Jedna dobrá správa – vo Váhu v okolí Strečna sa znovu objavili raky. FOTO TASR – PAVOL ĎURČO
Šesť kapitol programov politických strán z pohľadu odborníkov: IV.Volebné programy politických strán z aspektu životného prostredia a smerovania k trvalo udržateľnému rozvoju – až na výnimky – výrazne zaostávajú za programami z roku 1998. Sú jednoducho sklamaním. Ich dikcia by bola možno dostatočná v roku 1990, ale nie v roku 2002.
Dvojnásobne nepochopiteľné je to krátko po tom, ako parlament schválil Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, v čase, keď si prijatie kapitoly Životné prostredie vyžiadalo jedny z najnáročnejších negociácií a zároveň jedny z najdlhších prechodných období v rámci celého predvstupového procesu do EÚ, a napokon v situácii, keď podľa analýz SAV splnenie podmienok vstupu do EÚ bude finančne najnáročnejšie práve vo sfére životného prostredia.
V súčasnosti niektoré politické stany nepovažujú za potrebné sa čo i len sa zmieniť o svojich predstavách riešenia problémov životného prostredia. Paradoxne sem patria i subjekty či ich pokračovatelia, ktorí mali túto problematiku v roku 1998 podrobne a vcelku kvalitne rozpracovanú (napr. v 135-stranovom volebnom programe SDK bola ochrane prírody a životného prostredia venovaná samostatná kapitola a niekoľko strán na túto tému obsahoval v roku 1998 aj volebný program SDĽ.)
Z nástupníckych subjektov po SDK venuje najväčšiu pozornosť životnému prostrediu OKS, ktorá sa navyše snaží premietnuť environmentálne aspekty aj do ostatných, najmä hospodárskych odvetví. Na štandardnej úrovni má spracovanú kapitolu životné prostredie KDH a SMK, viac ako v minulosti sa životným prostredím zaoberá SNS. Tradične najväčšiu pozornosť venuje tejto problematike program Strany zelených na Slovensku.
Z jednotlivých problémov a návrhov na ich riešenie je najčastejšia problematika dobudovania vodovodov, kanalizácie a čistiarní odpadových vôd (ANO, KDH, OKS, Smer aj SMK) a odpady (ANO, KDH, OKS, SDA i Smer). Značná pozornosť, aj keď z rôznych uhlov pohľadu, sa venuje environmentálnym aspektom poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného hospodárstva, agroturistiky i vidieka ako celku (ANO, KDH, KSS, OKS, SDA, SDKÚ, Smer aj SNS). Potreba prispieť k odstraňovaniu starých environmentálnych záťaží sa spomína v programoch ANO, HZDS-ĽS, KDH a OKS.
Podporu inštituciálnemu rozvoju ministerstva životného prostredia sľubuje ANO a nepriamo aj HZDS- -ĽS. Ekonomické nástroje na podporu lepšieho životného prostredia sľubuje ANO, OKS i SDA. Viaceré strany deklarujú podporu obnove kultúrnych pamiatok, ale aj miestnych tradícií, remesiel a pod. Najväčší dôraz tu kladie KDH a SNS. Niektoré strany pripomínajú aj duchovný rozmer ochrany životného prostredia (KDH, OKS).
Aj v súčasných volebných programoch je poskromne integrovaných prístupov. V niektorých sa požaduje zosúladenie rozvoja s potenciálom krajiny a prirodzenými predpokladmi regiónov (HZDS-ĽS, OKS, SNS). Regionálna dimenzia a s ňou spojené komplexné postupy patria vôbec k dôležitým témam. Zriedkavá je prepojenosť s ostatnými aspektmi života spoločnosti. Tu ide najďalej OKS. HZDS-ĽS a SDA síce operujú koncepciou trvalo udržateľného rozvoja, ale svoje predstavy nešpecifikujú, v prípade ANO ide takmer výlučne o vzťah medzi environmentálnou a energetickou problematikou. KDH i SDA hovoria o potrebe ekologizácie dopravy, viacerí o ekologizácii poľnohospodárstva a vplyve životného prostredia na zdravie.
Na druhej strane sa politické subjekty zasadzujú aj za rôzne projekty, ktoré sú problematické, rizikové až nežiaduce. Často sa sľubuje nekritická podpora výstavbe diaľnic (najmä ANO, HZDS-ĽS, KDH a Smer) a priemyselných parkov (najmä ANO, KDH a SMK) bez toho, aby sa spomínali aj podmienky, ktoré by takéto rozsiahle investície závažným spôsobom ovplyvňujúce životné prostredie mali spĺňať. Niektoré strany (najdôslednejšie HZDS-ĽS a Smer) propagujú – aj v rozpore s ekonomickými argumentmi – potrebu dokončiť 3. a 4. blok JE Mochovce. Smer podporuje výstavbu hotelov v atraktívnom prostredí. OKS žiada zrušenie údajne neodôvodnenej a neúmerne vysokej ochrany území, ktorá vraj obmedzuje prirodzený rozvoj regiónov.
Celkovo však možno konštatovať, že technokratické, megalomanské a inak problematické zámery a projekty majú v programoch politických strán pre voľby 2002 menšiu podporu než v predchádzajúcom desaťročí. A to je jedna z mála dobrých správ, ktoré vyplývajú z analýzy volebných programov.
Autor: MIKULÁŠ HUBA(Autor je environmentalistom, predsedom Spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj, podieľal sa na analýze volebných p
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
