BRATISLAVA - Zo štátneho majetku do súkromných rúk prešlo za vlády Vladimíra Mečiara vyše sedem miliárd korún. Peniaze sa ľuďom blízkym HZDS podarilo preliať cez firmu DMD Holding. Majetok nemuseli ani privatizovať, získali ho skryte, obišli zákony o privatizácii či nakladaní s majetkom štátu.
Kauzu vyšetruje polícia a po osobitnom účte ministerstva privatizácie, z ktorého sa podľa polície stratilo 12 miliárd korún, ide o ďalší prípad, v ktorom údajne štát za minulej vlády prišiel o miliardy.
V DMD Holdingu, ktorý mal rozvíjať slovenské strojárstvo, sa zhromažďovali akcie podnikov, ktoré sú dnes v súkromných rukách, niektoré po vytunelovaní v konkurze.
Do základného imania DMD Holding vložili zainteresovaní majetok v hodnote 7 miliárd 438 miliónov 193- tisíc korún, z toho takmer štyri miliardy v peniazoch, zvyšok v akciách a nehnuteľnostiach po celom Slovensku. V mnohých prípadoch ide o luxusné rekreačné zariadenia, ktorých skutočná cena bola niekoľkonásobne vyššia ako účtovná.
Keď získal DMD Holding akcie a peniaze, začal zakladať dcérske spoločnosti, do ktorých peniaze prelieval. Dcéry prešli vzápätí do súkromného vlastníctva predstaviteľov HZDS.
Umožnili to najmä zmeny stanov dcérskych spoločností, po ktorých sa napríklad zo sto percent akcií podniku stalo prioritným len jedno percento - šestnásť kusov akcií. Bez súhlasu ich majiteľa sa vo firme nemohlo nič meniť.
Príbeh DMD holding
Návrh na založenie spoločnosti DMD Holding predložil do vlády vtedajší minister hospodárstva Ján Ducký. Chcel do spoločnosti vložiť akcie strojárskych podnikov, ktoré spravovali ministerstvo hospodárstva, ministerstvo obrany a Fond národného majetku.
V septembri 1995 prijala vláda uznesenie, v ktorom so založením holdingu súhlasila. V tom čase už platil zákon o ochrane strategických podnikov, podľa ktorého nemali byť privatizované napríklad Hriňovské strojárne či ZŤS Považské strojárne.
Vláda sa ale uzniesla i na „zmene privatizačných projektov“. Do holdingu sa podľa uznesenia mohli vkladať aj akcie strategických podnikov, napriek tomu, že to zákon zakazoval. Ministerstvo obrany, ktorému šéfoval člen SNS Ján Sitek, však do DMD Holding nikdy nič nevložilo.
Prezidentom DMD Holding sa stal Július Tóth, ktorý má na spoločnosť vplyv dodnes. Za prvej Mečiarovej vlády bol ministrom financií a v rokoch 1994 až 1998 splnomocnencom vlády pre reštrukturalizáciu zbrojnej výroby na Slovensku.
Členmi Dozornej rady DMD boli Milan Rehák (viceprezident FNM), Ján Gabriel (prezident VÚB), Štefan Gavorník (prezident FNM), František Kubica, Jozef Michalik, Tibor Mikuš (riaditeľ Slovenských elektrární), Ivan Kiňo, Milan Cagala a Ján Ducký.
Základné imanie rastie
Fond národného majetku vložil do DMD Holding milióny, napríklad 7. 11. 1995 a 26. 9. 1996 po dvesto miliónov korún. O tri mesiace neskôr to bolo už 2,4 miliardy, prevod podpísal Rehák. Zákon o tzv. veľkej privatizácii takýto postup umožňoval v prípade, že by fond holding založil alebo spoluzaložil. Ale v tomto prípade to tak nebolo.
Dve miliardy prišli z osobitného účtu ministerstva privatizácie. Ministerstvo ich vložilo s tým, že idú do Štátneho fondu bytovej výstavby, ktorý však peniaze nikdy nedostal.
Základné imanie DMD Holdingu navýšili aj Východoslovenské železiarne, keď do spoločnosti vložili sto percent akcií Vihorlatu Snina za 1,392 miliardy alebo Všeobecná úverová banka vedená Gabrielom, ktorá do holdingu vložila 50 miliónov korún.
Vznikajú dcérske spoločnosti
Po navýšení základného imania DMD Holdingu začali vznikať dcérske spoločnosti. 18. augusta 1998 vydalo Prezídium FNM rozhodnutie o prevode akcií DMD Holding v hodnote 2,3 miliardy, teda 46 percent základného imania, na spoločnosť DMD Progres.
