Vlaňajšie sčítanie ľudu potvrdilo, že mestá prichádzajú o obyvateľov.
BRATISLAVA. Ešte nedávno to bolo pole, dnes tam v úhľadných radoch stoja desiatky domčekov s malými predzáhradkami.
„Starousadlíci tú štvrť volajú aj Cudzári podľa prisťahovalcov,“ priznáva starosta Trenčianskej Turnej Peter Mikula.
Obec je jednou z mnohých, do ktorej sa už roky sťahujú obyvatelia z blízkeho mesta.
„Sú medzi nimi aj takí, ktorí ráno aj so psom nastúpia do auta a odídu do mesta do práce a do škôl. Vrátia sa až večer na prespatie,“ opisuje.
Hoci urbanisti a demografi čakali, že proces suburbanizácie, teda sťahovanie obyvateľov miest do ich zázemia, sa už vyčerpal, vlaňajšie sčítanie ľudu to zatiaľ nepotvrdilo.
Napriek tomu, že od sčítania v roku 2001 pribudli dve mestá Krásno nad Kysucou a Šaštín-Stráže, podiel mestského obyvateľstva klesol takmer o dve percentá. Žije tam 54,4 percenta populácie.
Počet obyvateľov klesol oproti sčítaniu 2001 vo vyše dvoch tretinách zo 138 slovenských miest. Úbytkom obyvateľov trpeli najmä tie väčšie.
Medzi 21 mestami, ktoré majú nad 30-tisíc obyvateľov, zaznamenali mierny prírastok iba tri: Košice, Michalovce a Bardejov.
Odchádzajú z vášho mesta ľudia alebo naopak? Pozrite si veľkú mapu
Rastie Senec a východ
Na východe je aj oveľa menej menších miest, ktoré obyvateľov strácajú.
V Prešovskom kraji za posledných desať rokov narástlo až 15 z 25 miest, v Nitrianskom kraji naproti tomu ubudli ľudia vo všetkých 15 mestách.
„Suburbanizácia prebieha aj na východe, len ju kompenzuje vyššia pôrodnosť,“ hovorí demograf Boris Vaňo.
Výnimkou v západnej polovici Slovenska sú mestá blízko Bratislavy, ako je Senec, do ktorých sa za prácou sťahujú ľudia z celej krajiny.
Práve pôrodnosť je podľa Vaňa jedným z dôvodov, prečo mestá prichádzajú o obyvateľov. „Spôsob života v meste ponúka viac možností, kým na vidieku je konkurencia rodiny menšia.“
Druhým dôvodom je práve sťahovanie mešťanov do blízkych obcí, v ktorých majú možnosť kombinovať výhody mesta a vidieka.
Prichádzajú o peniaze
Odlev obyvateľov má pre mestá ekonomické následky. Od počtu prihlásených ľudí sa odvíja výška podielových daní, ktoré dostanú od štátu.
„Ďalší problém je, že šesť až sedemtisíc ľudí tu býva načierno, neplatia nám miestne dane, hoci im poskytujeme mestskú hromadnú dopravu alebo odvoz smetí,“ hovorí primátor Nitry Jozef Dvonč.
Práve Nitra trpí spomedzi krajských miest najväčším úbytkom a mesto medzi dvomi sčítaniami opustilo až desať percent obyvateľov.
„My neevidujeme až taký veľký pokles a môže to byť aj dôsledkom sčítania, keď si časť ľudí a komisárov nesplnila povinnosť,“ tvrdí Dvonč.
Štatistický úrad priznáva, že najmä vo väčších mestách sa boril s neochotou ľudí sčítať sa, za údajmi si však stojí.
„Reálna miera nesčítaných bola vyhodnotená a potom sme použili štandardné matematicko-štatistické metódy, takže údaje sú hodnoverné,“ tvrdí hovorca úradu Marián Jánošík.
Najväčší úbytok postihol Mesto Vysoké Tatry, ktoré za desať rokov prišlo o vyše 21 percent obyvateľov.
„Pre stavebnú uzáveru sme dlho nemohli stavať byty pre mladých, odchádzali aj po privatizácii zdravotníckych zariadení,“ hovorí primátor mesta Ján Mokoš.
Päťdesiat obyvateľov stratili aj pričlenením Štrbského Plesa pod obec Štrba.
Beata
Balogová
