Bratislava 11. septembra (TASR) - Najkritizovanejším politickým subjektom v slovenských médiách počas tohtoročnej predvolebnej kampane je vládny kabinet a najnegatívnejšie zobrazovanou politickou stranou je HZDS. Vyplýva to z monitoringu hlavného spravodajstva celoplošných rozhlasových a televíznych staníc a denníkov, ktorý od 21. augusta do 3. septembra uskutočnila agentúra MEMO 98.
Podľa najnovších výsledkov sa v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom zvýšil počet strán, pri ktorých prevládli pozitívne zmienky nad negatívnymi. V súhrne všetkých skúmaných médií ide o päticu SDKÚ, KDH, ANO, SMK a Smer.
Počas kampane sa v rádiách a televíziách oproti iným sledovaným obdobiam ešte výraznejšej prejavila súčasná nedokonalá volebná a mediálna legislatíva na Slovensku. Zapríčinil to fakt, že niektoré pravidlá v zákonoch úplne chýbajú alebo sa dajú rozlične interpretovať. Signifikantným je výsledok, ktorý hovorí o presvedčivej prevahe informácií o štátnych orgánoch na úkor politických strán a kandidátov, pretože elektronické médiá sa obávajú možných postihov a sankcií zo strany zodpovedných inštitúcií.
V rámci televíznych staníc dostalo najviac politických subjektov priestor na vlastnú prezentáciu v programe TA3, pričom táto televízia ich predstavila 17. Naopak, najmenej strán a hnutí, celkom 13, bolo zastúpených v spravodajstve TV JOJ. Slovenská televízia (STV) a TV Markíza poskytli vysielací čas zhodne 14 stranám. Okrem toho desať strán kandidujúcich do NR SR doposiaľ nedostalo možnosť vyjadriť sa v žiadnej televízii. Ide o Béčko-Revolučnú robotnícku stranu (B-RRS), Ľavicový blok (ĽB), Ľudovú stranu (ĽS), Nezávislú občiansku stranu nezamestnaných a poškodených (NOSNP), Rómsku občiansku iniciatívu (ROI), Stranu národnej jednoty (SNJ), Stranu za demokratické práva občanov (SDPO), Stranu zelených na Slovensku (SZS) a strany ROMA a ROSA.
V Novinách STV dostala najviac vysielacieho času - presne 49,1 percenta - vláda. Druhým najvýraznejšie zobrazovaným subjektom bol prezident SR Rudolf Schuster, ktorému patrilo 16 percent spravodajstva. Spomedzi politických strán sa na obrazovkách STV najvýraznejšie objavovalo HZDS s 13,8-percentným zastúpením. Za ním nasledovali Smer (3,6), KDH a ANO (obe po 3,1 percenta).
Rovnako aj v Televíznych novinách Markízy dominovali kabinet premiéra Mikuláša Dzurindu a hlava štátu, ktorým redaktori vyhradili 40,8 percenta, respektíve 22,7 percenta vysielacieho času. Zmena však nastala medzi politickými stranami, kde najširší priestor v podobe 10,1 percenta času dostala ANO na čele s lídrom a zároveň spolumajiteľom tejto televízie Pavlom Ruskom. Druhou najprezentovanejšou stranou na Markíze bol Smer (6,1), ďalej HZDS (4,1), SDKÚ (3,4) a SMK (3,2 percenta).
Zaujímavým je fakt, že v správach stanice TA3 venovali redaktori najviac priestoru prezidentovi SR, a to presne 45,7 percenta času. Za ním nasledovala vláda s 30,6 percenta a najprezentovanejšou stranou bola SDA s ôsmimi percentami. Druhú priečku medzi stranami obsadilo HZDS (5,6).
Posledná monitorovaná stanica TV JOJ poskytla najširší priestor Schusterovi, o ktorom informácie zabrali 26,7 percenta spravodajského času. Vláda dostala 16,8 percenta a bezprostredne za ňou s 12,5 percentami nasledovalo HZDS. Výraznejšie percentuálne zastúpenie získali aj Smer (7,2), ANO a SNS (po 6,1 percenta).
Spomedzi sledovaných rozhlasových staníc najviac politických subjektov, presne 14, prezentovali Rádio Okey a Twist. Naopak, najmenej, teda 12, dostalo priestor v Rádiu Expres. O B-RRS, ĽS, NOSNP, SNJ, SDPO, SZS, ROSA, ROMA, Združení robotníkov Slovenska a strane Žena a rodina (ŽR) podrobnejšie neinformovala žiadna stanica.
Verejnoprávny Slovenský rozhlas (SRo) venoval 48,3 percenta spravodajského času členom vlády SR, 12,1 percenta prezidentovi a 10,8 percenta SMK. Za maďarskou koalíciou nasledovalo HZDS s 5,7-percentným podielom v správach.
Najvýraznejšie zastúpenie vo vysielaní Rádia Expres mal Schuster s 38,7 percenta, za ním skončila vláda s 28,2 percenta a trojicu najfrekventovanejších subjektov uzatvára HZDS so 14,6 percenta spravodajského času. Ďalším je KDH, ktorému vyčlenili 5,6 percenta spravodajského priestoru.
Dzurindov kabinet mal takmer polovičné zastúpenie aj v správach Rádia Okey a Twist. Hneď za ním nasledoval prezident, pričom informácie o politických stranách mali len marginálny význam.
Situácia v denníkoch Nový čas, Sme, Pravda, Nový deň a Národná obroda bola trochu odlišná od elektronických médií, pretože ich tlačená podoba umožňuje poskytnúť čitateľom komplexnejšie informácie. Až 22 politických strán dostalo priestor v tituloch Pravda a Sme a najmenej, len 14, ich prezentoval Nový čas. Ani v jedných zo spomínaných novín neboli informácie o ĽS a ŽR.
Nový čas venoval 59,5 percenta spravodajského priestoru prezidentovi, 8,4 percenta SNS, 8,3 percenta HZDS a 6,3 percenta Demokratickej strane. V denníku SME boli rozdiely vyrovnanejšie. Na prvom mieste skončil prezident so 16 percentami, potom vláda s 13,9 percenta, SDKÚ s 12,7 a Smer s 10,1 percenta. Väčšie rozdiely zaznamenali v denníku Pravda, kde najprezentovanejším subjektom bolo HZDS s 22,6 percenta. Ďalej nasledovala vláda s 19,5 percenta, Hnutie za demokraciu (7,9) a KDH (6,5). V Novom dni dlhodobo dominuje pozitívne spravodajstvo týkajúce sa HZDS, čo je zapríčinené prílišnou politickou orientáciou novín. Zmienky o ostatných subjektoch boli minimálne a takmer výlučne negatívne. Národná obroda sa najčastejšie venovala vláde, ktorej vyčlenila 19,2 percenta spravodajského rozsahu. Presne 18,8 percenta dostalo HZDS, 16,3 percenta prezident, 11,8 percenta ANO a 7,1 percenta SDKÚ.
Memo 98 v rámci monitoringu rozhlasových staníc sledovalo ich poludňajšie i večerné spravodajské relácie, kým u televízií išlo len o večerné správy. Vo všetkých prípadoch postupovalo podľa kritérií zhrnutých v Morálnom kódexe správania sa médií v predvolebnom období.
