BRATISLAVA. Už štyri roky nežije sama. Adoptovala si chlapca. Jej prípad je však skôr výnimočný.
„S odstupom času sa vôbec nemôžem sťažovať, všetci boli milí,“ spomína na prístup úradníčok aj psychológov Monika, ktorá žije na východnom Slovensku. Jej syn mal v čase adopcie jeden rok.
Monika je jednou z mála úspešných osamelo žijúcich žiadateľov.
Štatistiky ústredia práce totiž ukazujú, že jednotlivci si môžu adoptovať dieťa iba výnimočne.
Vlani bolo takýchto prípadov dvanásť, predvlani trinásť. Manželia si vlani osvojili dieťa v 264 prípadoch.
Iba manželský pár
Stĺpec vpravo
Nadpis
- 2011: jednotlivci si osvojili 12 detí, manželia 264;
- 2010: jednotlivci 13 detí, páry 282;
- 2009: jednotlivci 10 detí, páry 232.
Zdroj: ÚPSVaR
Zákon o rodine navyše hovorí, že pár si môže dieťa osvojiť ako spoločné iba v prípade, že ide o manželov.
Napriek prednosti manželských párov nemala Monika pocit, že by k nej sociálni úradníci pristupovali podozrievavo.
Bez problémov prešla aj vyše trojmesačnou prípravou, ktorú musí absolvovať každý žiadateľ. Vtedy si má premyslieť aj to, aké dieťa vlastne chce.
„Mám pocit, že nás pripravovali na dramatickejšie veci, ako bola skutočnosť,“ spomína.
Horšie ako úradníci reagovalo jej okolie. „Väčšina stále nerozumie, prečo som sa rozhodla pre adopciu.“
Ako deti rozdeľujú
Ak niekto žije sám, nie je to automaticky prekážkou adopcie, hovorí aj Ida Želinská, bývalá šéfka úradu práce v Bratislave. Uznáva, že manželov uprednostňujú.
Problémom podľa Želinskej skôr je to, že stále nie sú presné pravidlá na rozhodovanie úradov o deťoch. Nejasné je, ako deti zaraďujú do databázy a prečo o nich dajú vedieť len časti žiadateľov.
Stáva sa napríklad, že dieťa ukážu len prvým trom žiadateľom zo zoznamu.
Najskôr ponúknu dieťa v rámci kraja, potom nasleduje celé Slovensko a mimovládne subjekty. Ak mu ani potom nenájdu rodinu, nasledovať by mali medzištátne adopcie.
„Už sa aspoň nemôže stať, že niekto príde, vyberie si dieťa a aj s ním odíde,“ hovorí Želinská.
Pravidlá adopcií vôbec nehovoria o sexuálnej orientácii možných rodičov, podľa Želinskej by ju však nemali tajiť.
Pripravení v manželstve
Úradníci sledujú prostredie, v akom by dieťa vyrastalo.
„Osvojiteľ musí spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti, dávať záruku, že osvojenie bude v záujme dieťaťa,“ vysvetľuje hovorca ústredia práce Peter Zeman.
Úradníci sledujú aj „celkovú pripravenosť prijať dieťa a zabezpečovať mu stabilné a zdravé rodinné prostredie“.
Takéto prostredie vytvára prioritne zo zákona o rodine manželstvo muža a ženy, dodáva Zeman.
Výchovu vidia odborníci rôzne
Psychológovia sa rozchádzajú v názore, či je vhodné, aby deti vychovávali dvaja muži, alebo dve ženy.
BRATISLAVA. „Už príroda to zariadila tak, že dieťa dokážu splodiť len muž a žena. Rodičia rovnakého pohlavia sú proti prírode,“ hovorí o výchove dieťaťa homosexuálnymi pármi psychologička Sylvia Ondrisová Mária Ješková. „Každé dieťa má právo na ideálnu rodinu, kde vystupuje muž aj žena.“
OPRAVA
Psychologička Sylvia Ondrisová podporuje výchovu detí rodičmi rovnakého pohlavia a nemyslí si, že rodičia rovnakého pohlavia sú proti prírode, ako vyplývalo z pôvodnej verzie tohto materiálu. Redakcia omylom uviedla jej meno, hoci názor patril Márii Ješkovej. Za chybu sa obom ospravedlňujeme.
Vzory vedia nájsť aj inde
Odborníci sa však v tomto názore nezhodnú.
„Je veľa chorobných faktorov, ktoré môžu ovplyvniť vývin dieťaťa. S orientáciou rodičov to nesúvisí,“ hovorí psychologička Hana Ševčíková.
Na psychické zdravie ani pohodu dieťaťa podľa nej nemá žiadny vplyv, ak ho vychovávajú dve ženy alebo dvaja muži.
„Každý má v sebe aj mužský aj ženský princíp. Pre homosexuálnych rodičov je dôležité, aby jeden z nich dokázal v sebe nájsť matku, ktorá je citlivejšia, a druhý nájsť v sebe autoritu otca.“
Ševčíková uznáva dôležitosť prirodzených stereotypov.
„Každý chlapec sa potrebuje identifikovať s tým, že je mužom, a každé dievča s tým, že je ženou. Ale táto identifikácia môže prebehnúť aj s dedkom, babkou, strýkom alebo inou osobou z okolia.“
Dieťa neovplyvnia
Obe odborníčky súhlasia, že sexuálna orientácia rodičov nemá vplyv na orientáciu dieťaťa.
„Dôležité je, ako sa v rodine o sexualite hovorí a že sa spája s láskou. A to sa môže dieťa naučiť od homosexuálnych, ako aj od heterosexuálnych rodičov,“ hovorí Ševčíková.
Podľa psychologičiek je najťažšie pre homosexuálnych rodičov pripraviť dieťa na konfrontáciu s okolím.
„Naša spoločnosť je pozadu v prijímaní menšín. Jediné, čo môžu rodičia spraviť, je dieťa pripraviť na to, že nie všetci dokážu prijať, že má inú rodinu, a bude musieť občas čeliť posmechu alebo diskriminácii,“ hovorí Ševčíková.
Lenka Nemečková
