OSOBNOSTI ROBIA NOVINY

Ľudia sa boja rozprávať, strach nám bráni lepšie si rozumieť

Bojíme sa zlyhania, chýb a aby nás pre otázky nevyhodili z práce, tvrdia odborníci.

Technológie aj prísna výchova ovplyvňujú našu schopnosť rozprávať sa.(Zdroj: ARCHÍV SME)

Aké najväčšie chyby robia Slováci v komunikácii? Opýtali sme sa psychologičky, sociologičky, jazykového lektora aj spisovateľov.

BRATISLAVA. Strach hovoriť a povedať, čo si myslím, aby som nebol za to postihnutý alebo nevyzeral zle v očiach druhých.

Tak vyzerá najväčšia komunikačná chyba, ktorej sa dopúšťajú obyvatelia Slovenska bez rozdielu veku či pohlavia. Zhodujú sa na tom odborníci z rôznych oblastí.

Strach hovoriť a pýtať sa

„Boja sa povedať pravdu, lebo sa obávajú, ako to druhá strana pochopí,“ opisuje psychologička Anna Dvorská.

Dôraz na ľudské ohľady a na to, aby som v očiach druhých vyzeral dobre, prechádza podľa nej aj do reči tela. Platí to vraj najmä pre ženy.

Mnohí sa tiež spoliehajú, že okolie dokáže ich signály pochopiť.

„Myslíme si, že ten druhý odčíta neverbálnu komunikáciu. A on pritom vôbec nevie, čo by sme chceli povedať. Je lepšie vysloviť, čo si myslím,“ tvrdí psychologička.

Strach z rozprávania o tom, čo sa stalo a čo nás trápi, prechádza podľa Dvorskej až do strachu pýtať sa.

Zjavné to je najmä na pracovisku a pri pracovných pohovoroch.

„Ľudia majú strach z toho, že ak sa budú svojho zamestnávateľa alebo šéfa veľa pýtať, bude si myslieť, že to nevedia a prepustia ich,“ hovorí. „Preto nerozprávajú a nepýtajú sa.“

01.jpg

FOTO: FOTOLIA

Len nespraviť chybu

Strachom hovoriť trpí podľa Mária Rapana z anglickej jazykovej školy Oxford v Bratislave aj naša komunikácia v cudzom jazyku, ktorý sa práve učíme.

„Radšej nepoviem nič alebo veľmi málo, lebo by som mohol spraviť chybu.“

Podľa lektora je to zlý prístup. Ľudia by mali radšej hovoriť, hoci aj s chybami, ako nerozprávať, pretože sa boja.

Aké témy sú dôležité podľa slovenských osobností? Denník SME im dáva v pravidelnom seriáli možnosť poukázať na veci, ktoré považujú za významné. Strávia deň v redakcii, stanovia tému a spolupracujú s redaktormi pri jej spracovaní.

Môže za to výchova

Strach obyvateľov Slovenska hovoriť nezriedka pramení z direktívnej výchovy v rodine, ale aj v škole, tvrdia odborníci.

„Keďže školské vyučovanie u nás prebieha zväčša direktívnym spôsobom a komunikácia rodičov s deťmi sa pre časovú tieseň nezriedka redukuje na tento jednosmerný typ, ľudia možno majú o čosi menej skúseností s partnerskou komunikáciou,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.

Aj psychologička Dvorská vraví, že rodičia deti často okrikujú. Tie sú potom úzkostlivé a boja sa hovoriť. V rodine sa navyše nenaučia vyjadrovať svoje pocity. „Deti nie sú doma zvyknuté hovoriť o sebe.“

Direktívnu výchovu, ktorá zabíja komunikáciu, strieda podľa odborníčky ďalší extrém – príliš benevolentný prístup. Ani ten neprospieva komunikácii.

Keď je výchova veľmi liberálna, deti podľa Dvorskej nemajú v slovách „racionálnu cenzúru, istú hranicu“.

Tento neduh má za následok, že ľudia veľa rozprávajú, ale nepočúvajú iných.

Práve to, že sa „nie dostatočne počúvame“, považuje za najväčší komunikačný problém obyvateľov Slovenska aj lektor Rapan.

02.jpg

FOTO: SITA/AP

Chýba ohľaduplnosť

Nepočúvanie iných je prejavom neúcty, ktorá trápi v komunikácii sociologičku Kusú.

