Federálny majetok delili 2:1, Česi získali viac

Zákon o delení majetku federácie má 20 rokov. Vyrovnávanie medzi štátmi sa úplne skončilo až v roku 2000.

Vladimír Mečiar a Václav Klaus.(Zdroj: ARCHÍV TASR)

BRATISLAVA. Keď 13. novembra 1992 Federálne zhromaždenie hladko schválilo ústavný zákon o delení majetku ČSFR, mali delegácie HZDS a ODS za sebou desiatky hodín vyjednávaní o rozdelení štátu.

Aj päťdesiat dní pred koncom federácie však bolo mnohé nejasné. Princíp, že všetok hnuteľný majetok zostal vo vlastníctve krajiny, v ktorej ležal, bol schválený.

V zákone bolo aj to, že sa nehnuteľnosti či financie delia medzi Českom a Slovensko v pomere 2:1. Majetok veľkých štátnych firiem však presne stále nerozdelili a čakalo sa až na konkrétne kroky komisií a ministerstiev.

Premiér Vladimír Mečiar roky vydával pomer dva ku jednej za svoje víťazstvo. Tvrdil, že kým my sme trvali na tomto princípe, Česi chceli majetok deliť výhradne podľa územia, čo by bolo v náš neprospech.

O zlyhaní HZDS hovorili nacionalisti z SNS, podľa ktorých sme v rámci delenia hnuteľného majetku získali opotrebované „krámy“. To, čo Mečiar vyjednal, kritizoval aj vtedajší podpredseda federálnej vlády Milan Čič, aj časť opozície.

Pomer bol automatický

Federácia
Čo delili
  • armádu,
  • Československé dráhy,
  • Štátnu banku československú,
  • podniky zahraničného obchodu,
  • veľvyslanectvá,
  • majetok kupónovej privatizácie,
  • plynovod,
  • námornú plavbu,
  • devízové rezervy, zlato.

„Pomer 2:1 bol braný celkom automaticky od začiatku. S jedným zádrhom – v predchádzajúcich mesiacoch, keď sa diskutovalo o vyrovnaní medzi Českom a Slovenskom v rámci federácie, došlo k presunom federálneho majetku v republikách,“ spomína posledný federálny premiér, niekdajší blízky spolupracovník Václava Klausa a účastník rozhovorov ODS – HZDS Jan Stráský.

Tento presun sa podľa Stráskeho nerobil podľa kľúča 2:1, ale územného. Bývalý federálny premiér opisuje, ako sa Mečiar čudoval, že sa námorná plavba predtým podľa takéhoto pomeru nedelila a Slovensku zostala menej ako tretina lodí.

„Mečiar mal problém iba v jednotlivostiach a najväčším problémom bola armáda,“ hovorí Stráský.

Predchádzajúce delenie majetku v rámci federácie, s ktorým slovenská vláda súhlasila, prenieslo napríklad najväčšiu časť Československých aerolínií, vtedy už akciovej spoločnosti, na Česko.

O bezproblémovej dohode na pomere delenia hovorí aj ďalší účastník rokovaní – vtedajší slovenský minister zahraničia Milan Kňažko.

„Problém so samotnou matematikou nebol. Ten bol, pochopiteľne v tom, ako to rozdeliť v pomere 2:1, aby to bolo funkčné.“

Po prvotnej dohode o pomere a základných princípoch nasledovali rokovania o jednotlivých štátnych podnikoch. Väčšina federálnych firiem a štátnych inštitúcií mala sídlo v Prahe. Budovy teda pripadli Česku a Slovensku len prípadné pobočky.

Česi chceli rezervy

Kým Slováci dávali pomerne veľký dôraz na delenie armády, špecifické požiadavky mali aj Česi, hovorí ďalší slovenský účastník rozhovorov Augustín Marián Húska z HZDS.

Vraví, že delegácia ODS javila vážny záujem o dve tretiny štátnych hmotných rezerv napriek tomu, že väčšina z nich bola na území Slovenska.

Aj toto bolo spôsobené politikou z čias komunizmu, keď hmotné rezervy mali byť pre prípad vojny so Západom najmenej 300 kilometrov od hraníc so západným Nemeckom.

Viacerí pamätníci hovoria, že si k majetku pomáhali aj samotné firmy, ktoré sa delili. Vraveli dokonca aj o tom, že sa zo Slovenska do Česka, a v oveľa menšej miere aj naopak, tajne prevážali stroje z fabrík či zariadenie budov, keďže pobočky spoločností zostávali v majetku krajiny, v ktorej ležali.

