Angyalová: S partnerkou sa snažíme byť dobrými rodičmi

Edita Angyalová zo Smeru vychováva s partnerkou syna. Jeho rodičom na papieri nie je.

Edita Angyalová vyše päť rokov žije s partnerkou Natáliou. Vychovávajú dvaapolročnéhoTobiasa. Porodila ho Natália, ktorá bola na umelom oplodnení na súkromnej klinike v Grécku.O ich homosexuálnom vzťahu v lete písal Plus 7 dní.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Okresná šéfka Smeru v Trenčíne Edita Angyalová vychováva s partnerkou syna. Jeho rodičom na papieri nie je. Vysvetľuje, prečo u Roberta Fica nelobovala za registrované partnerstvá.

Dlhšie ste sa s partnerkou rozhodovali, či nám tento rozhovor poskytnete. Aké argumenty ste zvažovali?

„Naša doterajšia medializácia nebola dobrovoľná, na rozdiel od tohto rozhovoru. Najdôležitejší je dosah na najbližších.

Aj svojich „svokrovcov“ vnímam ako svoju rodinu. Je ťažké vedieť, že chcete za čosi bojovať, lebo to považujete za správnu vec a na druhej strane, že keď za to budete bojovať, tak spôsobujete najbližším možno niečo oveľa horšie ako len diskomfort. Spôsobujete pocity strachu alebo hanby. Pocity, že načo to robíš? Radšej buďme ticho, strčme hlavy do piesku. Chápem, aké pocity môžem medzi najbližšími vzbudiť.

Čo napokon rozhodlo?

„Tento rozhovor môže za istých okolností pomôcť. Vysvetliť ľuďom, ktorí nerozumejú, prečo sú potrebné registrované partnerstvá. To nemá nič spoločné s tým, kto s kým spáva alebo kto koho má rád. Takto to nestojí. Niektoré veci nie sú dostupné nám, ktorí sme inak orientovaní. Od štátu nechcem, aby mi niečo preferenčne dával. Ja len nechcem, aby mi bránil vykonať svoju vôľu. Čiže – kto bude hovoriť, ak nie ja?“

Kedy ste prvýkrát povedali okoliu o svojej sexuálnej orientácii?

„Bolo to také priebežné. Priznám sa, ani neviem, kto bol prvý.“

Vaša mama sa to dozvedela až teraz v lete? Z čoho ste mali strach?

„Nie. Mama to vie dosť dávno, brat takisto. Boli medzi prvými. Nemyslím si, že s tým mali problém. Je to tak, že najbližší, ktorí s vami žijú, to nejakým spôsobom tušia. Nedá sa to skrývať. To je taká zásadná vec, že to vidno. Nemyslím navonok, ale v drobných veciach. Keď sa ľudia v rodine poznajú, vedia, že niečo je inak. Dieťa sa neobjavuje s potenciálnym priateľom. Vyberá si iné veci ako rovesníci. Niektoré rodiny sú také otvorené, že sú schopné sa o tomto aj rozprávať. Iné nie.

Zo skúseností mojich kamarátov, ktorí sú inak orientovaní, viem, že to v rodine väčšinou nie je nejaké prekvapivé zistenie. V skutočnosti sa teda členovia rodiny nevyrovnajú s tým, aby sa vzájomne prijali. Zvyčajne sa snažia vyrovnať s reakciami okolia, alebo im rovno podliehajú. Staršia generácia môže mať problém pochopiť, čo to znamená. Viem, že mamám napadajú veci typu, čo keď teraz nebudeme mať vnúča. Bohužiaľ, sú aj rodičia, ktorí dieťa vyhodia z domu.“

A váš otec, kedy sa to dozvedel?

„Boli sme málo v kontakte, takže ani nevznikala platforma, kedy si to povedať. Ale tiež relatívne skoro. Vôbec s tým nemal problém, uňho som to ani nečakala. Bol bohém, voľnomyšlienkar.“

Ako reagovalo okolie?

1.jpg„Niektorí nereagovali vôbec. Hovorili – a čo? Zo začiatku som totiž mala pocit, že na to treba kamarátov pripraviť. Siahodlho som vysvetľovala, až som sa dostala k tomu, čo som chcela povedať.

Potom som mávala reakcie: „Ježišmária, myslel som si, že mi chceš povedať, že umieraš alebo niečo také.“ Nepamätám sa vyslovene na negatívnu reakciu.“

Nikdy ste sa nestretli s opovrhnutím?

