vnútorne protirečivé návrhy). Môže sa to zdať samozrejmé. Politický vývoj v mnohých krajinách vrátane niektorých našich susedov však mnohokrát diktuje strach z nového a neznámeho a úspech majú politici blokujúci nové návrhy. Na Slovensku sa zoskupenia, ktoré stavili na obranu doterajších istôt, do parlamentu ani nedostanú.
Tento fakt dáva stranám užitočnú informáciu - ak chcú byť úspešné, musia pracovať na zmene súčasného stavu v justícii, zdravotníctve, školstve, polícii a sociálnej sfére, nie na jeho konzervovaní. Na rozdiel od predsedu vlády si však nemyslím, že na to stačí vôľa. Úspechy či neúspechy Dzurindovej vlády sa často interpretujú len ako výsledok vnútorných sporov SDĽ a zvyšku koalície. Rozdielne politické názory v rámci vládnej koalície boli nepochybne kľúčovou príčinou mnohých polovičatých či nerealizovaných krokov. Za „spomalenosť“ vládnutia však v rovnakej miere môže aj nedostatočná skúsenosť novej elity. Uplynulé volebné obdobie predstavovalo experiment, v ktorom sa nemečiarovskí politici učili vládnuť počas celého štvorročného obdobia. Väčšina kľúčových postáv vlády - Dzurinda, Ftáčnik, Hamžík, Koncoš, Mikloš, Schmögnerová - mala nejakú skúsenosť z poslaneckého alebo vládneho postu, ale aj tak sa učili za pochodu. Až po roku či dvoch bolo možné pozorovať, že sa „usadili“, naučili sa, ako fungovať v kabinete, čo je reálne a čo nie, ako zaobchádzať s byrokraciou a komunikovať so svojimi kolegami (niektorí sa to, samozrejme, nenaučili vôbec).
O tri týždne nás pravdepodobne čaká ešte rozsiahlejšia výmena elity ako pred štyrmi rokmi. Odhad založený na prieskumoch verejnej mienky a kandidačných listinách ukazuje, že polovica až dve tretiny nových poslancov nebudú mať žiadnu skúsenosť s politikou na celoštátnej úrovni. Rovnaké percento možno očakávať v budúcej vláde.
Nejde len o takzvané nové strany - ANO a Smer. Aj SDKÚ a v obmedzenej miere KDH stavili na výmenu politickej generácie. Ani pri najlepšej vôli si nemožno myslieť, že títo jednotlivci budú od prvého dňa vedieť vládnuť ako skúsení profesionáli. Nejde len o zaužívané postupy a procedúry, ale najmä o to, že politický svet má inú vnútornú logiku ako svet podnikania, výskumu či vzdelávania. A vládnutie má úplne iný rozmer ako život v opozícii.
Preto je nevyhnutné brať s rezervou všetky výroky o sto dňoch či šiestich mesiacoch na prijatie kľúčových reforiem. Viacero vážnych rozhodnutí sa určite prijme aj v tomto období, na kľúčové systémové kroky - alebo naopak zlyhania budúcej vlády - si budeme musieť počkať trochu dlhšie. Prvé mesiace sa totiž noví ministri a poslanci budú najmä učiť vládnuť. Aj to je cena za permanentnú zmenu. Ak sa reformy nakoniec podarí prijať, nebude to cena privysoká.
Autor: MIROSLAV BEBLAVÝ(Autor je na študijno-výskumnom pobyte na University of Michigan)
Beata
Balogová
