BRATISLAVA. Zmena financovania politických strán, ako ju navrhujú nezaradení poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská, zatiaľ nemá v parlamente podporu ďalších politických strán.
Všetci predsedovia strán sa po voľbách dohodli, že témy rušenia poslaneckej a sudcovskej imunity, majetkových priznaní verejných funkcionárov či otázku zvýšenia kontroly politických strán budú riešiť spoločne, konštatovala predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková.
"Diskusia k návrhom na zvýšenie kontroly financovania politických strán bude predmetom diskusie predsedov všetkých parlamentných strán, dohoda by mala vzniknúť konsenzom," povedala pre agentúru SITA s tým, že zákonodarnú iniciatívu Lipšicovi nikto neberie.
Matovič: Návrh je k stranám zbytočne štedrý
Líder OĽaNO Igor Matovič považuje Lipšicov návrh za zbytočne štedrý k politickým stranám. Politické strany by podľa neho nemali dostávať žiadne peniaze od štátu.
Predvolebnú kampaň by podľa neho mali robiť iba nové politické strany, parlamentné subjekty majú prístup k médiám a navyše za nich hovorí odvedená práca. Lipšicovu iniciatívu považuje Matovič za neúprimnú aj preto, že pred rokom ignoroval zmenu financovania politických strán, ktorú predložili poslanci obyčajných ľudí.
Poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý zdôrazňuje, že všetky parlamentné strany sa pred voľbami zaviazali sprísniť kontrolu svojho financovania v siedmich konkrétnych bodoch.
Novela nezaradených poslancov podľa neho nerieši komplexne túto oblasť.
Beblavý: Zmena je vytrhnutá z kontextu
Beblavý zároveň nevidí zmysel v tom, prečo Lipšic, ktorý ako minister vnútra mal spracovanú veľkú novelu financovania strán, teraz predkladá iba čiastkovú zmenu vytrhnutú z kontextu.
Podľa Pavla Abrhana z KDH treba sprísniť kontrolu financovania strán.
Veľmi citlivo však podľa neho treba pristupovať k tomu, aby si strany nevytvárali priestor na zabezpečenie inými formami, teda príjmami od veľkých sponzorov, ktorí by si potom mohli nárokovať dosah na rozhodovanie strán.
Čo navrhujú Žitňanská a Lipšic?
Lipšic a Žitňanská v novele zákona o politických stranách a politických hnutiach znižujú na polovicu peniaze od štátu, ktoré dnes politické hnutia dostávajú v podobe príspevku na činnosť, a príspevku na mandát.
Zároveň ich viažu na výšku darov a iných bezodplatných plnení, ktoré strany prijmú.
Znamená to, že od štátu by strany dostávali iba polovicu peňazí ako dnes, aj to iba v prípade, že v rovnakej výške zinkasovali aj dary od súkromných osôb respektíve firiem.
Strany by si na prijímanie darov mali zriadiť osobitný účet v banke a všetky dary alebo iné bezodplatné plnenia prijímať výlučne na tento účet.
Pokiaľ ide o dary do sto eur od jednej osoby za rok, navrhujú upustiť od povinnosti písomnej zmluvy s osvedčenými podpismi, keďže toto opatrenie sa v praxi ukázalo ako kontraproduktívne.
Poslanci zároveň presadzujú, aby zákonodarcovia po skončení funkčného obdobia vrátili počítač s tlačiarňou národnej rade a nestávali sa ich majetkom, ako je to teraz.
Parlament bude o návrhu novely rokovať na decembrovej schôdzi.