„To zas áno. Keď to začalo byť verejné tajomstvo, tak som sa stretla s rôznymi reakciami. Vždy som to však brala tak, že sú otázky, ktorým ľudia nerozumejú alebo nechcú rozumieť. Viete, keď napríklad niekto zbohatne, vždy sa v okolí nájde skupina, ktorá povie, že to za žiadnych okolností nemôže byť čisté.

Ďalšia skupina to nerieši, ale a priori je pre nich bohatý človek zlý. Beriem to tak, že ide o celé spektrum názorov, ktoré na určité otázky môže byť. A nemyslím si, že tolerancia sa dá dosiahnuť násilím. Tolerancia a rešpekt je niečo, čo vychádza zvnútra človeka.“

O svojej orientácii ste rozprávali aj v strane?

„Veľmi skoro som povedala človeku, ktorý bol blízko predsedovi, ako to so mnou je. Bolo to v momente, keď som už vedela, že sa do parlamentu dostanem. Ani som nečakala na reakciu. No v podstate jemne pozitívna prišla. Ale nebola som predmetom žiadnej diskusie. Myslím, že kolegovia postupne zisťovali, ako to je. Ja som nemala chuť zverejňovať svoju orientáciu v čase, keď som bola v parlamente. Nechcela som byť tá prvá. Necítila som sa na to.“

Obávali ste sa aj reakcií poslancov?

„Určite som mala obavy. Ja s Robom Madejom sme čelili už tomu, že sme mladí. Prvý rok nás všetci volali detičky zo Smeru. Nedalo sa každému za radom vysvetľovať, že už mám čosi za sebou. Že pochádzam z prostredia, kde som si musela veci vydobyť, že nie som nepopísaný papier a hádam mám čo povedať, aj keď som mladá.

Zápasili sme o to, aby sme vôbec mohli byť ako ktorýkoľvek iný poslanec. K tomu som nechcela, aby na mne bola ešte aj pečiatka, že som inak orientovaná. Je to téma, ktorá by sa so mnou vliekla ako nosná. Nebola som na to pripravená.“

fila.jpg
O čo viac uznania patrí Angyalovej, o to viac zahanbení ostávajú jej spolustraníci, píše Lukáš Fila

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Zavážili aj vyjadrenia poslancov, ktorí homosexuálov posielali liečiť sa?

„Keď ste už nejaký čas v parlamente, viete, že veľa vecí je iba folklór. Jedna vec je, čo povedia pred kamerou a druhá, čo povedia zoči-voči pri káve v bufete. Väčšinou tí, ktorí najviac kričia, sa už zoči-voči boja niečo povedať.

Už dávno je výskumami dokázané, že homosexualita sa liečiť nedá. Dá sa za určitých okolností dočasne zablokovať homosexuálne prežívanie, väčšinou je však výsledkom totálna deštrukcia človeka. Je to rovnaké, ako keby ste mužovi povedali, buď žena, obleč a správaj sa medzi ľuďmi ako žena.“

Nemali ste snahu rozoberať registrované partnerstvá s Ficom a presviedčať ho, aby sa tým Smer zaoberal?

„Presne viem, v akom stave je táto agenda v Smere.“

V akom?

„Spýtajte sa oficiálnych predstaviteľov Smeru. Len hovorím, že postoj, či o tom budem s Robom hovoriť, alebo nie, som podmienila svojmu vnímaniu, čo je v tejto chvíli možné a čo nie. Čo je podstatné a čo je odložené.“

Kedy teda začne Smer presadzovať registrované partnerstvá?

„Celej agende paradoxne škodí, ako sa teraz o nej diskutovalo a ako dopadlo hlasovanie. Odsúva to dobré riešenie. Sú to podľa mňa ešte roky, aj keď by som sa chcela mýliť, kým to tu bude tak, ako by bolo slušné, spravodlivé.“

Treba roky? Veď je tu vláda jednej strany, ktorá na schválenie hlasy má. Sociálna demokracia s tým v Európe problém nemá.

„Je to otázka pre tých, čo majú výkonnú moc, a na poslancov. Viem o mnohých, ktorí chcú registrované partnerstvá. Agende je naklonená aj štátna tajomníčka Monika Jankovská. Potešila ma reakcia ministra Tomáša Boreca, ktorý chce o riešení diskutovať.“

Je tomu naklonený aj Fico?

„To sa musíte spýtať jeho.“

Nepýtali ste sa ho, ste členka Smeru?

„Keď sa teraz začalo hovoriť o registrovaných partnerstvách, tak som si v duchu povedala, pokúsim sa s ním o tom hovoriť. Potom som to neurobila, lebo som pochopila, že výsledok bude takýto. Možno je škoda, že klub Smeru podľa mňa celkom správne neodkomunikoval, prečo hlasoval tak, ako hlasoval.“

V čom pochybil?

