BRATISLAVA. Štátna akciovka Bratislavská teplárenská (BAT) tají zmluvy s firmami, ktoré jej dodávajú tovar a služby.
Tepláreň, ktorá zásobuje takmer polovicu hlavného mesta, nechce prezradiť ani to, za akých okolností sa k zákazke až za päť miliónov eur dostala firma ENE-TEP. Jej polovicu podľa novinára Toma Nicholsona vlastnil Comenerg ovládaný súrodencami Jozefom a Ivanom Brhelovcami.
Exposlanec HZDS Jozef Brhel sa spomína ako podnikateľ v pozadí Smeru. Nominanti strany Roberta Fica tepláreň v súčasnosti ovládajú.
Veľa tajností
Kto sú majitelia ENE-TEP, firma tají. Odpovedá, že sú „akciová spoločnosť vlastnená viacerými akcionármi“. Riaditeľ Slavomír Fuňa tvrdí, že v Nicholsonovom blogu je viac chýb. Nepovedal akých.
Zmluvy medzi BAT a ENE-TEP sa týkajú „pravidelných prehliadok a opráv strojnotechnologických zariadení, merania a regulácie i elektrozariadení“.
ENE-TEP si má ročne od teplárov účtovať 1,377 milióna eur bez DPH za „pravidelné prehliadky“ a mala by celkovo dostať až päť miliónov eur bez DPH. Firma už od teplární peniaze dostáva, s BAT podpísala najmenej tri zmluvy za 217-tisíc eur. Čoho sa týkajú, teplárne taja.
Zmluva podľa nich priamo súvisí s predmetom činnosti spoločnosti, čo BAT využíva na argumentáciu, že v zmysle zákona zverejňuje len informáciu o uzatvorení zmluvy. Pojem predmet podnikania používa preto, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje nezverejniť zmluvu v prípade, že je „uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania“.
Toto ustanovenie vzniklo, aby sa napríklad nemuseli zverejňovať bežné zmluvy, ktoré telekom uzatvára so zákazníkmi.
Či je tender za päť miliónov bežný obchodný styk, teplárne nevysvetlili. Rovnako ako BAT si zákon vykladá aj štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava.
Ministerstvo spravodlivosti upozorňuje, že „povinné osoby nemajú možnosť obchádzať zverejňovanie zmlúv cez nejasnú právnu úpravu bez právnych následkov“.
Varuje, že ak nedôjde k riadnemu zverejneniu náležitostí zmluvy (to je cena, predmet a jej opis), hrozí, že zmluva po troch mesiacoch od jej uzatvorenia zanikne“ a organizácia, ktorá tají, čo nemá, môže dostať pokutu, prípadne jej môžu zakázať činnosť až na dva roky. Zákon, ktorý BAT využíva na nezverejnenie, zatiaľ ministerstvo nepovažuje za potrebné meniť.
Ministerstvo hospodárstva je za transparentnú komunikáciu, „pokiaľ nie sú dotknuté práva inej strany a pokiaľ to nemôže spôsobiť porušenie legislatívy“. Zodpovednosť za zverejňovanie podľa ministerstva nesie BAT.
Exminister hospodárstva Juraj Miškov z SaS hovorí, že utajovanie nie je v poriadku. Chce preto navrhnúť novelu zákona, ktorá by takýto výklad infozákona vylúčila.
Bez riadnej súťaže
BAT navyše nekupovala v štandardnej verejnej súťaži. Dodávateľov si vyberala v rokovacom konaní so zverejnením. Znamená to, že si vybrala, s kým chce rokovať o cene a podmienkach. V „súťaži“ boli dve firmy. Meno neúspešného uchádzača nezverejnila, keďže nemá jeho súhlas.
„Túto metódu považovala BAT za najtransparentnejšiu pri obstarávaní v danom čase,“ odpísala tepláreň. Zmluvy podpísali koncom augusta, ale zverejnili to až po 78 dňoch.
