Čarnogurský považuje vzťahy s Čičom za korektné, aj keď sa neskôr pridal k Mečiarovi.
BRATISLAVA. V bratislavskej nemocnici na Kramároch v piatok doobeda zomrel súčasný riaditeľ kancelárie prezidenta a bývalý predseda vlády a Ústavného súdu Milan Čič (80).
Zdravotný stav prvého ponovembrového premiéra sa zhoršil v noci 29. októbra 2012. Po prevoze do nemocnice absolvoval náročnú operáciu na neurochirurgii.
"Dnes krátko po 10. hodine zomrel vo veku 80 rokov v Nemocnici ak L. Dérera napriek úsiliu lekárov o jeho záchranu Milan Čič. V Univerzitnej nemocnici Bratislava bol hospitalizovaný od nedele 28. októbra, kde podstúpil neodkladný neurochirurgický zákrok," povedala hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská.
Pohreb Milana Čiča bude v stredu o 15:30 v bratislavskom krematóriu.
Do ponovembrovej vlády hľadali niekoho, kto sa vyzná
Milan Čič bol ministrom spravodlivosti v poslednej komunistickej vláde. Počas jeho ministrovania skončili vo väzení disidenti Miroslav Kusý a Ján Čarnogurský, ktorý s ním neskôr rokoval o poste predsedu ponovembrovej vlády.
Expremiér Ján Čarnogurský sa s Čičom prvý raz stretol v decembri 1989 ako člen delegácie VPN, ktorá rokovala s vtedajším predsedom SNR Rudolfom Schusterom a premiérom Pavlom Hrivnákom. "Vtedy sme súhlasili s tým, aby predsedom ponovembrovej vlády bol Milan Čič."
Jeho pôsobenie na čele vlády podľa Čarnogurského zodpovedalo požiadavkám doby. Vláda nekládla prekážky ďalšiemu pozitívnemu vývoju Slovenska.
Milan Čič tak v rokoch 1989 a 1990 predsedal vláde, ktorá priviedla krajinu k slobodným voľbám. "Vedeli sme, že dočasnú vládu bude musieť viesť niekto, kto sa v tom ako tak vyzná. Milan Čič bol vtedy najprijateľnejší, bol majstrom kompromisu," hovorí vtedajší minister klutúry Ladislav Snopko, ktorý bol najmladším členom kabinetu.
Z VPN tam bol okrem Snopka už len vicepremiér Vladimír Ondruš. Ministrom vnútra bol Vladimír Mečiar, ktorý tak začal svoju politickú kariéru.
Čičov "mierne povedané oportunistický postoj" k zásadným problémom podľa Snopka pretrval aj v reálnej politike, kde bolo treba zásadné postoje. "Ale jeho význam je nezameniteľný. To ako viedol vládu národného porozumenia nemôžem pokladať za nevhodné a nešťastné."
Kusý: Politik do každého počasia
Členovia tejto vlády sa potom pravidelne stretávali. "Chodievali tam takmer všetci, aj keď tie naše ďalšie politické cesty boli diametrálne rozličné. Nože a revolvery sme vždy nechali vonku. Jediný, kto tie stretnutia absolútne ignoroval, bol Vladimír Mečiar," dodal Snopko.
Čarnogurský považuje vzťahy s Čičom za korektné, aj keď sa neskôr pridal k Mečiarovi. "Tým sa Milan Čič vyznačoval po celý život - vždy patril k vládnucemu zoskupeniu, ale nikdy sa osobne neangažoval pri potláčaní oponentov, ľudských práv a podobne. Takým spôsobom možno až napomáhal hladkému prechádzaniu jednej moci k druhej."
Ústava, ktorú pripravoval Čičov tím, podľa Čarnogurského splnila svoje poslanie. "Ako typický Oravčan si zachoval vieru v Boha a to mu pomohlo, aby si pri všetkých tých zvratoch slovenských dejín zachoval osobnú dôstojnosť. Takže nech mu svetlo večné svieti."
Kusý sa s Čičom poznal ešte z univerzity, boli rovesníci. „Keď som vyšiel z kriminálu, povedal mi: Miro, každý deň som si nechal posielať správu ako sa máš. To bol prejav jeho starostlivosti.“ Čič sa podľa Kusého vždy dokázal pridať na správnu stranu. „Ale nikdy sa neangažoval tak, aby sa zašpinil. Taký politik do každého počasia.“
Keď sa po revolúcii stal Čič premiérom, trápil sa tým, kedy vystúpiť z komunistickej strany. „Prechodil so mnou v parku celé hodiny. Zvažoval, či to nebude vyzerať príliš oportunisticky, keď vystúpi práve teraz,“ hovorí Kusý. Dodal, že vo VPN vtedy Čičovi sľúbili miesto na Ústavnom súde.
Bol členom KSČ aj HZDS
Politická kariéra Milana Čiča sa začala v roku 1961, keď vstúpil do KSČ, ktorej členom bol do marca 1990.
Bol ministrom spravodlivosti v poslednej komunistickej vláde. Počas jeho ministrovania skončili vo väzení disidenti Miroslav Kusý a Ján Čarnogurský.
Od decembra 1989 do júna 1990 bol predsedom vlády Slovenskej republiky, v období 1990 až 1992 poslancom Federálneho zhromaždenia, v roku 1992 podpredsedom vlády ČSFR.
Spočiatku bol členom Verejnosti proti násiliu, po založení HZDS bol až do roku 1993 členom Mečiarovej strany.
Prvým predsedom Ústavného súdu sa stal v roku 1993 a bol ním až do roku 2000.
V roku 2000 sa Milan Čič neúspešne pokúsil o návrat do politiky v Strane demokratického stredu. V roku 2001 sa neúspešne uchádzal o funkciu predsedu bratislavského VÚC a v roku 2006 o funkciu sudcu Ústavného súdu SR.
Kancelárom bol osem rokov
V roku 2004 sa stal vedúcim Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a bol ním až do svojej smrti.
V roku 2009 poskytol denníku SME obsiahly rozhovor o svojej kariére počas socializmu, v prvých rokoch po novembrovej revolúcii aj slovenskej štátnosti.
