Už v minulosti boli spory o slovné spojenie v ústave „prezident vymenúva“. Vždy sa skončili v prospech prezidenta.
BRATISLAVA. Nezhody okolo voľby nástupcu Dobroslava Trnku ukázali, že pozícia prezidenta je silnejšia, ako si politici mysleli.
Rozhodnutie Ústavného súdu opäť potvrdilo, že prezident môže zablokovať personálnu nomináciu.
V roku 1993 prezident Michal Kováč odmietol na návrh premiéra Vladimíra Mečiara vymenovať do funkcie ministra privatizácie Ivana Lexu.
Ústavný súd rozhodol, že Kováč nebol povinný konať, keďže Ústava hovorila, že prezident člena vlády „vymenúva“.
Text neskôr zmenili na „vymenuje“. Prezident tak musel návrh premiéra prijať. Neskôr to poslanci upravili na „vymenúva“.
Druhý príklad je HarabinFakty
Koho vymenúva prezident
premiéra a ministrov,
rektorov a vysokoškolských profesorov,
sudcov Ústavného súdu, jeho predsedu a podpredsedu,
sudcov Najvyššieho súdu, jeho predsedu a podpredsedu,
generálneho prokurátora,
troch členov Súdnej rady,
vedúcich ústredných štátnych funkcionárov a vyšších štátnych funkcionárov.
V roku 2002 sa politici sporili, či vtedajší prezident Rudolf Schuster je povinný vymenovať za šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorého zvolila Súdna rada.
Právnik Ernest Valko vtedy upozornil, že pri predsedovi Najvyššieho súdu je opäť formulácia „vymenúva“.
Je teda na rozhodnutí prezidenta, či tak urobí, alebo nie. Schuster napokon Harabina vymenoval.
Politici teraz po verdikte súdu, ktorý dáva Ivanovi Gašparovičovi možnosť odmietnuť vymenovanie Jozefa Čentéša, hovoria o posilnení prezidenta.
„Keďže prezident smie zamietnuť personálne návrhy, ktoré vzídu z parlamentu, získal väčšiu moc. Doteraz pritom išlo o čestnú funkciu,“ vyhlásil Jozef Viskupič z klubu OĽaNO.
Pridal sa aj Daniel Lipšic z Novej väčšiny. Ústavný súd podľa neho posunul Slovensko od parlamentnej demokracie k prezidentskému systému.
„Generálna prokuratúra podľa našej ústavy sa zodpovedá Národnej rade a nie prezidentovi,“ uviedol pre TA3.
O zásadnom posilnení prezidenta hovorí aj Miroslav Beblavý z SDKÚ. Právni experti to tak nevidia.
Ústavný právnik Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV zásadnú zmenu postavenia prezidenta neregistruje. „Prezident musí podľa súdu uviesť dôvody odmietnutia.“
Strach z vágnej formulácieÚstavný právnik Peter Kresák však Ústavnému súdu vyčíta, že presnejšie nevyložil ústavu, ako má prezident postupovať, keď dostane návrh na vymenovanie nového šéfa prokuratúry.
O výklad ústavy ho požiadala opozícia, keďže prezident naťahoval rozhodnutie o Čentéšovi.
„Celá spoločnosť čakala od Ústavného súdu jasné slová. No jeho rozhodnutie zavádza ešte väčší chaos,“ hodnotí Kresák.
Beata
Balogová
