BRATISLAVA. V noci zo soboty na nedeľu sa mení letný čas na zimný, respektíve stredoeurópsky. V nedeľu ráno o 3.00 hod si posunieme ručičky hodiniek na 2:00 hod a pospíme si o hodinu dlhšie.
Prechod na zimný čas postihne dva nočné rýchliky Zemplín R 614 a R 615, ktorých cestujúci strávia vo vlaku o hodinu viac.
Rýchlik 614 na trase z Humenného do Bratislavy príde o 2:06 letného času do Liptovského Mikuláša, tam hodinu počká a odíde o 2:08 zimného času.
Rýchlik 615 z Bratislavy do Humenného dorazí o 2:20 letného času do Žiliny, odkiaľ bude mať odchod o 2:24 už stredoeurópskeho času.
Šetrenie energie
Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré reaguje na smernicu Európskeho parlamentu. Nariadenie stanovilo zmeny času až do roku 2016, na letný čas najbližšie opäť prejdeme 31. marca 2013.
Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť.
Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla.
Sme citliví na menej svetla
Jesennú zmenu času ľudia vo všeobecnosti vnímajú pozitívnejšie, keďže zimný čas je pre ľudský organizmus prirodzenejší, myslí si psychológ Martin Miler.
Ľudia s citlivým spánkom môžu mať problémy a istý čas im potrvá, kým si upravia spánkový cyklus. V zimnom čase nastáva aj v prírode útlm, moderná spoločnosť však funguje ďalej a od ľudí sa očakáva rovnaký výkon.
"V minulosti ľudia žili viac spätí s prírodou a v zime žili vo väčšom útlme," dodal psychológ.
Aj podľa psychologičky Evy Jaššovej sú niektorí ľudia citlivejší na zmeny času a ubúdanie slnečného svetla.
Nakoľko slnečné lúče majú vplyv na vyplavovanie endorfínov, treba čo najviac času tráviť vonku, keď svieti slnko, myslí si Jaššová.
