BRATISLAVA. Nový zákon o konflikte záujmov by mal podľa predsedu parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslava Beblavého (SDKÚ-DS) zakotviť povinnosť deklarovať všetky príjmy a majetok verejných funkcionárov. Ako povedal Beblavý pre agentúru SITA, snahou je dostať tam všetky príjmy a všetok majetok, aby bolo možné porovnávať, komu ako rastie majetok a ako to súvisí s jeho príjmami.
V súčasnom zákone je totiž podľa neho nešťastne napísané, že uvádzať sa majú príjmy z činnosti a funkcií. „Nie je jasné, či tam majú byť aj pasívne príjmy, napríklad z dividend alebo nájmov. Niektorí politici ich uvádzajú, ako napríklad ministri Robert Kaliňák a Ján Počiatek, ale väčšina ich neuvádza.
Tým pádom reálne nepoznáme ich príjmy,“ upozornil Beblavý, ktorý má spolu so svojimi predchodcami na čele výboru Gáborom Gálom (Most-Híd) a Renátou Zmajkovičovou (Smer-SD) pripraviť návrh nového zákona o konflikte záujmov.
Otázna je vymáhateľnosť zákona
Zákon by mal podľa Beblavého na jednej strane trestať, keď verejný činiteľ spraví niečo, čo nemal, pričom druhý cieľ je sledovať majetkovú situáciu verejných funkcionárov, aby sa vedelo prísť na to, ak majú čierne peniaze.
„Aby mohla fungovať druhá časť, musíte poznať celý majetok, ale aj všetky príjmy. Keď nepoznáte všetky príjmy a majetky, neviete povedať o koľko majetok narástol. Dnešný zákon toto neumožňuje,“ povedal Beblavý s tým, že reálne sa majetok vypisuje len vo všeobecnej podobe, takže sa nedá ani skontrolovať. Zároveň z priznania vypadávajú mnohé príjmy.
Otázna je podľa Beblavého aj vymáhateľnosť zákona. „Dnes stačí na zabitie akéhokoľvek podnetu, aby zaň nehlasovala väčšina vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a nemusí to ani zdôvodniť,“ upozornil s tým, že rozhodnutia výboru preskúmava ústavný súd, ktorý má na rozdiel od iných rozhodnutí len možnosť rozhodnutie potvrdiť, alebo zrušiť, nemôže vrátiť kauzu na nové prerokovanie.
„Ak teda výbor vydá rozhodnutie, že verejný funkcionár niečo spáchal, dostane pokutu, napadne to na ústavnom súde a ten, keď tam nájde akúkoľvek chybičku, tak zruší rozhodnutie. Ak zruší rozhodnutie len pre formálnu chybu, nejde to opraviť, preto chceme riešiť, aby ústavný súd mohol veci vracať aj na nové rozhodnutie,“ uviedol Beblavý. Zároveň chce, aby sa na ústavný súd mohla obrátiť aj menšina poslancov s odvolaním proti nekonaniu výboru. „Teda ak výbor niečo zastaví a tretina poslancov si myslí, že to tak nemá byť, aby to mohla napadnúť na ústavnom súde. Chceme teda, aby sa znížila miera politizácie rozhodnutí,“ povedal Beblavý.
Nový zákon má byť podľa Zmajkovičovej otvorenejší
Nový zákon by mal byť podľa Zmajkovičovej otvorenejší čo sa týka preukazovania majetku. „Je však dôležité, aby bola naprieč politickým spektom zhoda, aby sa nevytĺkal z toho politický kapitál a aby sa neprezentovali politické strany hraním ľúbivejšej politiky,“ povedala pre agentúru SITA s tým, že návrh prerokujú všetky poslanecké kluby. Zákon by mohol byť podľa nej schválený na jar.
V novom zákone je dôležité podľa Zmajkovičovej otvoriť paragraf, ktorý stanovuje, kto spadá do jeho dikcie. Teda, aby tam neboli len jednoznačne vymenovaní verejní funkcionári, ale aby zákon reagoval aj na zmeny kompetenčného zákona. „Treba zadefinovať v zákone, kto je verejný funkcionár,“ povedala.