Porciovali ambasády

V pomere 2:1 sa delil aj federálny majetok v zahraničí. V tom čase sme mali okolo 60 veľvyslanectiev. Situáciu o niečo zjednodušovalo, že mnohé zastupiteľstvá mali viaceré budovy, a tak sa po tom, ako ich ocenil nezávislý audit, dalo pristúpiť k rokovaniam.

Pokiaľ sa podľa Kňažka nepodarilo obom štátom mať dve budovy v jednom meste, ten štát, ktorý sídlo mal, musel diplomatov druhej krajiny dočasne prichýliť za symbolický prenájom.

„Česi boli pripravenejší. Už od roku 1991 mali krízový scenár – plán B pre prípadnú separáciu Slovenska,“ tvrdí Húska.

Jeden problém vyriešili až dlho po rozpade spoločného štátu – rozdelenie devízových rezerv a zlata. Jeho vydanie Česi podmieňovali splatením dlhu 26 miliárd českých korún.

Zlato prišlo na Slovensko až v roku 2000 a po dohode vlád Mikuláša Dzurindu z SDKÚ a Miloša Zemana z ČSSD premiéri vyhlásili, že dlh medzi nami je nula korún.

Delenie armády sme nezvládli dobre

Základne zostali v Česku, my sme domov často vozili kopy šrotu.

BRATISLAVA. Ako rozdeliť majetok armády krajiny, ktorá bola roky budovaná a vyzbrojovaná, aby viedla vojnu proti Západu? Podľa slovenských aj českých účastníkov bol toto najväčší problém rokovaní.

Väčšina základní bola v Česku, ktoré malo byť nárazníkovou zónou Varšavskej zmluvy. U nás mal byť tyl.

„Zbraňové rozdelenie vôbec nezodpovedalo pomeru 2:1 a vôbec sa nemohlo vyjsť z toho, že čo máte na svojom území, si nechajte,“ hovorí posledný federálny premiér Jan Stráský z ODS.

Pivarči: Neberte MiG-y

Zo slovenskej strany padali aj požiadavky, niektoré české základne „spravovať“. Česi to však odmietli, a tak sa v pomere 2:1 delil len hmotný majetok.

Vtedy vplyvného slovenského dôstojníka Jozefa Pivarčiho oslovili už v júli 1992, aby pripravil slovenský model rozdelenia letectva.

Navrhol, aby sme si nebrali stíhačky MiG­-29, ktorých letová hodina už vtedy stála 660-­tisíc korún (22­-tisíc eur) a doteraz nie sú kompatibilné s armádami NATO. Jeho návrh neprešiel.

Z Česka sme si tiež zobrali jeden vlády špeciál TU­ 154 M. Bývalý letecký mechanik českej vládnej letky SME opisoval, ako v ňom menili súčiastky vrátane sedadiel.

Zo zvyšných dvoch českých strojov premontovali časti, ktoré museli ísť skôr na pravidelné kontroly, aby ušetrili na údržbe. Slovákom tak odovzdali stroj, na ktorom musela ísť veľká časť výbavy na platené inšpekcie.

Stará technika hrdzavie na dvoroch

Pivarči o delení armády hovorí ako o hlúpom. Na Slovensko sme v snahe prevádzkovať obrovskú 46-­tisícovú armádu previezli obrovské množstvo zastaranej techniky, ktorá doteraz hrdzavie na dvoroch.

Vtedajší minister obrany Imrich Andrejčák hovorí, že rozdelenie armády bolo na prospech Slovenska.

„Na spôsob rozdelenia nebolo podané ani jedno trestné oznámenie, ani nám nehrozila balkánska cesta pri delení.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 920
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 524
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 469
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 258
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 637
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 580
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 246
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 891
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 658
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 723

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Krajina, ktorá neexistuje, ale funguje. Vitajte v Náhornom Karabachu

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

DOMOV

Kotlebov neúspešný kandidát si našiel cestu do parlamentu

Anton Čulen bude poslaneckým asistentom Natálie Grausovej.

KOMENTÁRE

Môže sa zo Slovenska stať slabý kus stáda pre Putina?

Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

Neprehliadnite tiež

Vydali zatykač na ďalších takáčovcov, aj autora kriminálnych príbehov

U jedného z obvinených vydal sudca aj európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz.

Exministri SNS z nástenkového tendra sa postavia pred súd

Termín pojednávania vytýčili na budúci týždeň.

Meteorológovia ani hygienici zvýšenú radiáciu nezaznamenali

Namerané hodnoty v niektorých európskych krajinách boli nízke, na hranici detekčného limitu.

Slovensko každoročne navýši výdavky na rozvojovú pomoc, hovorí Lajčák

Udržateľnosť projektov je podľa šéfa diplomacie v Južnom Sudáne veľmi nízka pre našu neprítomnosť.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop