Fanúšika dramatických scén z riadiacich veží akčných filmov obyčajná realita dispečingu našich železničiarov zaskočí.
BRATISLAVA. Po piatkovej zrážke vlakov sa začal aj v utorok pracovný deň na ústrednom dispečingu Železničnej spoločnosti Slovensko nezvyčajne.
Ukradnutá dodávka v Bratislave nevybrala križovatku a preletela svahom na železničnú trať.
Zostala krížom cez koľaj, po ktorej mali v priebehu niekoľkých minút prehrmieť viaceré vlaky.
Ústredný dispečing, ktorý dozerá na bezpečnosť a spoľahlivosť vlakov osobnej dopravy, je jedna kancelária s tromi stoličkami a bežnými počítačmi.
Pri jednom sedí vedúci, pri druhom dispečer, tretie miesto patrí analytikovi. Keď o štvrtej padne, vystrieda ich jediný pracovník nočnej zmeny.
Denne 1200 vlakov
„Dispečera máme ešte v Trnave, Žiline, Zvolene a Košiciach, podobne štruktúrovaný dispečing majú aj ŽSR,“ hovorí vedúci tímu Roman Kolibecký.
Delenie železníc na tri firmy vytvorilo aj tri dispečingy. Vlastný má aj nákladný dopravca Cargo.
Asi 1200 vlakov osobnej dopravy, ktoré denne prejdú krajinou, riadia tímy dvoch spoločností. Každý z inej kancelárie starej železničiarskej budovy v centre Bratislavy.
Hoci vraj obe centrá vyzerajú podobne, ŽSR novinárom prístup odmietlo „z bezpečnostných dôvodov“.
„Kým premávku na koľajniciach riadia ľudia zo ŽSR, my riešime operatívne veci v osobnej doprave, ako sú výmena pokazených rušňov, náhradné autobusy alebo informovanie cestujúcich a zahraničných partnerov,“ vysvetľuje rozdiely Kolibecký.
Dispečeri vybavia niekoľko telefonátov, s vlakmi komunikujú cez mobily. Rušňovodič má len vysielačku, mobil by ho mohol rozptyľovať.
Na obrazovke počítača svieti graf s množstvom farebných čiar, každá predstavuje trasu jedného vlaku. Poloha je iba približná.
Keďže GPS nepoužívajú, dispečeri vedia iba to, medzi ktorými stanicami sa vlak nachádza. Prejazd každou stanicou zaznačí do systému výpravca.
Najhoršie dopadol po piatkovej zrážke vlakov rušňovodič, ktorý ostal zakliesnený v kabíne.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Červená kniha
Presnú polohu vlaku na obrazovke počítača vraj dispečeri ani nepotrebujú.
Každá koľaj je totiž rozdelená na úseky, do ktorých vlaky vpúšťajú semafory, výpravcovia alebo výhybkári iba vtedy, ak nie sú obsadené.
„Presný postup upravujú pravidlá železničnej prevádzky,“ tvrdí Kolibecký a máva červenou knihou. Červená je vraj preto, lebo pravidlá reagovali aj na nehody a „každá veta bola písaná krvou“.
Krv z minulého týždňa podľa dispečerov text asi nezmení. „Počkajme si však na závery vyšetrovania,“ tvrdia.
Meniť sa nebudú ani po utorkovej divokej jazde dodávky. A to napriek tomu, že polhodinové meškania boli podľa železničiarov zbytočné.
„Hoci jedna z koľají bola voľná, dopravný námestník musel zastaviť celú premávku. Nemohli sme riskovať úraz cestujúcich, ktorí vystúpili z vlaku, fotili si nehodu alebo sa vybrali na stanicu peši,“ hovorí Kolibecký.
Beata
Balogová
