ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL MAJER
Niektoré strany predložili svoje programové východiská v pomerne ucelenej forme, iné sa obmedzili na stanoviská všeobecného charakteru, ktoré zabrali v texte programu skromný priestor.
Ústavný systém. Za zmeny v ústavnom systéme sa prihovárajú OKS, SDKÚ, ANO, HZDS a KDH, ostatné strany potrebu takýchto zmien neartikulujú. Diapazón návrhov je pritom pomerne široký. OKS navrhuje schváliť úplne novú ústavu, resp. urobiť rozsiahlu novelizáciu. HZDS sa prihovára za komplexnú ústavnú úpravu problematiky integračného procesu (prečo potom v roku 2001 robilo všetko pre to, aby nebola schválená eurointegračná novela ústavy?). ANO je za schválenie novely, ktorá upraví voľby zástupcov SR do Európskeho parlamentu a zabezpečí dôslednejšiu ochranu základných práv a slobôd jednotlivcov Ústavným súdom. SDKÚ chce také zmeny, ktoré budú smerovať k čo najširšej jednote občanov a zbavia ústavný poriadok pozostatkov nedemokratických a izolacionistických doktrín (určite by nezaškodilo, keby tento návrh bol o čosi konkrétnejší). Predsavzatia KDH sú skromnejšie - prihovára sa za schválenie ústavného zákona o konflikte záujmov (ten však už mohol byť prijatý v júli 2002, keby aj poslanci KDH neodmietli hlasovať za celkom solídny návrh).
Prax posledných rokov svedčí o tom, že schválenie ústavných zmien je väčšmi otázkou „parlamentnej matematiky“ než schopnosti nezaujato posúdiť kvalitu návrhov („Chlapci, nebláznite, veď to predkladá Langoš,“ - nezabudnuteľná to Kozlíkova axióma). Možné varianty zloženia budúcej koalície a predstavy strán o potrebných ústavných zmenách nedávajú veľkú nádej na dosiahnutie širšieho konsenzu. Novelizácia základného zákona sa tak zdá nie veľmi pravdepodobná.
Volebné pravidlá. Návrhy predkladajú SDKÚ, Smer, SDA, ANO, HZDS, KDH a SDĽ. Zatiaľ čo SDKÚ, HZDS a ANO sa prikláňajú k úplnému nahradeniu pomerného systému väčšinovým (ANO chce zároveň znížiť počet poslancov o tretinu), Smer a SDA sú za kombinovaný systém. KDH navrhuje zvýšiť váhu preferenčných hlasov a zriadiť viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému a SDĽ chce „pozitívne diskriminovať“ ženy na kandidačných listinách. Zdá sa, že kyvadlo preferencií kľúčových politických aktérov sa nakláňa v prospech väčšinového systému. Je celkom možné, že tieto strany získajú také pozície, ktoré im umožnia zásadným spôsobom zmeniť volebný zákon. Otázne je, ktoré z nich svoj vlastný návrh v roku 2006 aj prežijú.
Systém ústredných orgánov štátnej správy. Za redukciu počtu členov vlády a ministerstiev sa vyslovujú OKS, Smer, KDH, ANO a HZDS, o uskutočnení revízie všetkých štátnych úradov hovorí SDKÚ. Konkrétne čísla pritom uvádzajú iba OKS (11 členov kabinetu) a Smer (15). Možnosť, že sa vláda bude skladať z menšieho počtu osôb, síce nie je vylúčená, avšak konečná numerická podoba kabinetu bude odrážať šírku koalície a priority jednotlivých partnerov.
Územnosprávne členenie. Zmenu územnosprávneho usporiadania presadzujú, resp. pripúšťajú, OKS, KDH, SDKÚ, SMK, ANO a Smer. Variabilita a v niektorých prípadoch aj zjavná nezlučiteľnosť návrhov na počty samosprávnych celkov (15 v prípade OKS, 12 v SDKÚ, väčší počet než 8 v KDH, ANO a SMK, 3 v Smere) a rozdielne predstavy o ich hraniciach (SMK vs. KDH a SDKÚ) však robia možnosť zmeny územnosprávneho členenia v rokoch 2002 až 2006 čisto teoretickou. KDH hovorí o tom, že budúce volebné obdobie bude posledné, keď bude možné meniť územné členenie Slovenska. Volebné programy však prinášajú oveľa pesimistickejšie posolstvo - tým „posledným“ obdobím sa môže stať to, ktoré sa teraz končí.
Autor: Grigorij Mesežnikov(Autor je prezidentom Inštitútu pre verejné otázky, spoluautorom analýzy volebných programov, ktorú vypracova
Beata
Balogová
