BRATISLAVA. Pediatri majú čoraz menej práce. Počet všetkých detských vyšetrení klesol v porovnaní s rokom 2010 takmer na polovicu. Ukázali to údaje Národného centra zdravotníckych informácií.Zdroj: NCZI
„Kým v roku 1990 zaznamenali pediatri vyše 12 miliónov vyšetrení, v roku 2000 to bolo už necelých 11 miliónov a v roku 2011 nedosiahol tento počet ani sedem miliónov vyšetrení,“ vraví Peter Bubla, hovorca NCZI.
Fakty
Deti u lekára
najčastejšie pre choroby dýchacej sústavy a oka;
najčastejšie vo veku do jedného roka;
a to najviac v Prešovskom a najmenej v Bratislavskom kraji.
Dôvodom pritom nie je iba to, že máme menej detí. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa rodilo takmer 80-tisíc detí ročne. A hoci to bolo v roku 2000 už len okolo 55-tisíc, počet vyšetrení sa stále držal nad desiatimi miliónmi.
Výraznejší prepad počtu vyšetrení prišiel v poslednom desaťročí, keď sa stále rodí okolo 50-tisíc detí.
Deti sú zdravšie aj preto, že je dlhšia materská, hovorí detský lekár Jozef Zavřel z Horného Srnia pri Trenčíne. Menej ich totiž chodí do jaslí a znižuje sa tak podľa neho riziko šírenia chorôb.
Šéfka asociácie detských lekárov Kvetoslava Prcúchová hovorí, že rodičia chodia za lekármi menej aj preto, že najmä v prvej fáze ochorenia idú skôr do lekárne, kde kúpia rôzne liečivé sirupy a nepýtajú silnejšie lieky.
Deti sa liečia doma bez pomoci lekára aj preto, že nevyhnutne do školy nepotrebujú ospravedlnenku od lekára, hovorí pediater Zavřel. Dva dni im môže ospravedlniť aj rodič, keď sa napoja k víkendu, dieťa zvyčajne chorobu vyleží.
Najčastejšie pediatri vyšetrujú ochorenia dýchacích ciest. Epidémií chrípky a iných respiračných chorôb bolo podľa Prcúchovej posledné dva roky menej.
Ženy opäť veria materskému mlieku
Väčšinu šesťmesačných detí zasa ich matky dojčia.
BRATISLAVA. Väčšina polročných detí na Slovensku dostáva ešte materské mlieko. Nebolo to tak vždy. Ešte v roku 2009 dojčilo len 45 percent matiek šesťmesačných detí. Teraz tento počet rastie.
Do konca šiesteho mesiaca dieťaťa vlani podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií dojčilo takmer 51 percent matiek, čo je takmer 25-tisíc detí.
Najviac polročných detí dostáva materské mlieko v Bratislavskom kraji (60,2 %), najmenej v Nitrianskom kraji (41,5 %) .
Dojčeniu pomohlo, že matky v detských ambulanciách lekári poučia, zhodujú sa pediatri Kvetoslava Prcúchová a Jozef Zavřel. Dôležitá je aj cena sunaru, vraví Zavřel. Stojí aj desať eur.
(jkr)
Beata
Balogová
