BRATISLAVA. Veľmi skoro, už niekoľko dní po 17. novembri, odvážali autá v skorých ranných a neskorých večerných hodinách z objektov, v ktorých sídlila ŠtB, veľké nepriehľadné čierne vrecia plné dokumentov určených na okamžitú likvidáciu. TASR to potvrdili pracovníci Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ľubomír Morbacher a Peter Jašek.
"Dokumenty Štátnej bezpečnosti pre svoj dôležitý obsah a utajovaný charakter priťahovali pozornosť verejnosti už počas Nežnej revolúcie. Už niekoľko dní po 17. novembri sa rozbehli prvé skartácie," konštatoval Jašek.
Morbacher pripomenul, že 1. decembra 1989 bol vo večerných hodinách vydaný rozkaz 1. námestníka MV ČSSR Alojza Lorenca na skartáciu tzv. živých zväzkov a "materiálov, ktoré by mali vzhľadom na súčasné politické usporiadanie kompromitujúci charakter".
"Generál Lorenc svoj rozkaz odôvodňoval obavou pred budúcim zneužitím týchto dokumentov a možnou kompromitáciou osôb, je však ťažko predstaviteľné, že išlo o skutočný dôvod," dodal.
Skutočným zámerom bolo podľa Morbachera zahladzovanie stôp po porušovaní ľudských práv odporcov režimu a trestnej činnosti ŠtB v prospech KSČ pred Novembrom 1989.
"O niekoľko dní neskôr, 6. decembra, nariadil náčelník Hlavnej správy kontrarozviedky ZNB v Prahe Karel Vykypěl okamžitú skartáciu spisov nepriateľských osôb a to bez ohľadu na tzv. živé alebo archivované spisy," pokračoval Jašek.
Oficiálne zastavené, pokračovali však ďalej
Generál Lorenc podľa neho skartácie oficiálne zastavil rozkazom z 8. decembra, tzv. divoké skartácie však pokračovali aj po tomto dátume.
"Samotní príslušníci ŠtB aj na Slovensku živelným spôsobom ničili dokumenty napríklad pálením v obydliach alebo na záhradách príslušníkov. Skartácie a nekontrolovaná manipulácia s materiálmi ŠtB vytvorili priestor na ich zneužívanie," dodal.
"Obdobie po zániku ŠtB vo februári 1990 predstavuje novú etapu, v ktorej dokumenty ŠtB pritiahli azda najväčšiu pozornosť verejnosti. Stali sa totiž prostriedkom na škandalizovanie známych osobností a nástrojom politického boja, ako o tom svedčili aj tzv. lustračné aféry súvisiace s prvými slobodnými voľbami v roku 1990," konštatoval Jašek.
Na Slovensku sa podľa neho do pozornosti dostala najmä aféra okolo lídra Verejnosti proti násiliu Jána Budaja.
"Presný osud časti zväzkovej agendy ŠtB v období po prevzatie materiálov ŠtB Ústavom pamäti národa od SIS a MV na základe zákona č. 553/2002 Z. z., nie je dodnes známy," uzatvoril Jašek.
