ÚPN zverejnil zoznam tridsiatich bytov, z ktorých ŠtB potláčala vonkajšieho nepriateľa.
BRATISLAVA. Volal sa František Šuman, pracoval v štátnom výskumnom ústave, často cestoval na služobné cesty a byt požičiaval príbuzným.
Tak znela legenda, ktorú pred susedmi a domovníčkou používal v 70. rokoch rozviedčik František Šimek, aby zakryl skutočný účel bytu na Vajnorskej ulici v Bratislave.
Byt patril bratislavskej správe československej rozviedky, ktorá z neho bojovala proti vonkajšiemu nepriateľovi.
Ústav pamäti národa vo štvrtok zverejnil zoznam 276 konšpiračných a prepožičaných bytov, ktoré komunistická rozviedka využívala v rokoch 1969 až 1989.
Tridsať z nich bolo na Slovensku, najmä v Bratislave, ale aj v Košiciach či Banskej Bystrici.
„Používali sa napríklad na inštruktáž pred vysadením spolupracovníka ŠtB v zahraničí, aby dobre poznal svoju legendu a nebol odhalený,“ hovorí Ľubomír Morbacher z ústavu.
Hľadali špiónov
Na Vajnorskej ulici sa príslušníci a agenti roky stretávali v jednoizbovom podkrovnom byte, opustili ho v roku 1975.
Dnes v ňom žije päťdesiatnik Ján Foltín a o niekdajšej úlohe bytu nemal, rovnako ako ďalší susedia, potuchy.
Krycie meno František Šuman je aj v ďalšom zozname, ktorý včera sprístupnil Ústav pamäti národa.
Na jeho stránke sa dajú od štvrtka vyhľadať údaje o 37 príslušníkoch, ktorí budovali rozviedku na Slovensku v 60. rokoch.
Viacerí pôsobili aj ako diplomati v zahraničí, kde sledovali kontakty emigrantov.
Doma mali odhaľovať spolupracovníkov cudzích tajných služieb a verbovať agentov na špionáž v zahraničí.
Pozrite si mapu konšpiračných bytov ŠtB a ich zoznam
Udával aj emigrant
Rozviedčik František Hrehuš získal mimoriadne cenného spolupracovníka, lekára Ivana Fialu, ktorý po sovietskej okupácii Československa emigroval na Západ.
ŠtB donášal informácie o slovenskej cirkevnej emigrácii.
„Tento človek bude navždy spojený s tragickým osudom inžiniera Přemysla Coufala, ktorého v roku 1981 za záhadných okolností našli mŕtveho v jeho bratislavskom byte,“ hovorí Morbacher.
Coufal bol kňazom tajnej cirkvi a spolupracoval s cirkevným exilom.
ÚPN pre jeho smrť podal v roku 2009 podnet na Generálnu prokuratúru a hoci vyšetrovateľ začal stíhanie pre vraždu spolupáchateľstvom, neskôr vyšetrovanie zastavil.
„Tento prípad sa nepodarilo dotiahnuť do konca podobne ako ďalších päťdesiat prípadov, kde došlo k smrti v súvislosti s pôsobením represívnych orgánov ČSSR,“ hovorí Morbacher.
„Vidím tu určitú nevôľu justičných orgánov vyrovnať sa trestnoprávne s touto minulosťou.“

Beata
Balogová
