OSOBNOSTI ROBIA NOVINY

Ľudia sa boja rozprávať, strach nám bráni lepšie si rozumieť

Bojíme sa zlyhania, chýb a aby nás pre otázky nevyhodili z práce, tvrdia odborníci.

Technológie aj prísna výchova ovplyvňujú našu schopnosť rozprávať sa.(Zdroj: ARCHÍV SME)

Aké najväčšie chyby robia Slováci v komunikácii? Opýtali sme sa psychologičky, sociologičky, jazykového lektora aj spisovateľov.

BRATISLAVA. Strach hovoriť a povedať, čo si myslím, aby som nebol za to postihnutý alebo nevyzeral zle v očiach druhých.

Tak vyzerá najväčšia komunikačná chyba, ktorej sa dopúšťajú obyvatelia Slovenska bez rozdielu veku či pohlavia. Zhodujú sa na tom odborníci z rôznych oblastí.

Strach hovoriť a pýtať sa

„Boja sa povedať pravdu, lebo sa obávajú, ako to druhá strana pochopí,“ opisuje psychologička Anna Dvorská.

Dôraz na ľudské ohľady a na to, aby som v očiach druhých vyzeral dobre, prechádza podľa nej aj do reči tela. Platí to vraj najmä pre ženy.

Mnohí sa tiež spoliehajú, že okolie dokáže ich signály pochopiť.

„Myslíme si, že ten druhý odčíta neverbálnu komunikáciu. A on pritom vôbec nevie, čo by sme chceli povedať. Je lepšie vysloviť, čo si myslím,“ tvrdí psychologička.

Strach z rozprávania o tom, čo sa stalo a čo nás trápi, prechádza podľa Dvorskej až do strachu pýtať sa.

Zjavné to je najmä na pracovisku a pri pracovných pohovoroch.

„Ľudia majú strach z toho, že ak sa budú svojho zamestnávateľa alebo šéfa veľa pýtať, bude si myslieť, že to nevedia a prepustia ich,“ hovorí. „Preto nerozprávajú a nepýtajú sa.“

01.jpg

FOTO: FOTOLIA

Len nespraviť chybu

Strachom hovoriť trpí podľa Mária Rapana z anglickej jazykovej školy Oxford v Bratislave aj naša komunikácia v cudzom jazyku, ktorý sa práve učíme.

„Radšej nepoviem nič alebo veľmi málo, lebo by som mohol spraviť chybu.“

Podľa lektora je to zlý prístup. Ľudia by mali radšej hovoriť, hoci aj s chybami, ako nerozprávať, pretože sa boja.

Aké témy sú dôležité podľa slovenských osobností? Denník SME im dáva v pravidelnom seriáli možnosť poukázať na veci, ktoré považujú za významné. Strávia deň v redakcii, stanovia tému a spolupracujú s redaktormi pri jej spracovaní.

Môže za to výchova

Strach obyvateľov Slovenska hovoriť nezriedka pramení z direktívnej výchovy v rodine, ale aj v škole, tvrdia odborníci.

„Keďže školské vyučovanie u nás prebieha zväčša direktívnym spôsobom a komunikácia rodičov s deťmi sa pre časovú tieseň nezriedka redukuje na tento jednosmerný typ, ľudia možno majú o čosi menej skúseností s partnerskou komunikáciou,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.

Aj psychologička Dvorská vraví, že rodičia deti často okrikujú. Tie sú potom úzkostlivé a boja sa hovoriť. V rodine sa navyše nenaučia vyjadrovať svoje pocity. „Deti nie sú doma zvyknuté hovoriť o sebe.“

Direktívnu výchovu, ktorá zabíja komunikáciu, strieda podľa odborníčky ďalší extrém – príliš benevolentný prístup. Ani ten neprospieva komunikácii.

Keď je výchova veľmi liberálna, deti podľa Dvorskej nemajú v slovách „racionálnu cenzúru, istú hranicu“.

Tento neduh má za následok, že ľudia veľa rozprávajú, ale nepočúvajú iných.

Práve to, že sa „nie dostatočne počúvame“, považuje za najväčší komunikačný problém obyvateľov Slovenska aj lektor Rapan.

02.jpg

FOTO: SITA/AP

Chýba ohľaduplnosť

Nepočúvanie iných je prejavom neúcty, ktorá trápi v komunikácii sociologičku Kusú.

