Parlamentné zhromaždenie pripravuje rezolúciu, v ktorej bude apelovať, aby pri rozhodovaní o náhradnej starostlivosti sa prihliadalo v prvom rade na záujem detí.
BRATISLAVA. „Deti by mali byť oddelené od svojich biologických rodičov len za mimoriadnych okolností“, spomína rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (RE), o ktorej by sa malo už čoskoro rokovať.
Mala by byť súčasťou správy o ľudských právach a rodinných súdoch, ktorú pripravil výbor pre právne záležitosti.
V rezolúcii sa spomína, že ak sa už rozhoduje o náhradnej starostlivosti, tak by sa malo v prvom rade prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.
Pripomína, že pre riadny vývoj detí poskytuje práve rodinné prostredie najlepšie podmienky.
Skôr ako sa zveria tretím osobám alebo do ústavnej starostlivosti, mala by byť ich rodinám poskytnutá pomoc, aby problémy zvládli. Počet prípadov, kedy sú deti odobrané rodičom, by sa tak znížil.
Výzva pre členské štáty
„Ak bude rezolúcia prijatá, bude výzvou pre všetkých 47 členských štátov RE, aby jej obsah rešpektovali a tomu prispôsobili aj národnú legislatívu i prax,“ vysvetľuje dôležitosť rezolúcie slovenská zástupkyňa pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková.
Práve jej informácie o nútených adopciách vo Veľkej Británii príslušný výbor RE rozhýbali. Ak rezolúcia prejde, bude to dôležité pre ďalšie konania.
Ak by sa nútenými adopciami zaoberal európsky komisár, či ESĽP, musel by už zohľadňovať pri rozhodovaní aj to, ako sa daný štát k rezolúcii postavil.
Nútené adopcie, teda osvojenie si dieťaťa bez súhlasu biologického rodiča pritom umožňujú okrem Veľkej Británie aj sociálne systémy v Chorvátsku, Česku, Nemecku a Portulgalsku. Postupne by zrejme museli tieto štáty svoje zákony meniť.
Okrem Parlamentného zhromaždenia RE má už dlhšie nútené adopcie na stole aj komisár RE pre ľudské práva Nils Muižnieks, ktorého upozornili na ne slovenskí poslanci Lucia Nicholsonová (SaS), Radoslav Procházka (KDH), ale aj europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová.
Tá napísala aj eurokomisárke pre spravodlivosť Viviane Readingovej, ktorá jej teraz odpísala, že nútené adopcie podľa nej nie sú v poriadku.
Plne súhlasí, že „nútené adopcie by mohli byť v rozpore s právom na rešpektovanie rodinného života.“
Zároveň však musela konštatovať, že komisia sa bližšie k otázke porušenia základných práv vyjadrovať nemôže.
„Je to realita, že spoločnú normu nemáme a každý štát si to rieši individuálne. Komisia teda nemôže vyvíjať žiaden oficiálny ani neoficiálny nátlak,“ hovorí Flašíková-Beňová.
O tom, že jednotlivé členské štáty majú rozdielne systémy je aj štatistika, ktorú Readingová vo svojej odpovedi pripojila.
Spomína sa v nej, že vo Veľkej Británii prebehne vyše 3000 adopcií ročne, pričom do veľkej miery ide o adopciu nepríbuzných detí bez súhlasu ich boologických rodičov.
Naopak, v Belgicku, či Holandsku je do roka menej ako sto adopcií.
Prípad Bóorovej spustil reakcie
Reakcie európskych politikov prišli až potom, ako televízia Joj upozornila na prípad Ivany Bóorovej, ktorej britskí sociálni úradníci pred vyše dvomi rokmi odobrali synov.
Hoci už bol súhlas na ich adopciu, v prípade sa podaril zvrat. Po piatkovom pojednávaní Britského kráľovského súdu je definitívne isté, že deti budú môcť vyrastať na Slovensku.
Šéfka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sľubuje, že na Vianoce už budú všetci spolu doma.
Slovenská strana musí však ešte súdu doplniť dokumenty a zodpovedať dodatočné otázky, ktoré sa týkajú starostlivosti o deti u nás.
Vyžiadal si ich ešte Britský kráľovský súd. Odpovede by mal dostať začiatkom tohto týždňa.
Beata
Balogová
