Pri Čentéšovi prezident niekoľkonásobne prekročil čas potrebný na rozhodnutie, hovorí bývalý ústavný sudca IVAN TRIMAJ.
Posilnilo rozhodnutie Ústavného súdu o voľbe generálneho prokurátora právomoci prezidenta?
„Predovšetkým treba povedať, že kým nepoznáme odôvodnenie rozhodnutia, všetky názory sú predčasné. Ale z toho, čo vieme, jednoznačne vyplýva, že kompetencie prezidenta sa posilnili.“
Čo z rozhodnutia vyplýva?
„Rozhodnutie má tri časti. Prvá hovorí, že prezident je povinný sa vecou zaoberať. To je v poriadku a nadväzuje to na staršie judikáty, ktoré boli ešte presnejšie. Ktorýkoľvek ústavný činiteľ má konať bez zbytočného odkladu a v čase, ktorý je objektívne potrebný na to, aby si zadovážil všetky podklady.“
Neboli dôvodom na vyčkávanie prezidenta podozrenia z korupcie a ďalšie veci, čo namietal?
„Nepredpokladám, lebo to už bolo riešené v rozhodnutí Ústavného súdu, ktorým posudzoval sťažnosť Dobroslava Trnku. Tam je konštatované, že voľba prebehla v súlade so zákonom.“
Koľko je teda primeraná lehota?
„Nedá sa povedať, že musí rozhodnúť do troch dní.“
A čas, ktorý uplynul od zvolenia Jozefa Čentéša, je primeraný?
„Myslím si, že prezident niekoľkonásobne prekročil čas objektívne potrebný na rozhodnutie.“
Ďalšia časť rozhodnutia je o tom, že prezident môže odmietnuť vymenovanie, ak kandidát nespĺňa zákonné predpoklady.
„To je taktiež v poriadku a nadväzuje to na doterajšiu judikatúru. Ale tretia časť hovorí, že prezident môže nevymenovať aj z iných závažných dôvodov. To je niečo celkom nové a som zvedavý, akým spôsobom sa s tým Ústavný súd v odôvodnení vyrovná. V ústave nič také nie je a odchyľuje sa to aj od doterajšej judikatúry.“
Nedá sa to porovnať s postupom exprezidenta Michala Kováča, ktorý v roku 1993 odmietol vymenovať za ministra Ivana Lexu?
„Nie. Lebo bol trochu iný ústavný stav. Vtedy vychádzal z toho, že prezident je hlavou výkonnej moci a nebol viazaný na nejaké návrhy. Ústavný súd dal Michalovi Kováčovi za pravdu, že prezident nemôže byť viazaný vládou. Od toho času boli kompetencie prezidenta oslabené a bol viazaný rozhodnutím Národnej rady, lebo sme parlamentná republika. Od toho teraz Ústavný súd ustúpil. Som zvedavý, ako to odôvodní.“
Bolo rozhodnutie Ústavného súdu nezávislé, aj vzhľadom na to, ako predtým vystupovali premiér a prezident?
„To nemôžem povedať. Sudcovia pozerajú televíziu a čítajú noviny, tak pri svojom rozhodnutí vedeli, ako argumentuje prezident. Vedeli, ako argumentujú poslanci alebo kandidát zvolený v parlamente. Toto by som nepovažoval za zásah do nezávislosti. Ak sa dialo niečo v zákulisí, o čom neviem, tak to by bol zásah. Ale to by boli špekulácie.“
V rozhodnutí je aj veta, že prezident nesmie postupovať svojvoľne. Ako si to možno vyložiť?
„To je len potvrdenie súčasného stavu. Každý štátny orgán je povinný rozhodovať v záujme štátu a občanov a nie spôsobom, ktorý sa jemu hodí a nezodpovedá potrebám spoločnosti.“
Aké by teoreticky mohli existovať závažné dôvody, aby prezident mohol zvoleného kandidáta zamietnuť?
„Teoreticky si viem predstaviť, že zvolený kandidát po rozhodnutí Národnej rady pôjde do vyšetrovacej väzby pre podozrenie zo závažného trestného činu. Ale to je vyslovene špekulatívna teória.“
Má teraz Ústavný súd nejakú lehotu, do ktorej musí doplniť zdôvodnenie rozhodnutia?
„Existuje poriadková lehota na zverejnenie, ktorá je myslím tridsať dní. Ale to neznamená, že by po tejto lehote bez zverejnenia prestalo uznesenie platiť.“
Aký majú právny význam odlišné stanoviská sudcov, ktorí avizujú, že sa nestotožňujú s rozhodnutím súdu?
