Minister spravodlivosti TOMÁŠ BOREC verí, že vo funkcii vydrží štyri roky.
Čo hovoríte na prípad Dobroslava Trnku?
„Veľmi dobrá otázka, ale nie pre mňa. Nemám k dispozícii spis a ani si ho nemôžem vyžiadať. Generálna prokuratúra a prokuratúra ako taká nepodlieha kontrole ani správe zo strany ministerstva spravodlivosti. Bol by som rád, aby si to občania aj novinári konečne uvedomili.“
K občanovi ste najbližšie ako niekto, kto ich zastupuje a má dosah na fungovanie justície ako celku vrátane prokuratúry.
„Nemôžem prokuratúru ani riadiť, ani nemám prístup k spisu. Nemám vám preto čo povedať. Nemôžem vychádzať z medializovaných informácií. Akékoľvek informácie, čo prebehnú, nie sú objektívne.“
Váš názor advokáta, či je možné, aby zaistená budova bola prevedená na inú osobu?
„Teraz nie som v pozícii advokáta. Nepoznám okolnosti, za akých to bolo prevedené. Nebudem teoretizovať na túto tému. Nebolo by zodpovedné, aby som sa ako minister spravodlivosti vyjadroval ku kauze, ku ktorej nemám žiadne informácie okrem mediálnych. Skúsme sa baviť o témach, ktoré mi prináležia ako ministrovi spravodlivosti. Neskúsme hľadať nejaké lacné vyhlásenia, ktoré sa nezakladajú na dostatočnom informovaní.“
S akým politikom to máme riešiť?
„V tomto smere je tu generálny prokurátor, respektíve osoba, ktorá zastupuje Generálnu prokuratúru, ktorá sa má vyjadriť, má to riešiť a má vás informovať o tom.“
Fakt, že týždeň neboli schopní sa vyjadriť, hodnotíte ako?
„To je vec spôsobu komunikovania s médiami. Oni si musia niesť tú ťarchu, že ak nie sú schopní informovať, tak vzbudzujú pochybnosti.“
Nie je tento prípad tiež dôkazom, že chýba generálny prokurátor a prezident by mal vymenovať zvoleného kandidáta?
„Nemyslím si, že to je toho dôsledkom. Veď kauza sa môže stať aj za prítomnosti generálneho prokurátora. On ako osoba by jej nevedel zabrániť, vedel by ju len spätne riešiť.“
Súvislosť je v tom, že chýba legitímny šéf prokuratúry.
„Sú tu dve rôzne veci. To, že nie je vymenovaný generálny prokurátor, je jedna vec. To, že došlo, ak došlo k nejakému pochybeniu, je iná otázka. Osoba generálneho prokurátora nevie zabrániť každej jednej kauze. Je ľudské a normálne, že môže dôjsť k pochybeniu.“
Či sa to dá objektívne vyšetriť, medzi tým súvislosť je?
„Ak tomu správne rozumiem, práve teraz sa rieši, že kto má túto kauzu vyšetrovať. Pokiaľ viem, prevzala to polícia a zopakujem, čo som si prečítal, že by to mala riešiť niektorá z okresných prokuratúr. Môžem povedať len toľko, že som za to, aby sa to riadne vyšetrilo, aby ak niekto porušil svoju právomoc, bol potrestaný.“
Bez ohľadu na túto kauzu. Nechýba generálny prokurátor?
„Áno, veď to som aj povedal. Konštatoval to aj Ústavný súd svojím nálezom. Jasne tiež povedal, čo má prezident a akým spôsobom urobiť. Otázky sú teda pre prezidenta.“
Vy súhlasíte s jeho súčasným postupom?
