BRATISLAVA. „Ospravedlňujem sa vám týmto listom za výroky, ktorými som urážal a kriminalizoval vašu osobu,“ musí podľa právoplatného rozsudku napísať Michal Kováč niekdajšiemu šéfovi Slovenskej informačnej služby Ivanovi Lexovi a zaplatiť mu 3319 eur.
V júni tohto roka tak rozhodol Krajský súd v Bratislave. Ústavný súd v utorok navyše odmietol Kováčovu sťažnosť proti verdiktu ako „neprípustnú“.
„Počujem to od vás prvýkrát. S pojmom neprípustnej sťažnosti sa v prípade Ústavného súdu stretávam prvýkrát,“ reagoval 82-ročný Kováč, ktorý s podlomeným zdravím žije vo svojej vile v Bratislave.
Kováč ešte ako prezident povedal, že za únosom jeho syna bola SIS a nemohla to urobiť bez vedomia svojho riaditeľa Lexu. Prípad nikdy pre amnestie Vladimíra Mečiara nevyšetrili.
„Aj v prípade, že by tvrdenia odporcu (Kováča st.) boli preukázané ako pravdivé, odporca v čase vyhlásenia výrokov nebol oprávnený podsúvať verejnosti skutkové tvrdenia, ktoré navrhovateľa (Lexu) s trestnou a nepreukázanou činnosťou spájali,“ napísal v rozsudku krajský súd.
V roku 1996 bolo Slovensko čiernou dierou Európy. V roku 2012 sa zdá, že v tej diere zostala trčať tunajšia spravodlivosť, píše Roman Pataj
Boj presunie za hranice
Súdny spor trvá už 16 rokov. Kováč sa vzdať nemieni. „Obrátim sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Stále trvám na tom, čo som povedal, nič nemením,“ vraví Kováč.
Súdy vyhráva
Ivan Lexa
- v Štrasburgu sa sťažoval aj Lexa,
- v roku 2008 súd uznal, že Slovensko porušilo jeho práva držaním vo väzbe v súvislosti s únosom Kováča ml.,
- v roku 2010 mu priznal odškodné dvetisíc eur pochybenia pri väzbe v prípade vraždy Róberta Remiáša.
Lexov advokát Ľubomír Hlbočan sa odmietol vyjadriť s tým, že SME roky šíri o jeho klientovi nepravdy. Povedal len, že „treba rešpektovať rozhodnutia nezávislých súdov“.
Kováč na Ústavnom súde namietal porušenie základného práva na slobodu prejavu a práva na spravodlivé súdne konanie.
Ospravedlnenie Kováčovi prikázal senát krajského súdu, ktorý tvorili sudkyne Valéria Kleinová, Alexandra Hanusová a Blanka Podmajerská.
„Nespravil som to. Podľa môjho advokáta podaním sťažnosti na Ústavný súd nebežali lehoty,“ hovorí Kováč.
Pred súdom sa bránil tým, že len hovoril svoj názor na únos. Svoje výroky označil za „slabý odvar“ toho, čo Lexa priamo alebo nepriamo spôsobil jeho synovi, jemu a ich rodine.
Kováč podľa súdu znížil Lexovu česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a potvrdil mu tak odškodné vyše tritisíc eur, Lexa pôvodne žiadal desaťnásobok. Ďalších 333 eur sú súdne trovy.
Lexa podal žalobu v roku 1996, keď riadil SIS a Kováč bol prezidentom. Okrem iného ho zažaloval za výrok, že „pracovníci SIS a jej technika sa podieľali na zavlečení môjho syna do Rakúska, pričom bez vedomia riaditeľa tajnej služby by sa takáto akcia nemohla uskutočniť“.
Pravda a amnestie
Kováč súdu vyčíta, že ignoroval vyšetrovacie spisy týkajúce sa zavlečenia jeho syna. Únosom sa vôbec nezaoberal.
Vyšetreniu prípadu zabránili amnestie Vladimíra Mečiara. V parlamente už bolo niekoľko návrhov na ich zrušenie. Naposledy za vlády Ivety Radičovej. Návrh neprešiel pre neochotu Smeru Roberta Fica.

Beata
Balogová