„Podľa mňa bolo nesprávne odkomunikované, prečo návrh nepodporili. Myslím si, že SaS predložila tento zákon ako populistickú agendu bez toho, aby to reálne chceli. Keby chceli, tak sú tam predsa do nohy. A diskusiu tiež zbytočne rozbúrili veľmi nechutným smerom. Dokonca ju viac ideologizovali ako tí, od ktorých sa to skôr dalo čakať. Za taký návrh sa nedá postaviť, aj keby ste rovno boli za.

Navyše v politike platí, že potrebujete pozbierať body. Ľudia si totiž zapamätajú, čo kto presadil. Od začiatku to tak čítam, že Smer sa k tomu mohol len ťažko postaviť pozitívne. Škoda, že klub zrejme nedostal možnosť, aby hlasovanie bolo voľné. Zvyčajne to tak pri ľudskoprávnej agende býva. Videli by sme, koľko je naozaj ľudí, ktorí s tým problém nemajú.“

Prečo podľa vás nebolo umožnené, aby poslanci hlasovali, ako chcú?

2.jpg„Lebo nešlo o pragmatické rokovanie. Bolo tam veľa predvádzania sa. Myslím si, že to bol dôvod. Ale nepýtala som sa na to. Beriem to tak, ako to je.“

Hovoríte, že počas rozpravy bolo veľa politikárčenia. Ale tomu sa nedá v parlamente vyhnúť. Smer aj po vášnivých diskusiách neraz hlasoval za návrh.

„Nerada by som sa dostala do pozície, že mám interpretovať, čo Smer urobil. Nie som súčasťou klubu, neviem, čo tam prebiehalo.“

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha hovorí, že spoločnosť najprv musí vyriešiť ekonomické otázky a až potom sa môže venovať tejto téme. Súhlasíte s ním?

„Je jediný, kto prehovoril o svojich dôvodoch, za to si zaslúži plusový bod. Otázka je, či to vidí správne. Hoci keď ide o ľudskoprávnu rovinu, neexistuje jediná správna odpoveď. Myslím si však, že sloboda a rovnosť budú vždy predtým, ako vyzerá nejaká ekonomická rovina.“

Na registrované partnerstvá podľa Blahu nedozrel čas aj preto, že na mnohých dedinách ešte nevideli Afričana a nemajú skúsenosť s odlišnosťou.

„Na mnohých miestach Slovenska naozaj nemajú skúsenosť s inakosťou. Na druhej strane, politici by mali aspoň v takýchto ľudskoprávnych veciach byť trochu osvietenejší. Keď je problém, že sa ľudia nestretli s inakosťou, tak možno osvietený politik, ktorý chce pomôcť, by sa mal o osvetu snažiť. Myslím to všeobecne, nerozprávam len o Ľubošovi Blahovi.“

Keby raz registrované partnerstvo prešlo, uzatvorili by ste ho?

„Určite.“

V čom konkrétne by vám pomohlo?

„Nejde mi len o práva, chcem sa najprv prihlásiť hlavne k povinnostiam. Chcem sa zaviazať, že ak to bude nutné, budem živiť svoju partnerku. Chcem sa doživotne zaviazať podporovať ju vo všetkom. To je dobré aj pre štát. Ak by to nebolo možné, chcela by som od spoločnosti aspoň to, aby mi nebránila realizovať moju vôľu. S priateľom právnikom som v roku 2009 riešila, že chcem s partnerkou uzavrieť všetko, čo sa dá, aby sme aspoň nejako boli zviazané.

Vygenerovali sme zmluvu, ktorá sa opiera o inštitút blízkej osoby a inštitút spoločnej domácnosti. Podpísali sme splnomocnenia, že sa môžeme vzájomne zastupovať pred lekárom, keď sa nebudeme môcť rozhodnúť alebo budeme indisponované. Môžeme si nahliadať do dokumentácie, preberať poštu a tak. U notára sme podpísali závet ohľadom majetku. Čo je problém? Právna neistota.

Naše závety sú napadnuteľné a splnomocnenia nemusia akceptovať. Keď ich odmietnu, môžeme sa ísť súdiť. A možno raz o päť rokov súd rozhodne. Na čo mi to už bude, keď udalosť, pre ktorú som ich potrebovala, už dávno pominula?

