, daňové a finančné podvody
SIS upozornila na daňové podvody súvisiace s uplatňovaním neoprávnených daňových odpočtov DPH, krátením daní z príjmov a podvodmi so spotrebnými daňami. Boli zaznamenané daňové podvody realizované jednotlivcami, ale aj sieťou firiem. Daňové podvody boli často realizované v spolupráci s predstaviteľmi daňových a colných orgánov, ktorí sa na nich podieľali spolu s realizátormi uvedenej trestnej činnosti.
SIS informovala príjemcov o aktivitách daňových subjektov, ktoré uskutočňovali fiktívne obchodné operácie, na základe ktorých si uplatňovali neoprávnene nadmerný odpočet DPH a znižovali základ dane z príjmu, čím si krátili daň z príjmu a DPH. Daňová povinnosť bola presúvaná na ďalšie spoločnosti, v ktorých však figurovali iba nastrčené osoby, tzv. biele kone. Firmy na základe reťazových fiktívnych alebo účelovo predražených obchodov neoprávnene žiadali daňové úrady o vyplatenie nadmerných odpočtov DPH, pričom ich dodávateľské firmy z predmetných obchodov DPH neodvádzali. Do podvodov boli zapojené aj niektoré regionálne pôsobiace zločinecké skupiny.
Zahraničné hospodárske vzťahy SR
V oblasti ochrany zahranično-ekonomických záujmov SR bola pozornosť SIS sústredená na riziká obmedzenia alebo prerušenia dodávok strategických surovín.
V oblasti tranzitu energetických surovín predstavuje stupňujúce sa riziko diverzifikácia ruských exportných trás pre ropu a plyn do koridorov mimo územia Slovenska, zatiaľ čo diverzifikačné snahy SR stagnujú. Značné riziko pre zásobovanie ropou a plynom z globálneho hľadiska predstavuje nepokojná situácia v Severnej Afrike a na Blízkom východe.
2.3 Zahraničnopolitická oblasť
V hodnotenom období pokračoval turbulentný politicko-bezpečnostný vývoj v regióne Blízkeho východu a Severnej Afriky. V dôsledku globálnej hospodárskej krízy a pod nezanedbateľným vplyvom nového fenoménu vo forme sociálnych sietí došlo vo viacerých arabských krajinách ku konfrontáciám medzi režimom a protestujúcimi. V mnohých prípadoch vyústili tieto konflikty k pádom aj takých režimov, ktoré sa dovtedy javili ako stabilné a neohroziteľné. Mnohé z týchto sporov sa však nepodarilo vyriešiť a prerástli do dlhotrvajúcej krízy (napr. Sýria), ktorá má vážny destabilizujúci efekt na celý región. Na tomto pozadí sa komplikovali a vyostrovali vzťahy a mocenské pozície globálnych hráčov, ktoré sa následne premietali v ich snahe o udržanie, resp. podchytenie mocenského vplyvu v novo sa formujúcom priestore. Vo viacerých regiónoch dochádzalo k stupňovaniu protiamerických nálad.
Západný Balkán s pretrvávajúcimi nedoriešenými etnickými vzťahmi stále nie je stabilizovaný. Pre spory medzi etnikami sa v niektorých štátoch (Bosna a Hercegovina, Macedónsko, sever Kosova) nepodarilo zorganizovať sčítanie obyvateľstva. Etnické incidenty nemožno vylúčiť predovšetkým na územiach styku slovanskej a albánskej populácie. Integrácia ako stabilizačný faktor, vzhľadom na prebiehajúcu dlhovú krízu v eurozóne, nemá taký vplyv ako v minulosti. Medzinárodná prítomnosť, resp. tlak medzinárodnej komunity sú však naďalej významnými činiteľmi prispievajúcimi k upokojovaniu situácie. Okrem etnického napätia naďalej pretrvávajú hospodárske a finančné problémy štátov regiónu, situáciu zhoršuje aj nízka životná úroveň obyvateľstva a negatívne javy ako prepojenie politických elít s organizovaným zločinom a korupcia.