„Každý, aj keď je členom kolektívneho orgánu, zodpovedá sám za seba. Ak má rozhodnutie nepriaznivé právne dôsledky, a človek bude kandidovať opäť na sudcu či inú verejnú funkciu, môžu ho za to brať na zodpovednosť. Odlišné stanovisko má význam, aj keď sa bude Ústavný súd opäť otázkou zaoberať. Svoje staré rozhodnutie môže súd zmeniť. Alebo to môže byť aj podklad pre poslancov na novelu ústavy.“
Existujú dnes dôvody na to, aby Čentéš nebol vymenovaný?
„Také dôvody nevidím. Voľba prebehla v súlade so zákonom, a aj Ústavný súd posúdil zákonnosť tohto procesu. To, že medzitým sa skupina politikov kandidáta zastávala a druhá bola proti, to nie je dôvod na nevymenovanie. O čomkoľvek politici rozhodujú, je politické, taký je systém. Neviem, či má prezident nejaké poznatky o kandidátovi z minulosti, z osobného života alebo zo skutkov. Ja o nich neviem.“
Prezident hovoril najmä o korupcii a o tom, že Čentéš skartoval výpoveď Igora Matoviča.
„Pokiaľ ide o korupciu, trestné stíhanie bolo odložené. Závery z obyčajného podozrenia, ktoré sa nepreukázalo, podľa mojej mienky nemožno robiť. Skartácia bola nepríjemnosť, ale ak by sme nastavili také kritérium, že sa nikto nikdy v bežnom živote nepomýlil, tak by sme nikdy nikoho nemohli do žiadnej funkcie zvoliť. Všetci sme ľudia omylní a chybujúci.“
Bol by Čentéš dobrým generálnym prokurátorom?
„To neviem. Trestným právom som sa naposledy zaoberal v roku 1964. Neskôr som pomáhal disidentom. Doktor Čentéš je odborníkom z oblasti trestného práva. Napísal mnoho odborných publikácií. Aj keď úprimne povedané, predtým než sa stal kandidátom, tak som nevedel, že nejaký doktor Čentéš je. Jeho osobu neviem posúdiť.“
Ako by ste zhodnotili osobu Gašparoviča, keď bol generálnym prokurátorom ešte za federácie?
„Od generálneho prokurátora sa po revolúcii očakávalo, že sa ráznejšie vyrovná s porušovateľmi zákonnosti a nositeľmi brutálnych rozhodnutí bývalého režimu. Za ten čas, čo bol generálnym prokurátorom, sa nič také nestalo. Pravdou je, že za mnohonásobne dlhšie obdobie po Gašparovičovi sa tiež nič nestalo. Napriek tomu, že sme cítili, koľko sa udialo justičných vrážd, koľko vrážd bolo vo väzniciach, koľkí boli pri vyšetrovaní umlátení na smrť, koľkí boli zmrzačení a koľkí ľudia stratili zdravie v Jáchymove. Všetci vieme, že tí, čo to majú na svedomí, chodia po slobode. Vtedy síce boli ticho, no dnes sa tým aj chvália.“
Je to aj Gašparovičova vina?
„Nielen jeho, kladiem to za vinu celkovo bývalej Československej republike a Slovenskej republike. Som kritický k tomu, ako koná v týchto veciach. Dnes už je to v teoretickej rovine, lebo je všetko premlčané.“
Je normálne, ak ústavní sudcovia dnes nemôžu verejne prezentovať svoje názory a môžu byť za to disciplinárne stíhaní?
„Je to v poriadku vtedy, keby bol daný dostatočný priestor na vyjadrenie nesúhlasu. Ak by odlišné stanovisko štyroch sudcov bolo takisto publikované ako väčšinové rozhodnutie. Nie je vhodné, aby sudca dodatočne polemizoval o správnosti alebo nesprávnosti svojho verdiktu, aby mal iné argumenty než tie, ktoré dal na papier. Ale ak možnosť publikovať odchylné stanovisko nie je, to považujem za nie práve šťastné obmedzenie menšinovo rozhodujúcich sudcov.“
Predsedníčka súdu Ivetta Macejková nedávno verejne zaútočila na sudcu Ladislava Orosza, pre kauzu jeho manželky v súvislosti s rozhodovaním o Špeciálnom súde. Svedčí to o atmosfére na súde?
„Nepochybne to dáva svedectvo o atmosfére. Ak vo fungujúcom manželstve príde manželka s vážnym podozrením, že dostala výstrahu, určite bude ten manžel niečo robiť, napríklad požiada o ochranu. A ak niečo robí, tak by sa nemali voči nemu vyvodzovať dôsledky. Rád by som videl kohokoľvek iného, že by v takej situácii nič neurobil. Orosz urobil len to, čo má urobiť nie sudca Ústavného súdu, ale každý manžel, ktorého manželka sa cíti vážne ohrozená. Bez ohľadu na to, či mala, alebo nemala pravdu.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
