Futurológ Ivan Klinec hovorí, že demokracia by mala mať prednosť pred ekonomikou.
BRATISLAVA. Za najpálčivejší problém v spoločnosti považovali ľudia v roku 1990 devastáciu životného prostredia.
Vyplýva to z výskumu, ktorý poskytol Inštitút pre verejné otázky.
Sociálne zabezpečenie a istoty, ktorých prísľub suverénne vyhral Robertovi Ficovi tento rok voľby, boli až na štvrtom mieste.
Nešlo o realitu
Prieskumy
Čo Slovákov najviac trápilo
1990
Devastácia životného prostredia Ekonomické problémy Národnostné vzťahy2000
Nezamestnanosť Životná úroveň Kriminalita, organizovaný zločin2010
Nezamestnanosť Životná úroveň Zdravotníctvo
zdroj: IVO
„Bola to situačná výchylka, nie reálna reflexia problémov,“ hovorí sociologička Oľga Gyarfášová.
Súvisí to podľa nej s tým, že časť ľudí z Verejnosti proti násiliu, prvého politického hnutia, ktoré stálo proti komunistickej strane, vychádzala z ochranárskeho prostredia.
„Keď sme vtedy robili prvé prieskumy, ktorú stranu by ľudia volili, vychádzali strane zelených vysoké čísla.“
Už o desať rokov bola na prvom mieste nezamestnanosť a zostala tam doteraz.
Ekonóm SAV Vladimír Baláž si myslí, že aj o 20 rokov bude viesť nedostatok pracovných príležitostí. „Technológie budú vytláčať ľudskú prácu a to aj vysoko kvalifikovanú.“
V prognóze za socializmu nikto nepredpokladal, že režim niekedy padne.
„Ak by niekto niečo také predpovedal, asi by skončil veľmi zle,“ hovorí ekonóm, prognostik a futurológ Ivan Klinec.
„V rokoch 1986 až 1988 sa robila Súhrnná prognóza do roku 2010 a vtedajší šéf Kabinetu pre súhrnnú prognózu chodil konzultovať každú stranu materiálu s poverenými pracovníkmi vedenia komunistickej strany.“
Aké témy sú dôležité podľa slovenských osobností?
Denník SME im dáva v pravidelnom seriáli možnosť poukázať na veci, ktoré považujú za významné. Strávia deň v redakcii, stanovia tému a spolupracujú s redaktormi pri jej spracovaní.
FOTO: ARCHÍV TASR
Opäť pôjde o vzduch
Klinec si myslí, že o dvadsať rokov bude hlavným problémom opäť životné prostredie, „ale v trochu širšej podobe, ktorú dnes poznáme ako udržateľný rozvoj“.
Deštrukcia životného prostredia podľa neho rýchlo postupuje a človek bude hľadať cesty, ako žiť v zdravšom prostredí.
Dnes existuje niekoľko desiatok svetových prognóz od politického usporiadania až po objavovanie vesmíru a zahŕňajú aj rôzne alternatívne katastrofické scenáre.
Jedným z nežiaducich vývojov je podľa Klinca aj vznik novej totality.
„Sloboda nie je samozrejmosť, treba si ju vybojovať a takisto bojovať o jej zachovanie.“ Prioritou človeka by podľa neho mala byť najprv demokracia, až potom ekonomika.
Najznámejšie prognózy podľa ekonóma, prognostika a futurológa Ivana Klinca:
Global Trends 2030 - Citizens in Interconnected and Polycentric Worlds (Globálne trendy 2030 - Občania vo vzájomne prepojenom a polycentrickom svete), ktorú spracoval European Union Institute for Security Studies
Global Trends 2030 - Alternative Worlds (Globálne trendy 2030 - alternatívne svety), ktorú v týchto dňoch vydáva americká CIA - NIC (National Intelligence Council)
Strategic Global Outlook 2030 (Strategicky globálny výhľad do roku 2030) Inštituútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Ruskej akadémie vied
Global Challenges (Globálne výzvy) najväčšieho futurologickeho projektu sveta The Millennium Project, ktoré sú súčasťou najnovšej správy 2012 State of the Future (Stav budúcnosti 2012)
Správa pre Rímsky klub 2052 - A Global Forecast for Next Forty Years (2052 - Globálna predpoveď pre najbližších 40 rokov), ktorej autorom je člen Rímskeho klubu Nor Jorgen Randers, a ktorá zahŕňa prognozu takisto aj na najbližších 20 rokov
Svet 2034 - Alternatívne scenáre budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie, ktorá obsahuje 4 alternatívne scenáre budúceho vývoja
FOTO: SME - Vladimír Šimíček
Slobodu má zatiaľ stále kto brániť
Vie najlepšie porozprávať, čo sa za dvadsať rokov najviac zmenilo v životnom štýle spoločnosti, tvrdí o ňom Fedor Gál. Český profesor sociológie IVO MOŽNÝ hovorí, že ľudia niekedy vlastne ani nevedia, čo im chýba.
V roku 1990 vnímala spoločnosť podľa výskumov na Slovensku ako najväčší problém otázku životného prostredia. Z dnešného pohľadu sa to javí neuveriteľné, prečo to tak bolo?
„Pretože si životné prostredie už v osemdesiatych rokoch vybudovalo pozíciu verejného problému, jediného režimom pripúšťaného.“
Ktorá skupina ľudí je podľa vás s vývojom po novembri najspokojnejšia a ktorá je najviac rozčarovaná?
