Sú liberáli a ateisti politicky nevhodní?
Slovensko v 20. storočí zažilo skúsenosť s dvomi totalitnými režimami. Ich spoločnou črtou bolo, že svoju moc budovali na výlučnom postavení jednej ideológie, resp. náboženstva, na netolerantnom až represívnom postoji voči inak zmýšľajúcim. Odpoveďou na túto tragickú skúsenosť je prvý článok Ústavy SR, podľa ktorého sa SR neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. To je základ na svetonázorovú toleranciu a politický pluralizmus ako nevyhnutné atribúty občianskej spoločnosti. Tým, že arcibiskup Sokol vo svojej Predvolebnej modlitbe spochybnil strany, na ktorých čele sú neveriaci a liberáli, zaútočil na jeden zo základných princípov modernej slovenskej štátnosti a ponúkol Slovensku návrat do minulosti. Vari chceme, aby Slovensko bolo opäť krajinou, v ktorej sa „nosí“ iba jeden správny svetonázor, iba jedna správna politická ideológia? Alebo pokladá arcibiskup Sokol neveriacich a liberálov za akýchsi extrémistov, pred ktorými sa veriaci majú mať na pozore a nemajú ich voliť bez ohľadu na ich skutky a politický program? Ktorý ďalší legitímny myšlienkový prúd bude na rade ako ideologicky nevhodný?
Vari prekáža arcibiskupovi Sokolovi svetonázorová tolerancia, ktorá moderným politickým stranám umožňuje, aby na základe politického programu spájali členov i voličov bez ohľadu na to, či sú katolíci, protestanti, voľnomyšlienkari, či ateisti? Kam sa dostaneme, ak začneme politikov deliť na dobrých a zlých podľa takej výsostne intímnej, súkromnej zložky ich osobnosti, akou je viera, resp. svetonázor? Majú vypĺňať pred voľbami dotazník, k akej konfesii alebo svetonázoru sa hlásia? Nie je lepšie politikov a politické strany merať podľa ich skutkov, naplnených či nenaplnených sľubov, kvality ich odborných tímov atď.?
Občianska spoločnosť potrebuje svetský štát, kde sú viera a svetonázor vecou slobodnej voľby občana. Výroky arcibiskupa Sokola znovu ukázali, že požiadavka VPN z novembra 1989 o odluke cirkvi od štátu je stále aktuálna. Veď to nie je len tak, aby cirkev bola na jednej strane významným spôsobom financovaná z peňazí všetkých daňových poplatníkov a na druhej strane jej predstaviteľ označil svetonázor a politickú orientáciu veľkej časti týchto daňových poplatníkov za čosi, čo je non grata. PETER WEISS, volebný líder SDA
Honba na arcibiskupa Sokola
Som veľmi prekvapený, ako sa rozpútala honba na arcibiskupa Sokola. Neviem, kde nabral pán Fico odvahu vystupovať tak, ako vystupuje. Možno ani sám nevie, ako hlboko urazil náš národ.
Arcibiskup je povinný hovoriť, na cirkev nemôžete vzťahovať žiadne moratórium, cirkev sa musí vyjadrovať k otázkam morálky. Ak nemá a nemôže o tom hovoriť, o čom má hovoriť? Jej poslaním nie je hovoriť rozprávky, ale náuku Ježiša Krista. A tá je nekompromisná. Boží zákon nemožno odsunúť niekde do úzadia len preto, lebo sú voľby. A to isté platí aj o televízii, arcibiskup môže kritizovať a aj musí, a nie je spiatočník. Len si pozrite skladbu programov, ktoré sa vysielajú - programy, ktoré rozkladajú rodiny, podsúvaním „normálnosti“ rozvodov a podobne. A čo urazení politici, propagujúci dekriminalizáciu marihuany, voľný sex bez zodpovednosti, ich čudný autobus? Oni môžu zavádzať a vliecť do záhuby, ale arcibiskup nemôže postaviť hrádzu proti vlne, ktorá je oveľa horšia než povodne! Oni môžu hovoriť, on nie! Divná je potom demokracia, ktorú chcú budovať.
A čo nedávna štátostrana? Aj tá je urazená - dodnes neodčinila krivdy na ľuďoch. Nikdy nemôže vrátiť životy a napraviť zlo, ktoré spôsobila. A tu tiež pán Fico urazený kričí, aby cirkev povedala, koľko reštituovala! Pán Fico, ani polovicu toho, čo jej komunisti ukradli.
Arcibiskup nepovedal, koho voliť, ale jasne povedal, kto a čo je v rozpore s náukou cirkvi. A to si musí uvedomiť aj pán Ján Sucháň. Možno by si mal radu, ktorú dáva, sám vziať k srdcu a až potom hovoriť.
Autor: DANIEL DIANkatolícky kňaz
Beata
Balogová
