Nedá sa to však porovnávať.
BANSKÁ BYSTRICA. Živly, voda a vietor ničili a ničia aj Slovensko. Najväčšie namerané hodnoty rýchlosti vetra a množstva zrážok, dokonca prekročili americké čísla z posledných dní.
Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško však odpovedá na otázku, či sa niečo podobné môže stať na Slovensku jednoznačne - nie. Poloha, podmienky, zrážky a vietor sú odlišné.
„To, čo sa deje v Amerike, sa u nás nemôže stať. Nemáme oceán. Kým sa dostane tlaková níž z oceánu do vnútrozemia, stráca na intenzite. Situácia v USA je veľmi špecifická. Hurikán sa dostal vysoko, a to sa stáva ojedinele. Potenciál mu dala teplota vody v Atlantiku a studený vzduch z Kanady,“ hovorí klimatológ.
Voda
Za dva dni spadlo v oblasti Baltimoru vyše 150 milimetrov zrážok, inde presiahli namerané hodnoty 200 milimetrov. Na porovnanie - v októbri roku 1990 spadlo v Jasnej pod Chopkom za jediný deň 154 milimetrov, čo znamená 154 litrov vody na štvorcový meter.
Slovensko viac ovplyvňuje tlaková níž zo Stredomoria. Taká spôsobila výdatné dažde aj počas uplynulého víkendu.
V Banskej Bystrici namerali za dva dni takmer sto milimetrov zrážok, hoci úhrny sa pohybujú okolo 60 milimetrov za mesiac. Stred Slovenska pred povodňami pravdepodobne ochránilo len takmer rok trvajúce sucho a kopcovitý terén.
„Mohutná zrážková činnosť sa môže vyskytnúť aj na Slovensku, ale nie s takým účinkom ako v USA. Na rozdiel od Slovenska v USA nepadá voda do svahovitého horského terénu, nemá kde odtekať. Množstvo zrážok je možno porovnateľné, ale veľký rozdiel je v tom, kde padajú. Keby v Bratislave padlo toľko dažďa, ako napríklad v Jasnej, spôsobilo by to veľké problémy,“ konštatuje Faško.
Bratislavčania si ešte pamätajú extrémne ničivú povodeň z roku 1965. Dunajská povodeň zaplavila po pretrhnutí hrádzí územie vyše 104-tisíc hektárov.
Evakuovali takmer 54-tisíc obyvateľov zo 46 obcí na juhu Slovenska. Povodeň na Hrone zaplavila v roku 1974 takmer päťtisíc domov a 64-tisíc hektárov.
V júli roku 1998 spadlo v hornej časti povodia Svinky počas jednej hodiny viac ako sto milimetrov zrážok. Prílivová vlna dosahovala miestami výšku štyri metre. Pri najväčšej povodňovej tragédiu na Slovensku v 20. storočí zahynulo 54 ľudí a 61 bolo zranených.
Vietor
Slováci si ešte pamätajú ničivú víchricu, ktorá spustošila Vysoké Tatry v roku 2004. Rýchlosť vetra v nárazoch dosahovala od 190 do 230 kilometrov za hodinu.
Víchrica trvala vyše štyri hodiny. Zahynul jeden človek. Postihnuté územie s vyvrátenými stromami malo rozlohu takmer 13-tisíc hektárov.
„Najväčšiu rýchlosť vetra namerali na Skalnatom Plese v januári roku 1949. V nárazoch dosahovala vyše 280 kilometrov za hodinu,“ konštatoval Faško.
Hurikán v USA dosahoval v pondelok priemernú rýchlosť blízko centra 150 kilometrov za hodinu. Rozdiel je v tom, že v Amerike je rýchlosť vetra kontinuálna, teda fúka obrovskou rýchlosťou väčšinu času. Na Slovensku namerali extrémne rýchlosti v nárazoch.
„Na Slovensku sme už namerali vyššie rýchlosti, ako napríklad v oblasti New Yorku, ale majú pôvod v padavých nárazových vetroch, často pri búrkach,“ dodal klimatológ.