SIS sa v sledovanom období prioritne sústredila na oblasť Kosova, kde je najkomplikovanejšia situácia. Nedoriešená otázka uznania Kosova a problém statusu jeho severnej časti sú pretrvávajúcim zdrojom napätia. Spôsobili bezpečnostnú krízu (budovanie a obrana barikád Srbmi) na severe Kosova, ktorej relatívne pokojný priebeh bol možný len vďaka prítomnosti medzinárodných misií. Predčasné parlamentné voľby situáciu v Macedónsku nezmenili. Problémy spôsobené nespokojnosťou albánskeho etnika so svojím postavením pretrvávajú. To vytvára pnutia vo vláde i v spoločnosti. Štát zostáva etnicky rozdelený. Neochota k ústupkom vo veci názvu štátu vedie k zablokovaniu pokroku v euroatlantickej integrácii.
Ruská federácia
SIS v hodnotenom období monitorovala politický a hospodársky vývoj v Ruskej federácii. Vnútornú politiku Ruskej federácie v roku 2011 ovplyvňovali dôsledky nevyriešených ekonomických problémov, nesystémové a pomalé presadzovanie reforiem, oslabené postavenie vládnej strany Jednotné Rusko pred parlamentnými voľbami a neistota lobistických skupín pred prezidentskými voľbami.
Bezpečnostným rizikom zostal vývoj v republikách na Severnom Kaukaze, kde sa ani relatívne intenzívnym úsilím centrálnej vlády o sociálne reformy a ekonomický rozvoj nepodarilo úplne stabilizovať situáciu. V Dagestane a Severnom Osetsku dokonca došlo k nárastu počtu teroristických útokov a zvýšil sa počet prívržencov radikálneho islamu. Celkovo sa počet teroristických útokov na území Ruska v hodnotenom období v porovnaní s minulosťou nezvýšil, ale realizované útoky boli efektívnejšie a viac medializované (letisko Domodedovo).
V zahraničnej politike predstavovali možné ohrozenie bezpečnosti dodávok energetických surovín do SR napäté vzťahy Ruskej federácie s Ukrajinou a v prvom polroku aj s Bieloruskom.
Kľúčovou bezpečnostnou otázkou vo vzťahu k Európe a USA bolo pre Ruskú federáciu budovanie európskeho bezpečnostného systému a predovšetkým protiraketovej ochrany.
Ukrajina
V sledovanom období sa SIS sústredila na riziká vyplývajúce z napätej vnútropolitickej situácie na Ukrajine.
V oblasti zahraničnej politiky je možné konštatovať, že ukrajinská diplomacia obnovila politiku „manévrovania“ medzi EÚ a Ruskou federáciou.
Bielorusko
Pozornosť SIS sa v roku 2011 zamerala najmä na situáciu v krajine po prezidentských voľbách v decembri 2010 a premietnutie ich výsledkov do zahraničnopolitickej orientácie Bieloruska.
Politická opozícia ostávala naďalej rozdrobená a nedokázala ponúknuť bieloruskej verejnosti žiadne alternatívne riešenia zložitej ekonomickej situácie.
Tvrdé potlačenie protestov opozície po voľbách v roku 2010 výrazne zhoršilo v roku 2011 vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom. Bielorusko prejavovalo záujem o zapojenie sa do euroázijských integračných procesov, získavalo výraznú finančnú podporu od Ruskej federácie a dostávalo sa pod čoraz väčší ruský ekonomický vplyv.
Krízové a konfliktové oblasti
Rok 2011 priniesol do dlhodobo stagnujúceho politického vývoja regiónu Blízkeho východu a Severnej Afriky dôležité impulzy pre zmeny, ktoré vyvrcholili pádmi režimu v Tunisku, Egypte a Líbyi. Procesy súvisiace s fenoménom Arabskej jari však nie sú ukončené a naďalej výrazne ovplyvňujú situáciu v regióne. Na jednej strane vo forme prechodu k novému, pluralitnejšiemu zriadeniu v krajinách kde došlo k pádu starých režimov, alebo samotné režimy začali s procesom politických reforiem ako prevenciou pred prípadnými hlbšími otrasmi. Na strane druhej akútnymi politicko-bezpečnostnými krízami v Jemene a najmä v Sýrii.