Navyše, sudcovia o tom, či ide o blízku osobu, rozhodujú rôzne. Čiže denne zažívame situácie, že sa niekto tretí môže subjektívne rozhodnúť, že sme podpísali len zdrap papiera a znemožniť nám realizovať našu vôľu, hoci sme ju v tých zmluvách a závetoch jasne vyjadrili. A môže ísť o skutočne zásadné situácie – napríklad, či mám byť operovaná. Alebo komu má byť zverené moje maloleté dieťa po mojej smrti.“

V prípade ideálneho stavu, aký rozsah práv by mali mať homosexuálne páry?

„Rozsah definovaný v Česku mi pripadá rozumný.“

Čiže aby ste mali práva ako manželia?

„Áno. Ja spĺňam všetky zákonné znaky manželstva, okrem jedného. Nie sme muž a žena. Sú pritom manželstvá, ktoré nespĺňajú viac zákonných parametrov. Manželia sú povinní podľa zákona žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, spolu sa starať o deti, o uspokojenie potrieb domácnosti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Množstvo manželstiev, ktoré sú registrované a podporované týmto štátom a majú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zväzku, nespĺňajú tieto fundamentálne parametre. Pýtam sa teda, prečo keď ja naopak chcem dobrovoľne na seba prevziať všetky povinnosti, tak mám byť v spoločnosti neprístojná a má byť až spoločenský antizáujem, aby som to urobila?“

Sú podľa vás v parlamente ľudia odlišnej orientácie, ktorí majú problém prehovoriť?

„Viem, že sa vedú reči, že ich je viac. Na nikoho by som nevedela ukázať prstom. V tomto som slepá. Poznám ľudí, ktorí hovoria, že sa to dá vidieť na prvý pohľad. Ja to neviem.“

Sú aj v Smere?

„Neviem povedať konkrétne meno, že to tak je a bojí sa prehovoriť. Ale to neznamená, že nie sú.“

Keď ste mali devätnásť, mali ste krátko pred svadbou s vaším vtedajším priateľom. Čo sa stalo, že ste sa rozhodli pre vzťah so ženou?

„On možno nevnímal, že sme mali krátko pred svadbou, ale ja som to tak fakt vnímala. Bola som vnútorne rozhodnutá, že chcem žiť tak, ako si spoločnosť želá. Viem, že sme sa mali veľmi radi a že keby som mu povedala poďme do toho, tak ideme. Málokto chápe, že byť iný nie je príjemné. Že chcete urobiť všetko pre to, aby ste neboli tí iní, aby ste nemuseli znášať všetky nepríjemné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. Bolo by veľmi pohodlné nežiť v súlade sama so sebou. Proste vziať si nejakého chlapa, mať s ním deti a tváriť sa, že všetko je super.

Ale my sme v postmodernej spoločnosti a hádam nežijeme primárne preto, aby ostatní boli spokojní. A možno to ani nie je pre spoločnosť dobré, aby sme žili v ulite, s potlačením svojho ja. Myslím si, že pre spoločnosť sme prospešní, keď sme šťastní, vyrovnaní a žijeme v súlade s tým, kto sme. V súlade s tým, kto som ja, som si ho nemohla vziať. Hlavne som naozaj sama sebe vďačná, že som mu to neurobila, lebo by bol nešťastný.“

S vašou partnerkou vychovávate dieťa, aké na to máte reakcie?

„Zoči-voči našťastie len pozitívne. Možno to súvisí s tým, že máme určité postavenie. Nerobím si o postavení nejaké ilúzie, nie som žiaden „niekto“, ale zas nie som úplne radový zamestnanec. Moja skúsenosť je, že mnohé z vecí, ktorých sa obávate, sa stávajú väčšími, čím viac sa ich obávate. Ale tým rozhodne nehovorím, že neexistuje diskriminácia. Existuje. Poznám ľudí, ktorí hodinu a pol strávia diskusiou o tom, že fuj, Angyalová je lesba. Trávia tým čas, prežúvajú to a nevedia sa s tým zmieriť.

Negatívne reakcie sú, ale ja som na tom ešte dobre. Viem si predstaviť, že u ľudí na dedinách, ktorí nenájdu ekonomické vzopretie a dostatočnú silu, aby odišli do väčších sídel, kde by nečelili dennodennému tlaku, sa objavia depresie, samovražedné pokusy, lebo nemôžu žiť v súlade so sebou. Väčšinou sa to nekončí dobre, ak ľudia slobodne nemôžu byť takí, akí sú. Spravidla čím menšie sú sídla, tým väčšmi sa objavujú extrémne homofóbne reakcie. A všetko vzniká len preto, že ľudia sú neinformovaní a na základe toho majú predsudky.“

Váš syn Tobias už chodí do škôlky?

