SME

Shooty: Vypäté emócie mi lezú na nervy

Karikaturistovi denníka SME vychádza už tretia kniha, tenšia ako predošlé.

(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

V rozhovore, ktorý vyšiel v SME v deň marcových volieb, Shooty hovoril, ako to dovtedy vládnuce strany celé pobabrali. V týchto dňoch mu vychádza tretia kniha karikatúr zo SME, ktorá zachytáva práve krátke obdobie vlády Ivety Radičovej.

Mali ste s treťou knihou menej práce?

Fyzicky určite, keďže je tam menej obrázkov i popiskov ako v predchádzajúcich dvoch. Chcel by som sa poďakovať pravicovým stranám za to, že je tenšia.

Keď ste prezerali obrázky do tejto novej knihy, objavili ste tam nejaký príbeh?

Bol som spätne celkom prekvapený z toho, že Iveta Radičová tam vystupuje v role neschopnej obete. Aj keď zjavne robila nejakú akciu, bola nezreteľná, nebola pre mňa dostatočne teatrálna, aby som to vedel zachytiť. Sú politici, s ktorými si celkom neviem poradiť. Napríklad taký Béla Bugár – on tam len je. A Iveta Radičová tam z môjho hľadiska tiež len akosi bola. Tou knihou sa to celý čas nesie. Keď som robil poznámkový aparát, vynárali sa mi v pamäti príbehy, ktoré som v rámci psychohygieny vytesnil hneď potom, ako sa stali. Napríklad ako Kočner pomáhal zostavovať kandidátku SaS a tak. To je pravdepodobne príbeh, ktorý sa rozvetvuje do iných fascinujúcich príbehov.

iveta_res.jpg

ShootyA.jpgNebol v tých obrázkoch zakódovaný pád už od začiatku?

Smerovalo to k tomu. Ja som už zabudol na kauzu Daňového riaditeľstva a tá bola oveľa dôležitejšia, ako som si v tom čase myslel. Bol to prvý dôkaz toho, že premiérka nemá na to, aby vedela odolávať tlaku, nieto ešte mať to pod kontrolou. Tam bolo vidno tie kotrmelce, použila každý druh vyhlásenia, ktorý sa dá na nejakú kauzu použiť.

Hlásia sa ešte politici, keď sú nespokojní s karikatúrou?

To si nespomínam, ale vidno to skôr na fankluboch strán – niektoré reagujú oveľa prudšie ako iné. Niektoré sú veľmi nekritické voči svojim vodcom. Na internete aj v mojej pošte vidno, ako sú mnohí priaznivci nejakej strany šťastní, keď nakreslím ich protivníka, ale keď sa to týka ich koňa, tak už som zapredanec kohokoľvek. Som skrátka v ich ponímaní dobrý sluha, ale úplne zlý pán. Už sa našiel aj politik, čo sa mi snažil telefonicky nadiktovať, čo by si želal na zajtrajšom obrázku. Vysvetlil som mu, že to takto nefunguje. Aj keď si on a jeho fanúšikovia myslia, že áno.

Darí sa vám niekedy nemyslieť na politiku?

Nie. Ale po týchto voľbách som z toho celého tak mentálne unavený, že som v nejakej letargii. Keď si to rekapitulujem, vidím, že sa to všetko cyklicky opakuje a všetky tie hurá systém reakcie na čokoľvek sa mi už javia ako bohapusté míňanie energie. Vypäté emócie mi lezú na nervy.

Teraz, pri Ficovi? Pred dva a pol rokmi pri bilbordovej kampani sa k vám ľudia až upínali a dnes sú možno sklamaní.

Ale čo som ja Brian, aby sa niekto ku mne upínal? Nie som typ na upínanie, moje preferencie vo väčšine ohľadov sú veľmi menšinové. Nechcem sa dať zväzovať tým, že si niekto do mňa projektuje svoje očakávania. Tá vec s bilbordmi bola pekná náhoda, nijako by som to nenafukoval. Po tom, čo sa stalo v poslednom čase, sú ľudia v strese, vedia, že to nie je dobré a každý si myslí, že niečo by bolo dobré urobiť, horúčkovito protestujú, píšu petície, upínajú sa k hocikomu. A ani pred tým nestihnú narátať do troch. To som síce nestihol ani ja vtedy, ale to bol žartík, nie nejaký patetický akt. Nemal som veľké oči. Chápem, že podaktorí sú z tohto postoja sklamaní, ale aj tak majú na výber širokú paletu aktivistov rôznych druhov, tvarov aj farieb, ktorí majú vo všetkom jasno a budú radi, keď sa k nim niekto upne.

marec_res.jpg

Zo strany aktivistov ide o bezradnosť?

Určite to vnímajú inak, ale ja si myslím, že v tomto národe je rácio momentálne vypnuté a mocne tu klokocú len emócie. Pekne to bolo vidno pri protigorilích protestoch. Každá unáhlená akcia tohto typu spôsobí, paradoxne, len jednu vec – presvedčí ľudí opitých veľkými očakávaniami, že niečo nemá zmysel. Keď sa to zopakuje viackrát, už to nikto nemôže brať vážne. To bola najdôležitejšia pointa celej Gorily: mrznite si na námestiach, koľko chcete, aj tak vám to bude prd platné. Keby som bol ktokoľvek, koho sa tá siskárska zvodka týka, sám by som to lepšie nevymyslel. Občas už mám pocit, že už ani nejde o to niečo vyriešiť, ale odfajknúť si v nejakom zozname ďalšiu akciu. Nastala inflácia a nechcem k nej prispievať.

Ja už si nemyslím, že to je len bezradnosť, ale často už aj čistá idiotia. Napríklad tí istí ľudia, ktorí majú plnú hubu toho, ako je ublížené Zuze Piussi, ešte v ten istý deň, ako je film legálne distribuovaný na internete za neuveriteľný poplatok menej ako 2 eurá, ho ukradnú a zavesia na internet zadarmo. V spravodlivom boji proti rozkrádaniu a korupcii.

Dá sa to vztiahnuť aj na hemženie na pravici?

Neviem, či je to hodné komentára. K hemženiu na pravici sa nedá povedať nič. Fico má, bohužiaľ, pravdu. Môže si vyložiť nohy na stôl a pozerať, akí sú to babráci.

gorilka_res.jpg

Skúsme to. Ľudová platforma?

Čo je to Ľudová platforma? Jáj, to sú tí traja trúchliví páni? Zjavne si museli vymyslieť túto platformu na znak ohrdnutia SaS. Je to svojím spôsobom geniálne a nesmierne nudné. To je zjavne aj celý zmysel tej platformy.

SaS?

Oni majú agendu, to je pomerne vzácne, ale vieme, aká je ich schopnosť čokoľvek presadiť. Preskakuje im platňa na tom otravnom technokratickom mávaní s číslami. Ešte tak zamávať dúhovou zástavou a ísť na výlet alebo písať blog.

Matovič?

Veľmi tínedžerský spôsob politiky. SaS, ktorá ho dovliekla do parlamentu, sa tvári, ako by s ním a Alojzom Hlinom nemala nič spoločné, to je pomerne vtipné. Je to šarmantné, keď nám liberálna strana prinesie do parlamentu ultrakonzervatívcov. Tomu sa vyrovná iba to, keď predseda konzervatívnej strany robí asistenta poslancovi za liberálov, ktorý mu utiekol zo strany. To je dokonalé! Alebo keď je v novej strane križiacka a liberálna platforma.

Procházka?

Zdá sa mi veľmi slušný a správny egomaniak, ale mám sa veľmi na pozore, keď je niekto katolícky politik, pretože to býva zdrojom neobvyklých nápadov, ktoré mám často problém vstrebať. Mávajú určité body, na ktorých sa zadrú a potom sú zlostní. Mám radšej konsenzuálnejší prístup. Ale nie je to výlučne kresťanskodemokratická finta.

Lipšic?

Veľmi sa mi pozdáva tá nová idea pomenúvať strany podľa predsedov. Veľa vecí sa tým zjednoduší. Predseda sa napríklad nikdy nemôže spreneveriť ideálom strany. Verím, že frakcie budú mať podfrakcie pomenované podľa členov.

Smer?

Robia paseku - či už hmotnú, alebo na akomsi genetickom kóde tejto republiky, ale komunikačne to zvládajú brilantne. Stačí im ukázať na ostatných a povedať ľuďom, že na rozdiel od nich sú profíci a po novom sú dokonca ochotní nechať si poradiť. Nič viac netreba. Len dostatočné kádrové rezervy.

Nie je to kamufláž?

Fico prestal útočiť. Mnohí ľudia, aj tí, od ktorých by som to nečakal, ktorí s nimi prichádzajú do styku napríklad na ministerstve kultúry či zahraničia, hovoria, že majú oveľa lepšie skúsenosti ako za predchádzajúcej vlády. Aj keď pravica hovorila o dlhodobých víziách, nevideli dopredu viac ako dva centimetre. Títo majú dlhodobú víziu, že sa tam na veľmi veľa rokov chcú zabetónovať a veľa pre to robia.