„To nie je o tom, či súhlasím. On má svoju ústavnú zodpovednosť a pokiaľ by prekročil svoje právomoci, tak aj on je zodpovedný. Naozaj treba postupovať podľa štandardov, ktoré nám dávajú zákony a ústava tak, aby boli vykladané a išli v duchu a nie podľa normatívneho výkladu. Treba vychádzať z ducha jednotlivých predpisov.“
Ak Ústavný súd povie, že prezident má v primeranej lehote generálneho prokurátora buď vymenovať, alebo oznámiť dôvody, pre ktoré to neurobí, a nič také sa stále nestalo, koná v duchu s nálezom?
„On odkazuje na to, že je tu ešte jedno konanie, ktoré inicioval Jozef Čentéš.“
O tom sa však v náleze nič nehovorí.
„Nemôžem vstúpiť do topánok pána prezidenta a vyjadrovať sa zaňho, prečo to takto rieši. Zrejme má na to svoje dôvody.“
Považujete ich za správne?
„Neviem to hodnotiť, lebo neviem, ako prezident uvažuje. Nerozprával som sa s ním o tom. Aj keby som sa s ním rozprával, tak predpokladám, že mi nepovie, aká je jeho motivácia, ktorá je z jeho pohľadu určite zákonná a v súlade s ústavou.“
Keď ste si prečítali rozhodnutie Ústavného súdu, máte pocit, že je ešte čas na otáľanie?
„Či je čas, alebo nie, neviem povedať, lebo neviem, ako to vidí prezident z pohľadu toho, že je tu ešte jedno konanie, ktoré inicioval Čentéš. Nesledujem konanie prezidenta do podrobností, pretože nesledujem veci, ktoré nesúvisia s mojou činnosťou. Sústreďujem sa na veci, ktoré súvisia s mojím rezortom. Nebavme sa o prezidentovi toľko. On má svoje úlohy a treba sa s ním baviť o tom, čo má robiť.“
Keď poviete, že to, čo robí, nie je v poriadku, tak môžeme ísť ďalej.
„Nedonútite ma k tomu. Mám kompetenčným zákonom jasne stanovené, čo mám hovoriť a čo robiť a v akej súvislosti.“
Ste aj politik a môžete dávať politické stanoviská.
„Povedal som jasne, že sa nebudem vyjadrovať politicky v otázkach, ktoré sú odborné. Nemám ten štýl, ktorý mali mnohí moji predchodcovia, že sa budem vyjadrovať ku všetkému a nemá to prakticky žiaden dosah.“
Odborne sa teda spýtam, čo je primeraná lehota?
„Na to existuje výklad Ústavného súdu, ale ani ten nepovedal, koľko je to dní, môže teda na to existovať veľa názorov. V tomto konkrétnom prípade vám neviem povedať, čo je primeraná lehota, keďže Ústavný súd ešte rozhoduje o sťažnosti Čentéša. Ak sa to zoberie z pohľadu prezidenta, tak zrejme primeraná lehota súvisí aj s tým, že Ústavný súd má ešte rozhodnúť aj o tejto sťažnosti. Viac k tomu nemám čo povedať.“
FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Videli ste film Nemoc tretej moci?
„Áno.“
Zachytáva verne realitu slovenskej justície?
„Myslím si, že nehovorí o justícii ako takej, ale o určitých, konkrétnych veciach. Dáva divákovi určitý pohľad na vec, akým spôsobom to vníma tvorca. Nie je to čistý dokument. Autorka doňho vniesla svoj pohľad.“
V čom má pravdu?
„Nebavme sa o tom takto. Povedal som jasne, že každý umelec má právo na svoj pohľad a právo slobodnej tvorby a z tohto pohľadu aj Zuzana Piussi má právo prezentovať verejnosti svoj pohľad na problémy. Nezakrývam, že justícia je v problémoch. Nemôžeme však povedať, že toto je jediný problém v justícii a to, čo každý deň občanov trápi na súdoch. Najviac ich trápi nízka vymožiteľnosť práva. Trestné oznámenie, čo dala sudkyňa, bolo jej legitímnym právom. A je otázka, prečo vôbec mala možnosť ho podať.“
Prečo?