„Starosť o to, aby sme sa spôsobom komunikovania o príslušnej veci nedotkli pozitívneho obrazu druhého o sebe, či aby sme mu ho pomohli opraviť, je rovnako podstatná pre úspešnú komunikáciu ako správnosť a jasnosť komunikovaného obsahu.“

Umenie starať sa vo vzájomnom styku aj o sebaúctu druhých sa nazýva takt, vysvetľuje Kusá. Získavame ho podľa nej najmä výchovou k vnímavosti voči druhým a k tomu, čo môže vyvolať urážku či zahanbenie.

„Kde sa ľudia urážajú a zahanbujú, mizne záujem spolu komunikovať, spolupracovať a udržiavať spoločnosť.“

Prejavom úcty v komunikácii s druhým človekom je podľa spisovateľky Oľgy Feldekovej aj odpovedanie na listy, ktoré obyvatelia Slovenska nepraktizujú.

„Päťsto rokov po rozpade Veľkomoravskej ríše sme sa dorozumievali najmä ústnym podaním a už nám to ostalo. Dorozumievame sa ústnym podaním a neodpovedáme na listy,“ hovorí.

Jej manžel, básnik Ľubomír Feldek je pri opise komunikačných chýb stručný: „Zase hľadáte na nás Slovákoch len chyby. My nerobíme nijaké chyby v komunikácii a vy choďte do čerta.“

Téma Jozefa Masarika

Jadrový fyzik a dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK JOZEF MASARIK získal v roku 2009 cenu Vedec roka, v minulosti pôsobil aj v americkom Los Alamos.

mas.jpgAkú tému ste si vybrali?

„Komunikácia a presné vyjadrovanie sa.“

Prečo?

„V poslednom období pozorujem, že ľudia pri vyjadrovaní nevážia slová. Používajú také, ktorým možno ani nerozumejú. Druhý dôvod je, že ľudia chcú niečo povedať, ale nepovedia celú pravdu a nehovoria presne. A v nedávnej minulosti som sa rozprával s ľuďmi z personálnych agentúr, ktorí hovorili, že naši absolventi vysokých škôl sa nevedia veľmi dobre predať a chýbajú im komunikačné schopnosti.“

Z čoho pramenia naše chyby pri komunikácii?

„Tých dôvodov je veľa. Často je vzdelávanie u nás orientované na to, aby ľudia splnili nejaké pokyny, postupovali podľa istého algoritmu. Priestor pre tvorivosť a rozmýšľanie sa nevyžaduje. Aj internet, posielanie esemesiek zmenili spôsob komunikácie, pretože tam sa myšlienky formulujú veľmi stručne. Ale najväčší problém je, že keď už ľudia rozprávajú, tak sa nepočúvajú. Veľa ľudí je nastavených tak, že keď viem, kto rozpráva, tak nemusím ani počúvať, lebo už mám nejaký predsudok.“

Čo by ľudia mali robiť, aby sa chýb vyvarovali?

„Po prvé by sa mali trénovať aj v počúvaní. Mali by rozprávať o tom, čomu rozumejú. Mali by hovoriť len o tom, o čom sú naozaj presvedčení, že to je pravdivá informácia. Mali by používať také komunikačné prostriedky, ktoré zvládli. Myslím technologické, jazykové aj výrazové. Je často smiešne, že ľudia používajú slová, ktoré majú úplne iný význam.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  2. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  3. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  6. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  7. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  8. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  9. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  10. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 9 704
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 848
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 924
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 241
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 426
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 965
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 110
  8. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 967
  9. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 2 703
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 626

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia zasahovala u kotlebovcov, prehľadala Mizíkovu kanceláriu

Poslanec je obvinený z extrémistických trestných činov.

Sľuby sa iba sľubujú? Čo všetko politici naozaj splnili

Spúšťame Sľuby.sme.sk. Skontrolujeme (ne)splnené záväzky politikov a úradov.

DOMOV

Areál bývalej nemocnice na Patrónke získal Eset

Softvérová firma dala za pozemok vyše 26 miliónov eur.

EKONOMIKA

Nezmyselné zákazy aj bezbrehé rozdávanie. Príklady, kedy Smer pochybil

Prijatých bolo veľa nezmyselných zákonov.

Neprehliadnite tiež

Ministri obrany Únie rokovali o migrácii i rozvoji obranných štruktúr

Migrácia je pre Úniu stále aktuálnym problémom.

Hygienici majú podozrenie na výskyt osýpok v okrese Levice

V niektorých krajoch klesla proti ochoreniu kolektívna imunita.

Nová smernica Únie o zbraniach podľa odborníka nezabráni terorizmu

Smernica prináša podľa Lukáša Hrnčiarika málo pozitívnych zmien, mnohé body sú nezmyselné.

Envirorezort začal obstarávanie na sanáciu skládky vo Vrakuni

Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop