Bratislava 12.septembra (TASR) - Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v SR o 4 % analytici očakávali, upozorňujú však na jeho štruktúru. Hlavným ťahúňom rastu ekonomiky bola totiž hlavne spotreba domácností a verejnej správy.
"Štruktúra v podobe silnej spotreby, či už domácností ako aj vlády, a na druhej strane prepad hrubých investícií nepredstavujú dlhodobo udržateľný spôsob hospodárskeho rastu," zdôraznil analytik Slávie Capital Pavol Ondriska. Podľa analytika ING Bank Jána Tótha smerom k zbrzdeniu investícií zrejme pôsobia blížiace sa voľby, nakoľko investori môžu čakať na ich výsledok. Podľa P. Ondrisku investori, najmä zahraniční, váhali investovať čiastočne kvôli voľbám, ale predovšetkým pod tlakom nízkeho dopytu zo zahraničia.
Podľa analytika Unibanky Viliama Pätoprstého reálny rast HDP akceleruje a 4 % predstavujú najviac od predvolebného obdobia v roku 1998. "Slovensko je tak na čele rastu aj v porovnaní s krajinami V4," doplnil V. Pätoprstý. Celkové výdavky vlády SR boli podľa analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana postavené príliš vysoko, keďže rozpočet stál na predpoklade 6,7-% inflácie. Tá je však v tomto roku podstatne nižšia. "K zrýchleniu rastu prispieva aj zahraničný obchod, a to tak, že dochádza k znižovaniu obchodného deficitu v stálych cenách," konštatoval J. Kotian. "Spotreba domácností dosiahla reálnym rastom 5,9 % najvyšší nárast za posledných 14 štvrťrokov. Motivovaný bol kombináciou mimoriadne vysokého rastu reálnych miezd (7,2 %) najvyššieho za posledných 5 rokov - a zvýšeného sklonu k spotrebe v prípade domácností. Problémom naďalej ostáva nekorešpondujúci vývoj rastu reálnych miezd a reálnej produktivity práce, keď reálne mzdy rastú takmer dvojnásobne rýchlejšie ako reálna produktivita práce," upozornil V. Pätoprstý.
Podľa J. Kotiana v prípade, že inflácia bude v závere roka mierne rásť a dôjde k zlepšeniu zahraničného obchodu, mala by sa čiastočne zmeniť aj štruktúra rastu HDP. "Dôjde k pribrzdeniu rastu spotreby pod vplyvom vyššej inflácie, pričom hlavným ťahúňom rastu HDP by mal byť zahraničný dopyt respektíve zlepšenie v čistom exporte. Nepredpokladáme, že zrýchlenie rastu HDP by mohlo oddialiť uvoľňovanie menovej politiky, ku ktorému by podľa našich odhadov malo dôjsť začiatkom budúceho roka," domnieva sa J. Kotian.
Optimistické očakávanie pre rok 2002 nemení ani ING Bank: "Na strane exportu takisto dochádza k oživeniu, ktoré by sa ešte malo zvýrazniť v 2. polroku tohto roka. Rast exportu by mal v roku 2003 vystriedať spotrebu domácností ako hlavný faktor rastu ekonomiky. Rizikom pre tento rast ostáva nedostatočné oživenie ekonomík EÚ."
* ham gl