„Nedávno zosnulý veľký český sociológ Milan Petrusek to vyjadril presne: Šťastní bohatí producenti, nešťastní chudobní konzumenti.“
Čo je najväčšie očakávanie, ktoré sa nenaplnilo?
„Že nám konzum bude stačiť k šťastiu, to ostatné že už príde samo.“
Je to tradičná ponosa, že ľudia teraz podliehajú konzumu. Nestáli však aj pred rokom 1989 hodiny v rade na banány, len to bolo v nedôstojných podmienkach?
„Ľudia stále vedia, že tie najlepšie veci v živote si človek za peniaze nekúpi. Možnosti konzumu sa však zmenili viac, ako si dnes vieme predstaviť - neboli to len banány, nedal sa zohnať ani toaletný papier alebo dámske vložky. V pohrebnej službe občas chýbali aj rakvy. Ale keď to už všetko človek má, nemôže byť z toho nadšený, však? Veľa ľudí je dnes nešťastných z toho, že nevedia, čo im vlastne chýba. Stávajú sa konzumentmi médií, ktoré ich zásobujú dôvodmi na ich nespokojnosť.“
Čo si myslíte, že sa najviac zmenilo v životnom štýle klasickej rodiny?
„Život je pre ňu pestrejší, má viac priestoru na rozhodovanie. Takže to má ťažšie. Až to mnohých tak desí, že radšej žiadnu rodinu nezakladajú. Najsmutnejšie na tom je, že práve vzdelaným mladým ľuďom chýba odvaha najčastejšie.“
Čo je pre vás za 23 rokov od zmeny najpríjemnejším prekvapením v živote spoločnosti?
„To príjemné je, že život spoločnosti tak dlho po tej významnej zmene plynul ako rieka, bez väčších perejí či vodopádov. A že zdravie a ľudský vek, čo sú najlepšie kontrolné ukazovatele kvality života, sa zlepšili viac, ako sme si dokázali predstaviť.“
A čo naopak najnepríjemnejším?
„To nepríjemné je, že sa starí šíbri a ich mladé klony tak rýchlo a tak dokonale vždy naučia novým pravidlám hry a že ma to bude na staré kolená tak znechucovať.“
Aký význam ľudia pripisujú hodnotám, ako sú sloboda prejavu, tlače, pohybu? Malý, lebo ich už považujú za prirodzené?
„Áno, ale aspoň v českej spoločnosti je dosť ľudí, ktorí, keby im na tieto hodnoty niekto siahol, budú si ich brániť. Na Slovensku to nie je inak. Pre mladšie generácie je sloboda už taká samozrejmá ako vzduch a dýchanie. Dnes už je viditeľnejšie, že sloboda je možná iba v riziku. Niekedy sa bojím, či je tých, ktorých to neodradí, v nastupujúcej generácii dosť. Ale zatiaľ ich vždy dosť bolo, tak zrejme aj ďalej bude.“
Na Slovensku boli začiatkom roka veľké gorilie protesty proti súčasným politickým stranám a najvplyvnejším podnikateľským skupinám. Ako spontánne vypukli, tak sa aj rýchlo skončili. O čom to hovorí?
„Že nikto nič lepšie, ako je tá stará pomalá klasická demokracia, stále nevymyslel.“
Môže sa stať, že by sa spoločenská nespokojnosť zmenila na nejaký vytrvalý protest?
„V dejinách spoločnosti, tak ako v celej prírode, je možné všetko. Po dvadsiatich kravách tučných teraz asi prídu kravy chudé, a ako na to budú ľudia reagovať, je dosť nepredvídateľné. Niekedy sa mi zdá, že dejiny vlastne tvoria ľahostajní a extrémisti.“
Monika Tódová
Téma Fedora Gála
FEDOR GÁL zakladal Verejnosť proti násiliu, pracoval v Prognostickom ústave. Spoločnosť by podľa neho mala premýšlať o budúcnosti.
Aká je vaša téma a prečo ste si ju vybrali?
„Jeden môj starý kamarát svojho času poznamenal: Budúcnosť je kryštalicky jasná, iba minulosť sa neustále mení. Jasne, vtipný bonmot, ale súčasne kus pravdy. Minulosť zväčša interpretujú súčasníci a príliš často ich vedú aktuálne záujmy a potreby. Ťažko, napríklad, od marxistického historika očakávať, že sa mu bude páčiť kapitalizmus, alebo od Fica, že si spomenie na november 1989. Premýšľanie o možných budúcnostiach však má trochu iný význam. Ide o uvažovanie o rizikách a šanciach vývoja. A to je vždy užitočné. Nielen preto, že sa možno v časovom predstihu pripravovať na spoločenské karamboly, ale hlavne preto, že si tým pestujeme schopnosť prekračovať, aspoň v myšlienkach, horizont „tu a teraz“. Hovorí sa tomu aktívne sociálne učenie.“
Čo sa stane o dvadsať rokov podľa vás?
„Tak to fakt neviem. Budúcnosť formujeme našimi dnešnými rozhodnutiami. Napríklad tými, ktoré zadlžia naše deti rozhadzovačnou politikou socialistického štátu.“
Čo budete robiť 17. novembra?
„Dúfam, že ma v Prahe navštívi brat Egon s rodinou. Všetky pozvania na oficiálne oslavy a spomienkové akcie som odmietol. Nie preto, že by som nevedel, že ide o významný, možno najvýznamnejší deň našich novodobých dejín, ale preto, že nemám rád oficiality. Nikdy som ich nemal rád.“
Monika Tódová
