Na lazoch musia o vodu tvrdo bojovať

Ľudia z hriňovských lazov nemajú po dlhom suchu dosť vody. Kopú, kde sa dá a nosia ju vo vedrách.

Studne vysychajú.(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

HRIŇOVÁ. Hydrológovia rozdeľujú sucho na meteorologické, keď prší málo, hydrologické, keď klesajú hladiny riek, potokov a podzemných vôd, a pôdne.

Ľudia z hriňovských lazov majú rebríček jednoduchší. Najprv voda prestáva tiecť z rezervoárov nad domami, potom mizne z hlbokých studní, a nakoniec nie je. Najzúfalejší sa tešili z prvého snehu, môžu si ho roztápať.

„Nemáme vodu. Celé leto nebola. Už sme nemali ani na varenie. Nosíme vo vedrách,“ hovorí Anna Hanúsková a ukazuje na dva kilometre vzdialené krovie nad domami, kde by mal byť zdroj vody.

Pamätníci také nezažili

Pani Hanúsková býva v rodinnom dome v Hriňovej, v časti Krivec. Ani jej susedky sa nepamätajú na takéto sucho. Nemajú sa v čom kúpať, prať a boli chvíle, keď nebola voda už ani na varenie. Denne nanosili domov aj 50 vedier vody, zachytávajú dažďovú vodu aspoň pre zvieratá.

„Mám 77 rokov, ale takéto sucho tu nebolo nikdy. Aj boli časy, keď nepršalo, ale neboli takéto horúčavy,“ spomína si Anna Krnáčová.

Bez vody nie je len Krivec. Nedostatok je aj v Pivničke a pomaly prichádza o vodu aj časť Blato, kde takýto problém nikdy nepoznali. Približne päťsto ľudí z hriňovských lazov nosí vodu vo vedrách, kopú nové a nové rezervoáre na lúkach nad domami, niektorí prehlbujú studne.

2.jpg

Ľudia na lazoch nad Hriňovou musia nosiť vodu v rukách na veľké vzdialenosti. SME - JÁN KROŠLÁK

Kopú a kopú

Sebinovci hospodária na laze nad Hriňovou. Desiati vrátane dvoch detí a bez vodovodu. Majú hlboké studne, vykopali už niekoľko rezervoárov, ale vody nemajú stále dosť. Vodu na kúpanie si nosia vo vedrách, zohrejú na variči, a tak sa umývajú.

Mladá matka dvoch detí Mária Panicová perie len vtedy, keď sa voda nazbiera, ale často aj u sestry v Očovej. Pijú vodu zo supermarketu. Hovorí, že na laze nie je nič. Vodovod, cesta ani mestský rozhlas. Smeti im odvážajú raz, dva razy do roka. Kým privezú kontajner, ukladajú ich do sudov a vriec.

„Keď operieme štyri práčky, voda je hneď preč. Potom čakáme niekoľko dní, kým natečie, alebo zoberiem veci k sestre.“

Sebinovci vykopali už tri rezervoáre so samospádom. Posledný kopali týždeň. „Kopeme, kde sa dá. Aj tridsiati. Stále je málo,“ krúti hlavou Štefan Sebin. Momentálne voda tečie. Otočí kohútikom a objaví sa žltá tekutina.

Starý systém spustol

Polovica mesta Hriňová je pripojená na štátny vodovod, ďalšia časť má vlastný, čo si sami vybudovali za komunistov, a zvyšok má studne. Niekedy stačilo mať niekoľko metrov hlbokú studňu, teraz kopú aj do tridsiatich.

„Je tu množstvo skupinových vodovodov, ktoré si postavili sami. Fungujú ako za socializmu, zadarmo,“ hovorí primátor Stanislav Horník. V čase sucha cisternami napĺňajú rezervoáre a núkajú ľuďom, že im prispejú na studne, ale musí to byť riešenie pre viacerých.

Vodovod, o ktorý prosia ľudia z lazov, predĺžiť nemôžu. Mesto nemá desaťtisíce eur a bez budovania prečerpávacích staníc by vodu na kopce nevytlačili.

Hriňová a okolie mala dvesto rokov unikátny systém zásobovania vodou. V 70­kilometrovom jarku tiekla voda a usadlosti si ju privádzali odrážkami. Dnes nefunguje, treba ho opraviť, navyše niektorí nechcú, aby cez ich pozemky tiekla voda.

Primátor hovorí aj o nezodpovednosti. Jeden z obyvateľov si urobil prietokový rybník pre pstruhy, iní v čase sucha polievali záhrady.

Peniaze na obnovu systému sa snažili získať z vládneho projektu protipovodňových opatrení, ale neuspeli. Z 1100 nezamestnaných je polovica dlhodobo, títo ľudia mohli doviesť vodu naspäť na lazy. „Dnes má problém sto rodín. Ak sa niečo nezmení, ich počet bude rásť. V zime bude ešte horšie.“

Musia ísť stále hlbšie

Studniari tvrdia, že spodná voda sa stráca. Musia kopať stále hlbšie.

SLIAČ. Marián Kluz zo Sliača vŕta studne takmer štyridsať rokov. Hovorí, že vodu musia hľadať stále hlbšie. Pramene vysychajú a spodná voda sa stráca. Niektorí ľudia v Sliači, ktorí mali štvormetrové studne a v nich dostatok vody, teraz nemajú. Musia prehlbovať studne o niekoľko metrov.