„Asi preto, že to umožňuje trestný zákon. Predkladateľom tohto paragrafu bol poslanec SDKÚ Roman Vavrík. Som presvedčený, že nemal v úmysle postihovať nejakú pani Piussi.“
Dáte ten sporný paragraf preč?
„Nemyslím si, že je to potrebné dávať preč. Nie som predsa zodpovedný za stíhanie políciou. A ak je toto dôvod na moje odvolávanie, tak prepáčte.“
Je ten paragraf dobrý alebo zlý?
„Má svoje miesto, ale nie je to na tento prípad. Ona sa nedopustila podľa môjho názoru tohto trestného činu. Je to však na posúdenie polície. Asi som to aj definoval zle, lebo nie je mojou úlohou aby som ovplyvňoval orgány činné v trestnom konaní.“
Ale môžeme sa baviť o tom, či je to dobre, alebo zle nastavené.
„To je otázka pre novelizačnú komisiu, ktorú som práve včera vymenoval. Bude vyhodnocovať, či z hľadiska princípov je vyššie právo na tajomstvo a osobný prejav, alebo na verejný záujem.“
Aký je váš názor?
„Veľmi je dôležité, aby sa tento paragraf aplikoval správne. Jedna vec je zákon ako taký a druhá je, aby duch zákona bol správne interpretovaný.“
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Na začiatku vo funkcii ste chceli pritlačiť na sudcov, aby stiahli diskriminačné žaloby. Ako ste spokojný s vývojom?
„To, čo som povedal, platí. Druhá vec je, ako sudcovia reagujú. Sú takí, ktorí žaloby siahli, ale nie je ich veľa. Pokles žalôb bol však veľký, lebo mnohí nezaplatili súdny poplatok včas. V súčasnosti je živých 268 žalôb. Povedal som, že dávam sudcom výzvu, a pokiaľ na ňu nebudú reagovať pozitívne, tak sú tu štandardné nástroje, čiže vstupujeme do všetkých konaní a sme proti tomu, aby boli vyplácané akékoľvek sumy.“
Nie je to dôvod na systémovejšiu zmenu, ak necelá pätina sudcov vedie nemorálne žaloby?
„Akokoľvek zmeníme zákon, žaloby neodstránime. Riešenie je veľmi zložité. Existuje totiž Špecializovaný trestný súd a sudcovia na ňom sú platení inak a ten pocit krivdy tu stále existuje.“
S tým niečo urobíte?
„Neviem s tým urobiť nič, pretože by som musel zasahovať do celého systému špecializovaného súdu. Nie je na to politická vôľa a ani odborne sa to nedá veľmi rýchlo a ľahko riešiť.“
A nie je problém, že pätina sudcov tu vznáša amorálne žaloby?
„Ministerstvo spravodlivosti vstupuje do sporov a žiada žaloby zamietnuť.“
Skutočnosť, že takýto sudca bude naďalej rozhodovať o životoch a súdiť, je v poriadku?
„A akú máte predstavu vy?“
Nie som ministrom a nie som za to zodpovedný.
„Nedá sa vymeniť všetkých sudcov, ako bola jedna z teórií v roku 1990. Musíme žiť s realitou, že všetci sudcovia boli vymenovaní doživotne. Nejde to zmeniť. Ide tu o niečo iné. Musíme zvyšovať zodpovednosť sudcov za ich činnosť. Aby boli pánmi sporu a mali by konať tak, ako majú, teda rozhodovať spravodlivo, i keď to je veľmi zložité, keďže každý si pod tým predstavuje niečo iné. Sudcovia by mali rozhodovať zákonne a v súlade s morálnymi princípmi a duchom zákona.“
Ako to chcete dosiahnuť?