Vzhľadom na kľúčové geopolitické postavenie Sýrie v regióne a možné presahy sýrskej krízy na región ako taký, SIS zamerala pozornosť práve na vývoj v tejto krajine. SIS monitorovala postupnú transformáciu protestov z lokálnych demonštrácií s obmedzenými sociálnymi a ekonomickými požiadavkami na masové hnutie so širokými politickými ambíciami a požiadavkou dosiahnuť pád súčasného režimu. SIS upozornila na potenciál militarizácie protestov, sektárskeho násilia a postupného komplikovania bezpečnostnej situácie, ktorá v hodnotenom období začínala naberať znaky začínajúceho protivládneho povstania. Pozornosť bola venovaná aj správaniu a stratégiám hlavných zahraničnopolitických spojencov a odporcov sýrskeho režimu, predovšetkým Ruska, v kontexte postupnej internacionalizácie sýrskej krízy.
V roku 2011 došlo v Egypte v súvislosti s Arabskou jarou k pádu režimu a zvrhnutiu exprezidenta H. Mubaraka. Krajina nastúpila na cestu budovania vlastného demokratického systému. Niektoré funkcie hlavy štátu prevzala dočasne armáda. Tá si za priority v prechodnom období stanovila zabezpečenie stability, potrestanie elity bývalého režimu, úspešné prevedenie krajiny procesom demokratizácie a odovzdanie moci do rúk civilnej vlády do šiestich mesiacov. Egypt v hodnotenom období čelil problémom a výzvam vyplývajúcim z nestability prechodného obdobia v podobe pokračujúcich štrajkov, zhoršujúcej sa ekonomickej situácie, znižujúcej sa životnej úrovne, sektárskych konfliktov, nárastu nacionalizmu a protiizraelských postojov. A tiež nepripravenosti vojenského vedenia riešiť vzniknutú situáciu. Napriek komplikáciám a predlžovaniu časového harmonogramu odovzdania moci armádou do rúk civilného vedenia sa ku koncu roka uskutočnili parlamentné voľby. Ich výsledky potvrdili všeobecný trend v porevolučných severoafrických krajinách, ktorého základným aspektom je silná podpora islamistických politických subjektov zo strany obyvateľstva.
SIS sledovala vývoj v Iráne, najmä v kontexte jeho jadrového programu, ktorý naďalej pokračoval v obohacovaní uránu, rozširovaní kapacít a zdokonaľovaní technologického vybavenia. Spolupráca Iránu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) bola v hodnotenom období považovaná za netransparentnú a nedostatočnú. Napriek určitým náznakom sa v priebehu roka 2011 nepodarilo obnoviť jadrové rozhovory medzi Iránom a skupinou P5+1.
Irán kvôli nerešpektovaniu požiadaviek medzinárodného spoločenstva na zastavenie jeho jadrového programu a záverov hodnotiacej správy MAAE o iránskom jadrovom programe čelil pritvrdzujúcim sa bilaterálnym sankciám najmä zo strany USA a EÚ, ktoré sa ku koncu roka zamerali na export ropy, ako na hlavný zdroj iránskych príjmov. S prijímaním nových sankcií proti Iránu nesúhlasili Rusko a Čína, ktoré naďalej presadzujú riešenie otázky jadrového programu diplomatickou cestou. V priebehu roka sa naďalej vyostrovali vzťahy medzi Iránom a Izraelom, pričom izraelská strana opakovane deklarovala, že v blízkej budúcnosti nevylučuje unilaterálnu vojenskú akciu namierenú proti zaradeniam iránskeho jadrového programu.
Vnútropolitická scéna Iránu bola poznamenaná postupným oslabovaním mocenskej pozície prezidenta Ahmadínedžáda vo vzťahu k najvyššiemu duchovnému vodcovi A. Chameneímu.
Bezpečnostná situácia v Afganistane bola aj v roku 2011 komplikovaná, s vysokým počtom bezpečnostných incidentov na úrovni porovnateľnej s predchádzajúcim rokom.
V krajine pokračovali prípravy na odchod spojeneckých vojsk po r. 2014 a snahy o dosiahnutie mierovej dohody s hnutím Taliban. Viaceré iniciatívy smerujúce k politickému riešeniu konfliktu sa skončili neúspešne. Posun v procese zmierenia narúšali teroristické útoky militantov a vzrastajúci počet atentátov na predstaviteľov vládnucej afganskej politickej elity. Z ovplyvňovania situácie v krajine a nedostatočnej podpory mierovému úsiliu bol opakovane obviňovaný Pakistan.
