Pamiatkari hovoria o zodpovednosti majiteľa zámku, ten zasa, že mu pamiatkový úrad len komplikuje život.Predseda Spoločnosti pre pamiatky, šéfredaktor obnova.ska konateľ firmy zachraňujúcej pamiatky MICHAL HRČKA hovorí, že Slovensko potrebuje revíziu pamiatkového fondu.
KUNERAD. Lovecký zámok grófa Ballestréma v Kunerade, ktorý štýlom prirovnávali k francúzskym zámočkom na rieke Loire, sa po ničivom požiari spred dvoch rokov rozpadáva.
Na veľkých balkónoch a terasách národnej kultúrnej pamiatky, kde niekedy relaxovala šľachta a neskôr pacienti, rastú stromy. Omietka a kamene vypadávajú, strechu zničenú plameňmi majitelia zakryli provizórne, a tak cez diery do kaštieľa sneží a prší.
Lampy kedysi osvetlenej pýchy Kuneradu sú porozbíjané a hlavné schodisko zarástlo kriakmi. Terajšiu podobu zámku v štýle modernej secesie dotvára lavička, staré kreslo bez nôh a smeti len niekoľko metrov od vchodu.
Tak vyzerá zámok, ktorého požiar sa nepodarilo vyšetriť, zámok, ktorému nevie pomôcť ani jeho majiteľ, ani štát, ani obec, v ktorej leží. Nič nenasvedčuje, že sa na tom v krátkom čase niečo zmení.
Verzia starostu
Fakty
História
Gróf Ballestrém dostaval v roku 1916 zámok s vlastnou vodnou elektrárňou ako letovisko pre cisárov. Tomu zabránila prvá svetová vojna a rozpad Rakúska-Uhorska.
Počas Slovenského národného povstania Nemci sídlo partizánskeho štábu v zámku vypálili.
Po rekonštrukcii z neho urobili komunisti partizánsku ozdravovňu a neskôr liečebný ústav pre pacientov s tuberkulózou.
Po roku 1989 sa hovorilo, že zámok bude letným sídlom prezidenta, nič konkrétne sa však pre to nespravilo.
Zámok sprivatizovali a pacientov presťahovali. Niekoľko rokov chátral.
Nový majiteľ Zdeněk Miškolci pred dvomi rokmi ohlásil rekonštrukciu a zo zámku chcel hotel. Zničil ho však v marci 2010 požiar počas výmeny strechy.
„Nerád sem chodím. Sme bezmocní, nemôžeme urobiť nič. Kedysi bol zámok pýchou Kuneradu a teraz? Hanbou!“ ukazuje Daniel Zelenay, starosta Kuneradu, na oplotenú ruinu s nápismi zákaz vstupu.
Liečebný ústav zamestnával približne 40 ľudí. Väčšinu z obce.
Niektorí bývali v starých rodinných domoch, ktoré patrili k zámku. Až na jeden sú opustené a chátrajú.
Starosta hovorí, že v čase najväčšej slávy bol zámok nad dedinou osvetlený, mal vlastnú elektráreň, röntgen aj autobus, ktorý zvážal pacientov na procedúry do blízkych kúpeľov. Teraz už neudržiavajú cestu ani v zime.
Zámok zničil pred dvomi rokmi požiar. Strecha zhorela a skazu interiéru dokončili hektolitre vody z hasičských cisterien.
Ale v zlom stave bol podľa starostu už predtým. Plesnivé steny, opadané omietky, vnútri vedrá na zachytávanie vody.
„Telefonovali mi do nemocnice, že horí kaštieľ. Chcel som odísť, nakoniec som manažoval hasičov cez telefón. Zo stropov aj po týždni kvapkala voda,“ spomína Zelenay na marec 2010.
Prečo strecha začala horieť, policajné vyšetrovanie neobjasnilo, nepomohli ani odborné posudky a prešetrovanie firmy, ktorá strechu rekonštruovala.
Starosta tvrdí, že do otvoreného zámku snežilo a pršalo.
„Neurobili nič. Vraj vybavovali peniaze z Únie, ale nič z toho nebolo. Mali to predať Rusom, tí by sa starali.“ Pamiatkari sa podľa neho snažili prinútiť majiteľa, aby dal zámok do pôvodného stavu.
Zelenay sa pokúšal aj dovolať vtedajšiemu ministrovi kultúry Danielovi Krajcerovi z SaS. „V ministrovej kancelárii mi poradili, aby som napísal otvorený list, ani naň neodpísali.“
Verzia pamiatkarov
Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš tvrdí, že po požiari okamžite konali a s vlastníkmi rokovali o záchranných prácach.
Niekoľko mesiacov ich viackrát upozorňovali, aby zabezpečil zámok proti dažďom a na prípravu komplexnej obnovy pamiatky.