„Ak hovorím o zvyšovaní zodpovednosti sudcov, dôležitým prvkom na dosiahnutie dôveryhodnosti justície, je zvýšenie vymožiteľnosti práva. Potrebujeme nastaviť systém tak, aby sa skrátila dĺžka konania. Ten spôsob, ako to urobiť, je nastaviť legislatívu. Preto pripravujeme nový Občiansky súdny poriadok. Naša snaha je skrátiť a zjednodušiť súdne konanie tak, aby boli zachované aj základné práva strán na spravodlivý proces.“
Nastavíte síce nové pravidlá súdneho procesu, ale rozhodovať budú sudcovia, pri ktorých verdiktoch sa v minulosti ľudia chytali za hlavu. Čo s tým?
„To je o zvyšovaní kontroly. Rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s verejnou mienkou, ešte neznamená, že nie je správne. Ak dôjde k rozhodnutiu, že bola zle posúdená právna situácia alebo dôkazy, alebo že súd zle postupoval, tak okrem toho, že je tu právo nápravy súdu vyššieho stupňa, tak je tu aj právo na disciplinárne potrestanie. A to právo mám aj ja. To sa týka aj príliš dlhých konaní, ktoré trvajú viac ako tri roky. Na nich chceme aktívne pracovať, aby sa znížil až na nulu.“
Ústavný súd sleduje takéto konania a upozorňuje aj na také, pri ktorých už aj dvakrát rozhodol o súdnych prieťahoch. Už ste sa na ne bližšie pozreli?
„Zostavím komisiu, ktorá bude osobitne sledovať takéto dlhé konania. Okrem mňa, predsedníčky Ústavného súdu budú v nej predsedovia krajských súdov aj ombudsmanka. Pravidelne takéto konania budeme sledovať a kontrolovať, a tak budeme nútiť súdy, aby ich odstraňovali. Týka sa to aj polície a prokuratúry.“
Podali ste na niektorý z takýchto opakovaných prieťahov disciplinárny návrh?
„Je to v riešení. Odkedy som sa stal ministrom, podal som tri disciplinárne návrhy, dva boli primárne o prieťahoch a v treťom sa prieťahov týkal jeden bod. Samozrejme, disciplinárne návrhy podávajú aj predsedovia súdov, nedávno som bol informovaný napríklad o návrhu za prieťahy na súde v Kežmarku.“
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Dosiahli ste súhlas sudcov so zmrazovaním platov. Čo ste im za to prisľúbili?
„Vôbec nič. Naozaj som bol veľmi prekvapený. Beriem to ako ocenenie svojho prístupu k sudcom. Komunikujem s nimi otvorene. Hneď na úvod som navštívil všetky súdy a povedal som sudcom, že ich budem podporovať v každodennej práci a že ich nebudem lacnými vyhláseniami na podporu mojej popularity hádzať do jedného vreca a kritizovať.“
Nie je aj toto zmrazovanie platov protiústavné?
„Nie, pretože tu existuje asi päť rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré riešia platy sudcov. Povedal, že pokiaľ existuje v štáte ťaživá hospodárska situácia a ak by išlo o obmedzenie valorizácie na určitý čas, tak je to v súlade s ústavou.“
V skutočnosti je to to isté, čo už raz bolo schválené. Vtedy to bolo viazaná na obdobie, kým štát nevykazuje hospodársky rast.
„Vtedy ale nešlo o zmrazovanie platov, ale o ich výpočet, ktorý by v tom čase viedol k citeľnému zníženiu platov. To bolo v rozpore s ústavou.“
Vnútorne veríte, že existuje rozdiel medzi tým, že sa platy znížia alebo zmrazia?
„Verím tomu, že ústava je len jedna a je tu Ústavný súd, ktorý to takto vyložil.“
Ak je to tak, tak prečo ste sa potrebovali dohadovať so sudcami?
„Ja som sa nedohadoval.“
Čiže boli by ste odhodlaný do toho ísť aj bez súhlasu sudcov?