Podobne ako v predchádzajúcom období aj v roku 2011 čelil Pakistan rozsiahlym politickým, ekonomickým a sociálnym problémom, ktoré zhoršovali hospodárska kríza a humanitárna katastrofa na juhu krajiny, ktorá vznikla v dôsledku rozsiahlych povodní. Efektívnosť vládnutia slabej vládnej koalície, ktorá sa prioritne usilovala najmä o svoje udržanie pri moci, bola nízka. Armádna elita si zachovávala vplyv nad dianím v krajine, neprejavovala však záujem o prevzatie moci vojenským prevratom.
Stredná Ázia bola v monitorovanom období taktiež predmetom záujmu SIS. Dianie v regióne ovplyvňovali najmä obavy tamojších režimov z možnosti vypuknutia nepokojov vo forme Arabskej jari a príprava na bezpečnostné riziká, ktoré regiónu prinesie odchod spojeneckých vojsk z Afganistanu a pravdepodobný návrat vlády Talibanu. Reštriktívne opatrenia, ktoré v tejto súvislosti prijali viaceré stredoázijské štáty, viedli k zastrašovaniu a obmedzovaniu práv obyvateľstva a médií. V kombinácii so slabou a nejednotnou opozíciou (s výnimkou Kirgizska) a nedostatočnou angažovanosťou obyvateľstva to nakoniec viedlo k tomu, že tu v roku 2011 neboli zaznamenané žiadne významnejšie pokusy o inšpirovanie sa udalosťami na Blízkom východe a v Severnej Afrike.
V ďalšom období budú v regióne Strednej Ázie predstavovať rizikové faktory predovšetkým otázka nástupníctva (najmä v Uzbekistane a Kazachstane), sociálne, ekonomické a etnické problémy, radikalizácia obyvateľstva v dôsledku obmedzovania ich náboženskej slobody, aktivity skupín organizovaného zločinu. Významným destabilizujúcim faktorom sa v budúcnosti môže stať nedostatočná ochrana hraníc s Afganistanom a s tým súvisiaci možný nárast prenikania radikálnych islamistických skupín do regiónu po odchode vojsk medzinárodného spoločenstva z Afganistanu.
3. Spravodajské zabezpečenie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2011
SIS sa spravodajským pôsobením, navrhovaním, prijímaním a koordinovaním bezpečnostných opatrení podieľala na predchádzaní potenciálnych bezpečnostných hrozieb voči Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011 (MS), ktoré sa konali od 29. 4. 2011 do 15. 5. 2011 v Bratislave a Košiciach.
Služba prijala viaceré aktívne bezpečnostné opatrenia a realizovala previerky osôb a iných subjektov.
Bol aktivovaný systém včasného informovania kompetentných príjemcov pre prijatie účinných a adekvátnych opatrení na zvýšenie bezpečnosti MS, resp. na predchádzanie všetkým hrozbám voči MS. SIS pri zabezpečovaní spravodajskej ochrany MS spolupracovala so zahraničnými spravodajskými službami.
SIS prispela ku koordinácii zainteresovaných subjektov a podieľala sa na priebežnom odstraňovaní bezpečnostných nedostatkov a na realizácii preventívnych opatrení. Odporúčania a upozornenia SIS boli vždy akceptované a uplatňované v požadovanom rozsahu. Spolupráca SIS s ďalšími subjektmi bola veľmi ústretová a vecná.
4. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
V zmysle zákona o Slovenskej informačnej službe, SIS využíva oficiálne kontakty so štátnymi orgánmi, inštitúciami a úradmi na získavanie informácií a podkladov, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na plnenie úloh ustanovených zákonom. Príslušníci SIS vstupujú do oficiálnych kontaktov na základe poverenia riaditeľa SIS.
V roku 2011 SIS pokračovala v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady SR, Kanceláriou prezidenta SR, Úradom vlády SR a so všetkými ministerstvami SR, vrátane ich podriadených zložiek. Spolupráca prebiehala aj s ďalšími, približne
20-timi štátnymi úradmi a inštitúciami.
