BRATISLAVA. Súhlasíte s výstavbou malej vodnej elektrárne? Obyvatelia juhoslovenskej obce Nový Život v máji v referende rozhodovali, či odobria priemyselnú výstavbu na turisticky vyhľadávanej rieke Malý Dunaj.
Hoci téma vzbudila vášne, ovplyvniť výstavbu sa miestnym nepodarilo. Otázka nezaujala obyvateľov z osady, ktorá je ďalej od vody, a na referende sa zúčastnilo iba 42 percent voličov. Potrebná bola nadpolovičná väčšina.
Zmeniť to chcú opoziční poslanci z OĽaNO, SaS a Nova. Do parlamentu predkladajú návrh, aby kvórum pri miestnych a krajských referendách zrušil.
Znížiť chcú aj počet podpisov pod petíciu, ktorou obyvatelia o vypísanie referenda žiadajú. Dnes musí samospráva vypísať plebiscit, ak oň požiada aspoň 30 percent voličov, po novom by stačilo dvadsať percent a v župách desať.
„Nechajme ľudí rozhodovať o svojom najbližšom okolí na základe skutočného pomeru hlasov za a proti a nestavajme im do cesty zbytočné kvórum,“ hovorí jeden z predkladateľov návrhu Martin Poliačik z SaS.
Spustili to automaty
Referendum
Návrhy zmien
kvórum účasti by sa pri miestnych a krajských referendách úplne zrušilo,
znížil by sa aj počet podpisov pod petíciu na vyhlásenie referenda. Dnes ju musí podpísať 30 percent voličov,
po novom by v mestách stačilo 20 percent a v župách 10 percent voličov,
referendá by sa spravidla konali spolu s najbližšími ďalšími voľbami,
výnimkou by boli referendá o rozdelení obce alebo o odvolaní starostu.
Poslancov k akcii podnietila nedávno schválená novela, ktorou Smer obmedzil právo obcí zakázať na svojom území výherné automaty. Po novom bude musieť o zákaze rozhodnúť referendum.
Opoziční poslanci sa obávajú, že väčšina obcí sa tak bude musieť s automatmi zmieriť.
Drvivá väčšina referend na Slovensku neuspela pre nízku účasť. Výnimkou boli viaceré hlasovania o odvolaní starostu v menších obciach.
Prelomiť kvórum sa nedávno podarilo vo Vyšnej Šebastovej pri Prešove, kde proti výstavbe bioplynovej stanice hlasovalo 51 percent voličov.
„Na malých dedinách sa to ešte dá, ale vo väčších mestách je to neúčinný nástroj,“ myslí si trenčiansky aktivista Norbert Brázda. Upozorňuje, že s 50-percentným kvórom sa dá aj kalkulovať.
Keď v roku 2009 začali aktivisti a opozícia upozorňovať na nevýhody výstavby obchodného centra uprostred Trenčína, primátor Branislav Celler vyhlásil referendum v čase dovoleniek. Zúčastniť by sa na ňom muselo takmer 24-tisíc voličov a toľko v Trenčíne neprišlo ani k voľbám primátora a zastupiteľstva.
Nápad zrušiť či znížiť kvórum pre referendá sa opakuje. V roku 2006 to napríklad navrhoval šéf SNS Ján Slota, ktorý sa obával, že Žilinčania neprídu hlasovať o pripojení obce Mojš k mestu.
Na rovnakom probléme padla v 90. rokoch snaha Marianky pripojiť sa k hlavnému mestu, čo by musela odobriť aj väčšina Bratislavčanov.
Úplné zrušenie kvóra pre obecné referendum je nezmysel, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Diktát malých skupín
Analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda považuje kvórum za zbytočne prísne, no úplne ho zrušiť považuje za prehnané. „Referendum by dalo malým skupinám občanov moc zasahovať do rozhodovania vedenia obce počas volebného obdobia, čím by sa narúšal model zastupiteľskej demokracie.“
Kompromisom by podľa neho bolo, ak by sa kvórum odvádzalo od počtu voličov v orgánoch samosprávy. „Postačovať by mohlo, ak by sa na referende zúčastnila aspoň polovica voličov, ktorí volili starostu a poslancov.“
Rozhodnutie bude najmä na Smere. Jeho poslanec Miroslav Číž návrh považuje za „klasické opozičné aktivity na zviditeľnenie, najmä ak sú nepriaznivé prieskumy verejnej mienky“.
Aj on však uznáva, že referendum u nás stráca vážnosť. „Viem si predstaviť debatu o znížení kvóra na 30 percent, ale úplne zrušenie nepovažujem za šťastné,“ povedal.
Pod 30 percent by účasť nemala klesnúť ani podľa Združenia miest a obcí. „Rovnaké pravidlá by potom mali platiť aj pre referendá na celoštátnej úrovni,“ tvrdí podpredseda ZMOS Michal Sýkora.