„Starosť o to, aby sme sa spôsobom komunikovania o príslušnej veci nedotkli pozitívneho obrazu druhého o sebe, či aby sme mu ho pomohli opraviť, je rovnako podstatná pre úspešnú komunikáciu ako správnosť a jasnosť komunikovaného obsahu.“

Umenie starať sa vo vzájomnom styku aj o sebaúctu druhých sa nazýva takt, vysvetľuje Kusá. Získavame ho podľa nej najmä výchovou k vnímavosti voči druhým a k tomu, čo môže vyvolať urážku či zahanbenie.

„Kde sa ľudia urážajú a zahanbujú, mizne záujem spolu komunikovať, spolupracovať a udržiavať spoločnosť.“

Prejavom úcty v komunikácii s druhým človekom je podľa spisovateľky Oľgy Feldekovej aj odpovedanie na listy, ktoré obyvatelia Slovenska nepraktizujú.

„Päťsto rokov po rozpade Veľkomoravskej ríše sme sa dorozumievali najmä ústnym podaním a už nám to ostalo. Dorozumievame sa ústnym podaním a neodpovedáme na listy,“ hovorí.

Jej manžel, básnik Ľubomír Feldek je pri opise komunikačných chýb stručný: „Zase hľadáte na nás Slovákoch len chyby. My nerobíme nijaké chyby v komunikácii a vy choďte do čerta.“

Téma Jozefa Masarika

Jadrový fyzik a dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK JOZEF MASARIK získal v roku 2009 cenu Vedec roka, v minulosti pôsobil aj v americkom Los Alamos.

mas.jpgAkú tému ste si vybrali?

„Komunikácia a presné vyjadrovanie sa.“

Prečo?

„V poslednom období pozorujem, že ľudia pri vyjadrovaní nevážia slová. Používajú také, ktorým možno ani nerozumejú. Druhý dôvod je, že ľudia chcú niečo povedať, ale nepovedia celú pravdu a nehovoria presne. A v nedávnej minulosti som sa rozprával s ľuďmi z personálnych agentúr, ktorí hovorili, že naši absolventi vysokých škôl sa nevedia veľmi dobre predať a chýbajú im komunikačné schopnosti.“

Z čoho pramenia naše chyby pri komunikácii?

„Tých dôvodov je veľa. Často je vzdelávanie u nás orientované na to, aby ľudia splnili nejaké pokyny, postupovali podľa istého algoritmu. Priestor pre tvorivosť a rozmýšľanie sa nevyžaduje. Aj internet, posielanie esemesiek zmenili spôsob komunikácie, pretože tam sa myšlienky formulujú veľmi stručne. Ale najväčší problém je, že keď už ľudia rozprávajú, tak sa nepočúvajú. Veľa ľudí je nastavených tak, že keď viem, kto rozpráva, tak nemusím ani počúvať, lebo už mám nejaký predsudok.“

Čo by ľudia mali robiť, aby sa chýb vyvarovali?

„Po prvé by sa mali trénovať aj v počúvaní. Mali by rozprávať o tom, čomu rozumejú. Mali by hovoriť len o tom, o čom sú naozaj presvedčení, že to je pravdivá informácia. Mali by používať také komunikačné prostriedky, ktoré zvládli. Myslím technologické, jazykové aj výrazové. Je často smiešne, že ľudia používajú slová, ktoré majú úplne iný význam.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 11 345
  2. Moskva alebo Petrohrad? 7 425
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 3 979
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 531
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 249
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 130
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 987
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 664
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 522
  10. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 307

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Ján Vrbenský hovorí, že za holé časti môžu kalamity.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?

Neprehliadnite tiež

Domov

Slovenskí europoslanci nesúhlasia so zmenami Dublinského systému

Navrhované zmeny by mali odstrániť nedostatky azylového systému EÚ.

Domov

Väzniciam chýba viac ako dvesto príslušníkov, atraktivita profesie klesla

Žitňanskej rezort nachystal na budúci rok v rozpočte 2,5 milióna eur na novozavedený príspevok na bývanie.

Domov

Ministerstvo obstaráva sadu prístrojov na analýzu DNA

Zariadenia má využívať Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru.

Domov

Matovič chce pomôcť SMK, vie si s ňou predstaviť predvolebnú koalíciu

Zároveň si uvedomuje, že nie každému voličovi OĽaNO môže vyhovovať táto snaha spájať sa.