V rámci oficiálnych kontaktov SIS získavala informácie a materiály, ktoré boli využité pri vyhodnocovaní analytickej a operatívnej činnosti a na doplnenie poznatkových fondov s cieľom skvalitnenia tvorby spravodajskej produkcie. Možnosť recipročne požadovať poskytnutie informácií a analýz týkajúcich sa spravodajských priorít využívali štátne orgány len sporadicky. SIS je pripravená štátnym orgánom na základe ich žiadostí poskytnúť analýzy a informácie, ktoré potrebujú pri riadení a rozhodovaní.
Príslušníci SIS vstupovali do oficiálnych kontaktov aj v súvislosti s ich účasťou vo viacerých medzirezortných orgánoch týkajúcich sa bezpečnosti štátu.
Oficiálne kontakty sa uskutočňovali aj za účelom zabezpečenia bežnej činnosti SIS.
5. Stav, základné činnosti a kontrola SIS
5.1 Personálne zabezpečenie SIS
Základné ukazovatele
K 31. 12. 2011 dosahoval počet príslušníkov SIS necelých 84 % z plánovaného stavu, čo je oproti predošlému roku pokles (k 31. 12. 2010 dosahoval počet príslušníkov 89 % z plánovaného stavu). Personálne zloženie podľa základných demografických znakov zostáva v porovnaní s predošlými rokmi bez podstatných zmien.
5.2 Stav materiálno-technického zabezpečenia a čerpania rozpočtu SIS
Rozpočet SIS
Návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly Slovenská informačná služba na rok 2011 bol v Národnej rade SR prerokovaný a schválený v limitoch predložených vládou SR. Z celkových výdavkov boli bežné výdavky v objeme 37 950 174 eur a kapitálové výdavky v objeme 996 000 eur. Príjmy boli schválené v objeme 160 000 eur.[5]
SIS v roku 2011 vyčerpala výdavky na 100 %, príjmovú časť rozpočtu naplnila na objem 165 657 eur a splnila tým všetky stanovené záväzné ukazovatele rozpočtu.
Materiálno-technické zabezpečenie
Potreby a požiadavky SIS v oblasti materiálno-technického zabezpečenia boli aj v roku 2011 saturované v miere, ktorá umožňovala plnenie úloh SIS, ale nezabezpečovala potrebný technologický rozvoj. Výmena nevyhovujúcich a zastaraných technológií bola realizovaná iba v nevyhnutných prípadoch a v obmedzenom rozsahu. Už niekoľko rokov pokračuje negatívny trend prehlbovania rozdielu medzi dynamickým rozvojom informačných technológií a technologickými možnosťami SIS plniť si v týchto podmienkach zákonné povinnosti.
5.3 Informačno-technické prostriedky
SIS je podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov oprávnená používať pri plnení svojich zákonných úloh informačno-technické prostriedky (ITP).
SIS v roku 2011 podala 531 žiadostí o použitie ITP,[6] pričom sudcovia vydali 530 súhlasov na ich použitie a jedna žiadosť SIS bola zamietnutá. Jedna žiadosť nebola z technických príčin realizovaná.
Z realizovaných 529 použití ITP bolo k 31. 12. 2011 z hľadiska dosiahnutia zákonom uznaného účelu a cieľa na ktorý slúži, vyhodnotených 339 prípadov. Zákonom uznaný účel a cieľ bol dosiahnutý pri 299 použitiach ITP a nebol dosiahnutý v 40 prípadoch. K 31. 1. 2012 nebolo možné vyhodnotiť zvyšných 190 realizovaných prípadov.[7]
Poznámky: * Každá žiadosť o predĺženie ITP sa počíta ako samostatný prípad ITP.
** Zahrnuté sú iba počty ukončených a vyhodnotených prípadov k 31. 1. 2012.
Použité technické riešenia spolu s prísnymi organizačnými a kontrolnými opatreniami zaručujú kontrolu zákonnosti pri používaní ITP a vylučujú možnosť neoprávneného zásahu do systému monitorovania, ako aj ukladania a archivácie dát.
V priebehu roka 2011 nedošlo zo strany SIS k žiadnemu prípadu nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov.