„Je to politické rozhodnutie. Povedal som, že som milo prekvapený, že sudcovia prejavili solidaritu takýmto spôsobom. Dalo mi to silný mandát, aby som túto vec presadil. Samozrejme, mohol som to urobiť aj bez nich. Sudcovia tú sebareflexiu zvýšili tým, že povedali, aby sa tie peniaze prednostne použili pre pracovníkov justície.“
Nikto iný v štátnej správe nemá právo povedať, na čo sa majú použiť ich zmrazené platy. Nie je to niečo, čo sa vymyká štandardu?
„Nejde tu o právo. Každý môže povedať čokoľvek. To je ich možnosť.“
Máme to brať ako ich nezáväznú inšpiráciu?
„Presne tak.“
Vy ste ich nežiadali o ten mandát?
„Nie. Zachytil som informácie, ktoré začali neformálnymi cestami medzi sebou komunikovať.“
Oficiálne ste ich listom na to nevyzývali?
„Po tom, ako o tom začali hovoriť, som im povedal, že takýto prejav solidarity podporujem.“
V stanoviskách sudcovských rád sa píše, že reagujú na váš list. Prečo sa teda pri sudcoch pýtame, či dovolia zmrazenie platov a pri iných profesiách nie?
„Tu nejde o dovolenie. Či by dovolili, alebo nie, nemá to vplyv na legislatívu.“
FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Aký je váš vzťah so Štefanom Harabinom?
„Komunikujem s ním o všetkých veciach tak, ako mi zákon káže. Je to korektný vzťah z hľadiska výkonu môjho mandátu.“
Občas sa ozývajú hlasy z ministerstva, že by ste aj chceli proti nemu niečo robiť, ale navonok to nevidieť.
„Moja úloha ako ministra spravodlivosti je pomáhať spravodlivosti, teda aby všetky procesy, ktoré prebiehať musia, bežali a nie sa zastavovali. A nie nebodaj, aby došlo k nejakej vojne, ktorú tu viedla exministerka Lucia Žitňanská, a nemala žiaden praktický dosah pre občanov.“
Nemá pre občana zmysel vedieť, že ak na Najvyššom súde šéfuje človek, pri ktorom sú rôzne pochybnosti, že niekto s tým chce niečo robiť?
„Čo urobila Žitňanská a aký je toho výsledok?“
Preukázala politickú vôľu a začala sériu disciplinárnych konaní.
„Politická vôľa nepomohla v ničom. Čo sa disciplinárnych konaní týka, už som povedal, že ich nezoberiem späť. Treba úplne ináč komunikovať a postupovať tak, aby spolupráca fungovala v prospech občanov, pretože je stále legitímne zvolený predseda Najvyššieho súdu aj Súdnej rady.“
Vy vidíte zmenu napríklad v Súdnej rade, keď ste sa začali správať korektne?
„Napríklad som si všimol, že začala fungovať.“
Ste spokojný s tým, ako funguje?
„Zišla sa zatiaľ len raz, tak je to predčasné hodnotiť. Pozitívne ale je, že funguje.“
Súhlasíte s tým, že na druhom zasadnutí má rada riešiť len návrhy na vymenovanie sudcov, ktorí prešli výberovými konaniami po voľbách?
„Aj to je pozitívny posun, pretože práca súdov už nebude taká paralyzovaná ako v predchádzajúcom období. Prečo to bolo, to si treba spomenúť, akým spôsobom sa to udialo. Existoval tu zákon, ktorý teraz rieši Ústavný súd a s tým prišla predchádzajúca ministerka. Hovorila to, čo ja, teda, že majú súdy fungovať správne. V tom sa zhodneme, ale spôsob, ako to spravila, na tom sa nezhodneme. Je správne, ak úradníci ministerstva, ktorí sú politicky nominovaní výkonnou mocou, majú zasahovať do výberu sudcov? Keby som teraz pokračoval v jej systéme, čo som mohol, tak politicky to prevalcujem kompletne. Nasadím tam všade takých ľudí, že z toho niekomu budú vlasy dupkom vstávať.“
Je správne, ak súdna rada tie výberové konania ignoruje?