Firma DMD Progres ale vznikla až dvadsať dní po tomto rozhodnutí. Jej akcionármi boli spoločnosti DMD Holding a DMD Fin. Vo Fine figurovali tí istí ľudia ako v Holdingu - Július Tóth alebo Jozef Mitošinka, ktorý bol členom predstavenstva Holdingu.
10. novembra 1998 DMD Holding predal šestnásť kusov akcií, teda jedno percento DMD Progresu spoločnosti DMD Fin. Valné zhromaždenie Progresu potom zmenilo stanovy a určilo, že práve týchto šestnásť akcií sa stáva prioritnými.
Znamenalo to napríklad, že ich vlastníci dostanú ako prví vyplatené dividendy. Navyše mohli blokovať hlasovanie všetkých ostatných akcionárov, a teda bez nich nebolo možné prijať žiadne uznesenie valného zhromaždenia.
Majetok tečie do dcér
Potom začali DMD Finu zvyšovať základné imanie a prelievať doňho peniaze z DMD Holdingu. Najprv ale DMD Fin založil tridsať percent akcií spoločnosti Integra z Považskej Bystrice.
Napríklad 27. 2. 1998 DMD Holding vložil do Finu 135 miliónov korún, 7. 9. 1998 ďalších sto miliónov korún. 1. októbra prepisuje holding na DMD Fin svoju budovu v účtovnej hodnote pätnásť miliónov, znalecký posudok však hovorí, že jej reálna hodnota je dvesto miliónov.
V ten istý deň posúva holding do Finu 1,81 miliardy korún a valné zhromaždenie holdingu mení stanovy. Uznesenie tvrdí, že všetky akcie Finu, ktoré vlastní holding, sú kmeňové a tridsať percent prioritných akcií Integry je prioritných.
Ešte stále 1. októbra zakladá spoločnosť DMD Fin firmu Kredit. V Kredite sú ľudia ako Tóth, Rehák, ale aj Ján Cap. Kredit neskôr získava tridsať percent prioritných akcií firmy Integra.
Začiatkom júla 1997 zakladá DMD holding ďalšiu dcéru - DMD Servis. Konateľmi sú Mitošinka a Cap.
Podľa audítorskej správy vlastnila spoločnosť DMD Fin dvadsaťštyri spoločností. Medzi inými Vývoj Martin, PPS Detva, AutoMartin, ZŤS TEES, Relaxtur, Martinmetal holding, Hriňovské strojárne, Považské strojárne alebo ZŤS Kábel.
Peniaze a akcie prichádzajú až do volieb
Navyšovanie základného imania DMD Holding prebiehalo aj v roku 1997. V januári vložil Fond národného majetku do holdingu 400 miliónov korún. V marci vložilo ministerstvo hospodárstva 1,098 miliardy cez 34 percent akcií ZŤS TEES Martin a ZŤS Dubnica nad Váhom. Rozhodol o tom vtedajší minister hospodárstva Karol Česnek, ktorý predtým šéfoval Slovenským elektrárňam.
17. marca 1997 fond odpredal bez rozhodnutia o privatizácii 40-tisíc kusov akcií holdingu Slovenskému plynárenskému priemyslu, ktorý zastupoval Ján Ducký.
Tibor Mikuš, dnešný kandidát na poslanca, zase vložil ako riaditeľ Slovenských elektrární v júni 1997 do holdingu 177 miliónov, fond v ten istý deň dvadsať miliónov a 5 percent akcií Chemko Strážske za 24 miliónov.
Ivan Kiňo, ako šéf Slovenskej sporiteľne prispel päťdesiatimi miliónmi a hotelom Laugarício v Trenčíne, ktorý mal len účtovnú hodnotu údajne 72 miliónov.
Ukážkový je príklad prevodu z roku 1998 - viď tabuľku.
Kandidujú, aby mali imunitu?
Viceprezident FNM a vtedajší člen Dozornej rady DMD Holdingu Milan Rehák včera pre SME povedal: „Určite sme nerobili nič v rozpore so zákonom.“
Fond vraj zvyšoval základné imanie Holdingu na základe rozhodnutí vlastného prezídia a po dohode s vtedajším ministerstvom hospodárstva: „Pripravovali sme podmienky pre rozvoj strojárskych podnikov, ale to je štyri roky a je mi ťažko odpovedať.“ O tunelovanie vraj určite nešlo. Odmieta aj to, že kandidátku HZDS tvoria na zvoliteľných miestach ľudia, ktorým hrozí trestné stíhanie kvôli ekonomickým kauzám: „To nie je viazané na DMD Holding alebo na niečo iné, ale na prácu v HZDS.“
Autor: MONIKA ŽEMLOVÁDANIEL VRAŽDA