5.4 Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
V oblasti medzinárodnej spolupráce v roku 2011 pokračovali pozitívne trendy začaté v predchádzajúcich rokoch. V oblasti bilaterálnej spolupráce došlo k posilňovaniu vzájomných vzťahov a prehlbovaniu a rozširovaniu už uskutočnenej spolupráce v analytickej, ale aj operatívnej oblasti. V súčasnosti je nadviazaná bilaterálna spolupráca s viac ako 70 partnerskými službami.
Hlavnými témami bilaterálnej spolupráce boli v minulom roku boj proti terorizmu, extrémizmu, nelegálnej proliferácii materiálov dvojakého použitia, nelegálnemu obchodu s výrobkami obranného priemyslu, nelegálnej migrácii, organizovanému zločinu a aktivitám cudzích spravodajských služieb. Spolupráca bola zameraná aj na ochranu bezpečnostných, politických a ekonomických záujmov SR a s tým súvisiace monitorovanie vývoja v rizikových a konfliktových regiónoch.
Aktívna spolupráca s multilaterálnymi zoskupeniami spravodajských služieb pokračovala v súlade s plánovanými aktivitami a strategickým zameraním SIS.
5.5 Legislatíva a kontrola
Legislatívna činnosť
SIS na úseku legislatívy spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a inými štátnymi orgánmi. V roku 2011 SIS posudzovala viac ako 120 materiálov určených na medzirezortné pripomienkové konanie. Cieľom pripomienok bolo upozorniť predkladateľa materiálu na existenciu problémov v aplikačnej praxi a napomôcť pri ich odstraňovaní a to v súlade s teoretickými znalosťami aj praktickými skúsenosťami SIS.
Kontrolná činnosť
V rámci štátneho odborného dozoru bolo vykonaných 16 plánovaných kontrol, z toho 4 komplexné a 7 následných, 1 kontrola zameraná na bezpečnosť technických zariadení a 4 štátne zdravotné dozory.
6. Záver
SIS v roku 2011 v rozsahu svojej pôsobnosti a v rámci svojich oprávnení získavala a zákonom ustanoveným príjemcom poskytovala spravodajské informácie, čím plnila svoje úlohy v spravodajskej oblasti, a tak pozitívne prispievala k ochrane ústavného poriadku, k zaisteniu bezpečnosti štátu a k ochrane a presadzovaniu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov SR.
[1] V závere roka 2011 došlo na území SR (28. 12. 2011 pred prevádzkou rýchleho občerstvenia McDonald´s v Košiciach) k výbuchu nástražného výbušného systému, ktorý uskutočnil tzv. osamelý útočník (páchateľ, inklinujúci k radikálnym ekologickým hnutiam, mohol byť pri realizovaní bombového útoku inšpirovaný aktmi individuálneho terorizmu v Európe, ktoré sú v poslednom období na vzostupe). Pri výbuchu nedošlo k vážnejším materiálnym škodám ani k zraneniam osôb. Útok a jeho motívy (a aj osoba páchateľa) sú stále predmetom vyšetrovania.
[2] V súčasnosti existujú tri hlavné trasy nelegálnej migrácie do EÚ: JUŽNÁ TRASA (z Afriky, cez Stredozemné more do Španielska, Francúzska a Talianska), JUHOVÝCHODNÁ TRASA (cez Turecko, Balkán a štáty bývalej Juhoslávie) a z pohľadu SR najdôležitejšia - SEVERNÁ TRASA (z Ázie, cez Rusko Ukrajinu, na územie Slovenska a do ďalších krajín EÚ), ktorou do EÚ prichádzajú najmä občania Indie, Pakistanu, Bangladéša, ale aj niektorých postsovietskych republík, ako napr. Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajina.
[3] Napr. pozvania, kúpeľné pobyty, žiadosti o štúdium, zakladanie obchodných spoločností a dovolenky.
[4] V druhej polovici roka 2011 prílev migrantov z arabských krajín Severnej Afriky postupne strácal na intenzite.
[5] Výšku plánovaných príjmov určuje Ministerstvo financií SR.
[6] Zhoda v počte podaných žiadostí a v počte vydaných súhlasov na použitie ITP v roku 2011 bola potvrdená Krajským súdom Bratislava.
[7] Sú stále aktuálne alebo im plynie 30-dňová lehota na ich vyhodnotenie po ukončení.