„Chodí denne medzi deti, ale ešte nie do škôlky.“

Stretli ste sa s tým, že by sa mu niekto posmieval pre vašu orientáciu?

„Našťastie nie. Jasné, že mám obavu z toho, keď raz pôjde do školy. Najdôležitejší bod, ktorý sme riešili, keď sme sa rozhodovali, či ho budeme mať, bolo, či máme právo priviesť na svet dieťa, ktoré automaticky bude vstupovať do spoločnosti s nejakým hendikepom. To bola najdôležitejšia vec a zabrala nám hodiny a hodiny rozmýšľania. Rozprávali sme sa o tom, ako mu vytvoríme mužský vzor, ako mu vysvetlíme, že je to s nami inak. Napokon sme usúdili, že neexistujú opodstatnené dôvody, pre ktoré by nemal prísť na svet.

Ja sa cítim plnohodnotným rodičom, bola by som ochotná preňho umrieť, čokoľvek urobiť. Nech mňa zatlačia do kúta, nech mne urobia zle, len nech jemu dajú pokoj. Takže keby to prišlo, budeme to riešiť a budeme sa snažiť ho chrániť. Už teraz sa ho snažíme chrániť tým, že mu veci normálne vysvetľujeme tým, že žije v rodine, ktorá je harmonická, v ktorej je milovaný, kde má domov, kam sa môže vždy vrátiť. Snažíme sa rodinu stavať tak, aby bola obklopená ďalšími ľuďmi, aby videl, že ľudia žijú rôzne, sú rôzni a to je v poriadku.

V zahraničí už existujú štatistiky, ktoré najmenej 25 rokov sledujú deti v takýchto rodinách. Ukazuje sa, že sa nijakým zásadným spôsobom nelíšia od bežných detí. Až na jednu štatisticky významnú vec, a to, že sú podstatne tolerantnejšie k inakosti. Strašne si želám byť taký rodič, aby toto bol výsledok na konci dňa. Raz, keď bude mať Tobi 25 rokov.“

Ako vás volá, obidve ste mamy?

„Áno, sám si to vymyslel. Volá nás mama Nati a mama Edi.“

Už sa pýta na to, že iní majú ocka?

„Sama som čakala, kedy to príde. Ale povedala som si, že mu nebudem také situácie podsúvať. Jasné, že doma sa k tomu dostávame, keď napríklad čítame z leporela. Viete, čo je zaujímavé? Bez toho, že by sme mu čokoľvek vysvetľovali, chápe, že keď vidí maminu s kočíkom, napríklad Ušiačika so zajačicou, tak povie mama Nati. Keď vidí chlapa, ženu a dieťa, povie, mama Nati a mama Edi. Sám si to vyriešil.“

Podporili by ste teda možnosť adopcií pre homosexuálne páry?

„Nech sa s tým spoločnosť vyrovná spôsobom a v rozsahu, na aký je pripravená. No zvážte, čo všetko sme my riešili, kým sme dieťa mali. Myslíte, že priemerný pár takto zodpovedne zvažuje každý detail, čo spraví, keď na svet prinesie dieťa? Toľko vecí sme sa snažili usporiadať správne a urobiť ich dobre. Myslím si, že žijeme najlepšie, ako sa dá, robíme všetko preto, aby bol šťastný, plnohodnotný občan, plnohodnotný človek.“

Zapíšete ho do bežnej školy?

„Jasné. Niekomu vykrikujú, že má okuliare, inému, že je tučný a tretiemu, že má dve mamy. Hádam to nejako spolu zvládneme.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Auto na splátky môžu získať aj začínajúci živnostníci
  2. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  3. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  4. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  5. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  6. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  7. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  8. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  9. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  10. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 899
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 914
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 608
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 3 959
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 673
  6. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 3 587
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 2 809
  8. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 539
  9. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného 2 463
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 125

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Prečo Rusko stojí za Severnou Kóreou? Chce vyzerať ako veľmoc

Rusko sa na medzinárodnej scéne v posledných mesiacoch správa ako spojenec severokórejského režimu.

DOMOV

Polícia bola na koncerty extrémistov prikrátka

Koncerty extrémistov sa podľa odborníka dajú zastaviť.

EKONOMIKA

Štát chce rušiť sociálne domovy, vyberie tie najhoršie

Od januára začnú štátni zamestnanci bodovať sociálne domovy.

KOMENTÁRE

S rastúcim vekom sa stávate neviditeľnými

Čo si budeme nahovárať, ak človek nie je prínosom, je príťažou.