Keďže hrozilo bezprostredné ohrozenie pamiatky, nariadili dočasné prekrytie zámku, opatrenia na zabezpečenie statiky a komplexnú obnovu.
Miškolci sa odvolal. Pamiatkový úrad síce potvrdil rozhodnutie Žiliny, ale trvalo to dlho. A tak strechu provizórne zakryli až na jeseň roku 2011.
Až v nasledujúcom roku vlastník podľa pamiatkarov „napriek počiatočnej nevôli“ zabezpečil architektonicko-historický a reštaurátorský výskum.
Teraz vedia o tom, že sa snaží zohnať peniaze na obnovu, pred zimou skontrolujú aspoň zastrešenie a základnú ochranu stavebných konštrukcií.
Chátrajúci zámok. FOTO: SME - JÁN KROŠLÁL
Verzia majiteľa
Majiteľ Zdeněk Miškolci tvrdí, že obnovu zastavila práve neústretovosť pamiatkarov, ktorí nevyvinuli dostatočné úsilie na záchranu národnej kultúrnej pamiatky.
Štát odmietol ponuku na jeho odkúpenie a na rekonštrukciu a na obnovu neprispel.
Pokusy zámok predať boli neúspešné, rovnako žiadosť o nenávratný príspevok na obnovu kultúrnych pamiatok a žiadosť o peniaze od Slovenskej agentúry cestovného ruchu. Vysvetľuje to tým, že pamiatkari na to nedali stavebné povolenie.
„Obávame sa, že sa nebudeme môcť uchádzať ani o dotácie z nórskych fondov. Neustále sa odvolávame a neustále nás zamietajú. Ak sú pamiatkari nespokojní, veľmi nás to mrzí, ale nezdá sa nám, že by k svojej spokojnosti chceli prispieť,“ upriamuje pozornosť na druhú stranu.
Budúcnosť zámku zostáva neistá. Miškolci ešte neskončil spor s poisťovňou o úplné vyplatenie poistky po požiari.
Očakáva zmenu postoja pamiatkarov a tvrdí, že ak vyrieši spor s poisťovňou, zámok zrekonštruuje a urobí z neho liečebňu pre pacientov s chorobami dýchacích ciest.
FOTO: SME - JÁN KROŠLÁK
Prípadov je veľa
Zámok v Kunerade roky chátra, na pokrytí strechy vyhorenej Krásnej Hôrky sa začalo pracovať len nedávno. Koľko pamiatok na Slovensku je ohrozených?
„Okrem vypuklých príkladov je ich oveľa viac. Krásna Hôrka vďačí medializácii za to, že sa tam niečo hýbe. Kaštieľ v Moravanoch pri Piešťanoch bol asi pred ôsmimi rokmi v bezchybnom stave. Teraz do kaštieľa zateká, má vylámané okná, je vykradnutý. Letohrádok v Brodzanoch pri Partizánskom mal byť sídlom reklamnej agentúry. Prišla finančná kríza, rekonštrukcia zastala, do objektu zateká. Problémom sú aj kaštiele a kúrie, ktoré nie sú v zozname kultúrnych pamiatok. Tam nie je takmer žiadny záujem o záchranu.“
V čom je problém?
„Štát sa podieľa výraznejšie na záchrane asi desať rokov dotačným systémom. V realitnej bubline ľudia kupovali pamiatky, ale keď praskla, nevedia ich predať za kúpnu cenu. Neinvestujú do opráv. Žiadajú nezmyselne vysoké granty. Systém na to nemá.“
Ako sa štát zaujíma o pamiatky?
„Pamiatkové úrady sú nedostatočne personálne zabezpečené. Nestíhajú zapisovať do zoznamu ani hodnotné stavby. Nedá sa povedať, že by nemali záujem o záchranu pamiatok. Z demotivovaných pamiatkarov sa stávajú často úradníci, ktorí radšej odchádzajú. Osobitnou kategóriou sú silné finančné skupiny, ktoré si zaplatia aj neadekvátne zásahy do pamiatok a štát nedokáže proti nim efektívne bojovať. Chýbajú účinné zákony a tie, ktoré sú, neaplikuje. Existuje vyvlastnenie pamiatky, ale pokiaľ viem, tak sa nevyužíva.“
Čo hovoríte na aktivačné práce pre nezamestnaných, ktorí sa podieľajú na záchrane pamiatok?
„Je to jedna z ciest. Spolupracoval som s niekoľkými organizáciami. Dosiahli úžasné výsledky najmä na východe. Je tam veľa šikovných nezamestnaných, ktorí chcú pracovať.“
Čo by sa malo diať?
„Posledné roky ukázali zvýšenú aktivitu občanov aj združení, ale aj vypuklé prípady ničenia pamiatok. Slovensko zaspalo pri zapisovaní nových pamiatok. Na zápis čakajú najmä industriálne stavby, ale aj kaštiele a kúrie v obciach. Pomohla by zásadná revízia pamiatkového fondu.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