„Za posledné dva roky klesli zásoby podzemných vôd. Minulý rok takmer nepršalo, z Hrona je potôčik. Niekedy bola voda už v troch metroch, teraz vŕtame do siedmich.“

Studniar Jaroslav Gelačák z Kysúc pred piatimi rokmi vŕtal do hĺbky desiatich metrov, teraz je voda o polovicu až dvojnásobok hlbšie. „Mizne. Ak príde suchá zima, bude veľký problém.“

Záujem o jeho prácu rastie. Pramene si hľadá sám. Prútikárstvu sa naučil od starého ujčoka z Oravy. S prútikom prechádza pozemok, kým nenájde, kde sa pramene križujú. Prútik sa točí za vodou, a tam vŕta. Tvrdí, že má 99-percentnú úspešnosť.

Peter Lettrich, ktorý si pred niekoľkými rokmi kúpil chatu v oblasti Môťovskej nádrže, už problém má. Studňa, z ktorej ťahal vodu, postupne vysychala, až musel niekoľko hodín čakať, kým natieklo na umytie riadu. Teraz nosí vodu vo vedrách z lesnej studničky.

Nedávno sa rozhodol pre novú studňu. Dvojročné sucho ho vyjde na vyše 500 eur. „Popri chate mi tiekol sedem-osem mesiacov v roku malý potôčik. Tohto roku ani kvapka.“

(wm)

Bude to na striedačku: sucho, a potom lejaky

Trend pre budúce desaťročia. Budú sa striedať extrémne suché s extrémne vlhkými rokmi a teploty budú stúpať.

BANSKÁ BYSTRICA. Slovensko sa v ostatných dvoch rokoch stretlo s novou skúsenosťou.

Klimatológ Pavol Faško hovorí, že z histórie poznáme obdobia s nedostatkom zrážok, ale deficit mal prevažne iba regionálny charakter. V minulom, ale najmä v tomto roku bol nedostatok zrážok už celoslovenským problémom.

Problém mali Maďari, čiastočne Poliaci a celý juhovýchod Európy. Extrémne suchá zaskočili Oravcov. Na severe Slovenska bolo málo dažďa v minulosti len výnimočne.

Kombinácia nadpriemerne teplých období s podpriemernými zrážkami spôsobuje problémy. Odborníci zaznamenali najmä v posledných dvoch rokoch niekoľko znepokojivých rekordov, ktoré naznačujú aj trend vývoja počasia v najbližších desaťročiach.

Tento rok naznačil trend

Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu hovorí, že Slovensko malo nedostatok zrážok aj na konci 80. a na začiatku 90. rokov minulého storočia. Od roku 1994 do 2010 prevládali bohaté roky s výnimkou roku 2003.

„Práve tento rok naznačil trend, ktorý bude nasledovať pravdepodobne v budúcich desaťročiach. Potvrdil to aj rok 2010, ktorý bol, naopak, na Slovensku extrémne zrážkovo nadnormálny. V Hurbanove dosiahol ročný úhrn zrážok takmer tisíc milimetrov. Hneď nasledujúci rok už bol extrémne zrážkovo podnormálny,“ hovorí klimatológ.

Riaditeľka hydrologickej služby SHMÚ Jana Poórová hovorí, že extrémne suchá sa podpísali aj na extrémne nízkej úrovni prietokov vodných tokov, výške hladín podzemných vôd aj niektorých vodných nádrží. V podobnej situácii bolo Slovensko v rokoch 1945 až 1947, 1983, 1992, 1993 a v rokoch 2002 a 2003.

Nádrže by zniesli viac vody

V auguste bol v povodí Ipľa a Slanej prietok len desať percent dlhodobého augustového priemeru. V niektorých vodomerných staniciach zaznamenali absolútne prietokové minimá.

Slovenský vodohospodársky podnik tvrdí, že ani jedna z 22 významných vodných nádrží nie je naplnená po maximálnu prevádzkovú hladinu. Napriek tomu situácia nie je kritická ani katastrofálna. Väčšina nádrží je naplnená na 70 až 90 percent.

Málo vody je v Domaši (32 percent), Liptovskej Mare (62), Oravskej priehrade (51) a v Teplom vrchu (42). Hladina v Domaši klesla o deväť metrov, Oravskej priehrady o vyše päť a Liptovská Mara o takmer sedem metrov.

Daniel Vražda

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 920
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 11 533
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 714
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 876
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 256
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 129
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 582
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 403
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 347
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 150

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ovocinár: Vypestovať si vlastné ovocie je úplne iný zážitok

Vlastné ovocie má úplne inú chuť, ako to kúpené.

KOMENTÁRE

Ozajstná stávka víkendu je voľba koaličného partnera Merkelovej

Je kľúčový ako pre stredovýchodnú EÚ, tak aj Emmaunela Macrona.

Neprehliadnite tiež

Domov

Aké stíhačky môže kúpiť Slovensko a ktoré ponuky sú nereálne?

Rozhodovať sa bude len medzi gripenmi a stíhačkami F-16. Analytik by radšej bral menej kusov, ale modernejších lietadiel

Domov

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine kontrolovaných zmrzlinární zistili hygienici nedostatky.

Domov

Z eurofondov sa nič nerozkradlo, Plavčan urobil kroky, hovorí Paška z SNS

Vláda robí dlhodobé opatrenia proti korupcii, povedal Ján Podmanický zo Smeru.

Domov

Danko nemá problém zasmiať sa na ľudovej tvorivosti aj na jeho účet

Prekáža mu, keď niektoré strany manipulujú verejnou mienkou.