„To si musí obhájiť Súdna rada. A tam majú svoje dôvody a ja som ich pomenoval, že prišlo k politizácii komisií, ktoré vyberali sudcov, a čaká sa na rozhodnutie Ústavného súdu, ako rozhodne. Ja čakám tiež.“
V Súdnej rade má zastúpenie aj vláda. Aj vaši zástupcovia budú stáť na pozícii, že budeme čakať pri sudcoch, ktorí boli vybraní pred voľbami?
"Úprimne povedané, v tomto hektickom období som zatiaľ s nimi nestihol túto otázku konzultovať.
Vy by ste mali byť ten, kto im to povie a rozhodne.
„Netvorili program schôdze Súdnej rady.“
Asi máte predstavu, akú líniu vaši zástupcovia v Súdnej rade majú presadzovať. Je línia, že čakáme alebo vymenujeme?
„Napríklad Národná rada tam dovolila dvoch členov Súdnej rady. Ponechala tam aj člena súdnej rady Čima, ktorý bol zvolený ešte vo februári. Národná rada ho mohla zo Súdnej rady odvolať, no neurobila to, však?“
Ale neodpovedáte na otázku.
„Neodpovedám, ale zároveň odpovedám. Nechajme si chvíľu čas a uvidíme, ako bude rozhodovať Súdna rada.“
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Viete veľmi obšírne obhájiť pozície ministerstva. Netelefonovali ste pánu Paškovi, aby schôdzu o odvolaní spriechodnil, aby ste mali odvolávanie za sebou a nevzniklo podozrenie, že sa bojíte Žitňanskej?
„Ale prosím vás. Najradšej by som to už mal za sebou.“
A neberie vám telefón?
„Byť na čakačke, nie je nič príjemné. Nie je to vecná otázka, ale politická. Pokiaľ predseda parlamentu aj premiér povedal, že tento bod program bude zaradený ako riadny, tak nevidím rozdiel v čase.“
Pýtali sa vás na váš názor pri rozhodovaní, kedy má byť tá schôdza?
„Pýtal sa ma premiér, pretože nemám žiaden formálny vzťah s parlamentom, a povedal som mu, že som kedykoľvek pripravený vystúpiť a obhájiť svoju pozíciu. To ako sa rozhodol parlament, nie je v mojej moci.“
Nie ste členom Smeru. Lámu vás?
„Nie. Nedostal som ponuku. “
Prioritami rezortu sú rôzne rekodifikácie. Čo je vaša srdcovka ako ministra, do ktorej sa vkladáte?
„Najväčší problém je vymožiteľnosť práva na Slovensku, na tom sa zhodlo celé politické spektrum. To je presne, čo chcem.“
Konkrétne?
„Moja srdcovka je rozhodcovské konanie. Chystáme úplne nový zákon, pretože momentálne je stav brutálne katastrofálny. Od roku 2002, odkedy platí zákon, si rozhodcovský súd môže zriadiť ktokoľvek. Pričom rozhodcovské súdy nemajú právnu subjektivitu. Ak rozhodnú akokoľvek zle, niet koho napadnúť žalobou. Treba to okamžite riešiť. Pravidlá rozhodcovského konania chceme zachovať so všetkými výhodami, ako je neverejnosť, rýchlosť, jednostupnosť pre obchodné spory, tam to má svoje miesto a je to osvedčené. Ale zároveň treba oddeliť spotrebiteľov a zvýšiť ich ochranu.“
Vydržíte celé štyri roky vo funkcii?
„Ak nebude iná politické vôľa, tak myslím, že áno.“
Vy sám nechcete odísť?
„Práve pre projekty, ktoré som predstavil, som do toho išiel. Pre nič iné. Budem najšťastnejší, pokiaľ sa mi podarí zvýšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku.“
Pozrite si celý nezostrihaný rozhovor s ministrom spravodlivosti (piano)
Beata
Balogová
