Pri telefonátoch na audiotextové čísla budú volajúci zrejme vopred dostávať informáciu o cene hovoru.
BRATISLAVA. Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou chcú poslanci za OĽaNO zabrániť zneužívaniu audiotextových služieb.
Najprv má zaznieť informácia
Na základe právnej normy by predtým, ako dôjde k spojeniu a tarifikácii audiotextovej služby, musela zaznieť informácia o tom, že hovor je spoplatnený spolu s výškou tarifikácie.
Obyčajní ľudia Jozef Viskupič, Igor Matovič, Erika Jurinová a Martin Fecko tak chcú zabrániť zneužívaniu audiotextových služieb.
Poskytovanie audiotextovej služby spočíva vo využívaní audiotextového čísla, ktoré je osobitne pridelené podniku poskytujúcemu takúto službu spolu so zvýšenou tarifikáciou za minútu hovoru, ktorá sa pohybuje od 40 centov do troch eur za minútu.
Poslanci za OĽaNO považujú za dôležité, aby pri poskytovaní verejnej služby v oblasti elektronických komunikácií vrátane audiotextovej služby nedochádzalo ku klamaniu spotrebiteľa napríklad tým, že mu nie sú zo strany podnikateľa poskytnuté jasné, presné a úplné informácie o nákupných podmienkach takejto verejnej služby.
Zmeny v uchovávaní hovorov neprešli
Národná rada však neschválila návrh Miroslava Kadúca (OĽaNO), ktorý chcel zmeniť zákon o elektronických komunikáciách umožňujúci plošne a preventívne uchovávať údaje o telefonických hovoroch všetkých občanov.
Takéto plošné archivovanie hovorov všetkých občanov považuje Kadúc za neprípustné a čo do dôsledkov za protiústavné.
"Plošné a preventívne uchovávanie dát bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho podozrenia z ohrozenia či porušenia zákonov, vedie k záveru, že vlastne každá osoba je a priori považovaná za podozrivú, čo je v zásadnom rozpore s jednou zo základných zásad právneho štátu, prezumpciou neviny," argumentoval.
Poskytovatelia sietí a služieb podľa neho navyše uchovávajú údaje oveľa dlhšie než je potrebné na dosiahnutie účelu. Kadúc preto navrhoval prijať opatrenia, ktoré zmiernia dopad platnej právnej úpravy na súkromný život občanov.
Presadzoval jasne a presne vymedziť účel uchovávania vymedzených údajov spolu s vymedzením tých najzávažnejších trestných činov, na ktorých vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie sa tieto majú použiť. Doba uchovávania údajov sa mala skrátiť z doterajších 12 mesiacov na šesť mesiacov.
Chcel tiež zakázať akéhokoľvek ďalšie spracúvanie uchovávaných údajov poskytovateľmi siete a služieb a predísť tak ich zneužívaniu.