Na jar v rozhovore pred voľbami 2012 ste povedali, že tu nikdy nebolo lepšie. Ešte stále si to myslíte?

Ľuďom chýba pamäť. Keby nás niekto exportoval šesťdesiat - sedemdesiat rokov dozadu, tak by sme z toho boli vydesení a dnešok by sa považoval za super luxus. Niekto vám vzal byt, majetok, naložil vás do vlaku a už o vás nikto nepočul. To je porovnateľné? Ešte pred tridsiatimi rokmi vás mohli zavrieť za nič, zakázať študovať deťom, zastreliť na hranici. Každému, kto nemá pamäť a komu sa to tu dnes nepáči, odporúčam, nech sa ide pozrieť na Ukrajinu a do Bieloruska, kde sa chopili moci miestni Mečiarovia a Ficovia. Tak sme mohli vyzerať, mali sme k tomu pekne našliapnuté.

Veľa sa dnes nadáva na európsky socializmus.

To je podstatný rozdiel. Meranie zakrivenia banánov a uhoriek a prelievanie peňazí po kontinente je malichernosť oproti tomu, čo sa deje na východ od nás. A to je, prosím pekne, ešte Európa. Radšej mierne degenerovanú civilizáciu ako to postsovietske chápanie demokracie. Aká nadvláda Európy? Veď v európskych štruktúrach sa neustále diskutuje o každej hlúposti, až sú ľudia na to alergickí. Keby sme boli mimo tohto civilizačného okruhu, nikto by s nikým o ničom nediskutoval. Pán prezident by pri hľadaní amfor dekrétom niečo vyhlásil a bolo by vymaľované. My sa radi porovnávame s najvyspelejšími krajinami sveta. Odporúčal by som porovnávať sa radšej s tými, s ktorými sme boli v socialistickom tábore.

volby_res.jpg

Poďme na Západ. Občas vám uverejnia karikatúru v amerických novinách. Ako to funguje?

Je to syndikát, s ktorým mám kontrakt, že nakreslím niekoľko obrázkov za mesiac. Je tam veľa Američanov, tak som si našiel dieru a snažím sa kresliť aj európske veci. Nerobím to pre žiadne konkrétne noviny a dostanem zaplatené, len keď si to niektoré od syndikátu kúpia. Mal som niečo už aj vo Wall Street Journal, v LA Times, Newsweeku aj vo všelijakých čudesných európskych a ázijských tlačovinách. V Amerike to funguje inak. Karikaturisti sú väčšinou syndikalizovaní a keď z toho chcete žiť, musíte predať enormné množstvo obrázkov do veľkého počtu novín. Je to tam veľmi tvrdé.

Prečo to robíte?

... hovorím si, že si ma tam možno niekto niekedy všimne. Taká rybačka. Nahadzujem.

Máte niekedy pocit, že ste obrázkom prestrelili?

Často hovorím, že nakresliť obrázok je desať percent práce a zvyšok je zháňanie tém a informácií. V poslednom čase si uvedomujem, že veľký podiel z tých 90 percent mi zaberá premýšľanie, či je to v poriadku. Nechcem mať názor vytvorený z voleja. Snažím sa odosobniť a rozmýšľať, či v tom obrázku neprevláda nenávisť alebo zlá emócia. Občas sa niekoho, koho považujem za príčetného, spýtam, či som sa nezbláznil, pretože mám opačný názor ako väčšina ľudí. Ja mám pocit, že sa zbláznili oni, ale zo štatistického hľadiska to nie je pravdepodobné. Tak sa stretávam s ľuďmi, na ktorých názoroch mi záleží. Takže stáva sa mi, že si myslím, že som prestrelil, ale väčšinou predtým, ako to nakreslím. Snažím sa mať chladnú hlavu.

Martin Šútovec - Shooty (1973)

Absolvoval VŠVU, ateliér grafického dizajnu. Od roku 2002 spolupracuje so SME ako autor ilustrovaných glos, kreslil aj vlastný komiks Som Grogy. Je držiteľom niekoľkých novinárskych cien a jeho ilustrácie vyšli knižne pod názvami Tuhou tuhou (2006), Roky Fica I. (2010), aktuálne vychádza Modrá knižka (2012).

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 19 066
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 926
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 955
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 434
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 424
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 936
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 527
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Carlos Alcaraz.

S turnajom sa lúči aj maďarský tenista Fábián Marozsán.


TASR
Miroslav Benko (vpravo) spolu s Viktorom Pečovským.

Miroslav Benko oslavuje 50 rokov.


Danielle Collinsová.

Jej súperkou bude kazašská tenistka Jelena Rybakinová.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu