Minister školstva DUŠAN ČAPLOVIČ vraví, že Smer bol za vyššie platy lekárov, lebo išlo život. Učitelia majú pochopiť, že štátna špajza je prázdna.
Čo budete robiť v pondelok ráno?
„Ako každý deň prídem do práce. Stretnem sa s krízovou radou, ktorá je pre štrajk zriadená na ministerstve. Pozriem si, či deti našich zamestnancov sú v kontaktnom bode, kde bude televízor, DVD a rôzne hry, keďže nemôžu ísť do školy. Deti do desať rokov tu budú môcť prežiť každý deň tak, aby neboli na ulici.“
Pôjdete za štrajkujúcimi?
„Budem v kontakte s odborovým zväzom, pretože s každým štrajkujúcim sa stretnúť je veľmi ťažké.“
Medzi učiteľov nepôjdete?
„Však odborári sú aj učitelia.“
Ako podľa vás štrajk dopadne?
„Neviem vám povedať. To je vec rozhodnutia štrajkového výboru a odborového zväzu, ktorý ho realizuje. A samotných učiteľov, ako sa rozhodnú. Do toho nebudem zasahovať.“
Štrajk závisí aj od vás, ste minister. Ste odhodlaný zvýšiť im platy?
„Bol som odhodlaný zvýšiť im platy ako jedinej skupine o päť percent. To je veľmi ťažko vybojované. Som rád, že minister financií aj predseda vlády tieto zdroje našli. Zvyšujeme platy učiteľom, odborným aj nepedagogickým zamestnancom, čo sa nestalo tri roky.“
Smer vlani podporil vyššie platy pre lekárov a štát už vtedy mal výrazné problémy s dlhmi. V čom je rozdiel v porovnaní s učiteľmi? Vy ste tiež boli za.
„Treba povedať, že za zvýšenie platov nesie plnú zodpovednosť exekutíva. A exekutíva bola vláda Ivety Radičovej, ktorá zvýšila platy.
Bez vašich hlasov by to neprešlo.
„Neprešiel by zákon, ktorý to jasne zadefinoval. Po druhé, minister zdravotníctva musel vyčleniť zdroje cez ministra financií a takýmto spôsobom sa platy lekárov riešili. Akceptoval som to, pretože si tiež myslím, že v tých oblastiach treba platy zvyšovať. A myslím si, že takisto to platí aj pre učiteľov a nepedagogických zamestnancov, ale vždy musím akceptovať možnosti rozpočtu. Je rozdiel, koľko je lekárov na Slovensku, to je ten problém. Koľko je súdnych úradníkov a koľko je učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Máme ich okolo 150-tisíc od materských škôl až po vysoké školy. Je to iný balík peňazí, ako išiel do zdravotníctva.“
Čiže bolo treba riešiť platy lekárov, lebo ich je menej?
„To je vaša logika. Moja logika hovorí o tom, že bola taká situácia. Nikdy som politicky nevstupoval do hry vtedajšej exekutívy a bývalého ministra školstva, že sa za dva roky zvýšili platy o 1,7 percenta pre pedagogických a odborných zamestnancov. Vedel som, že je kríza, tak som akceptoval návrhy rezortu zdravotníctva a vlády Ivety Radičovej, ktorí zvážili, že majú na to dostatok zdrojov. Nevyčlenili ich pre učiteľov, tí boli ticho. Vyčlenili ich pre zdravotníkov.“
Nebolo to preto, že bolo krátko pred voľbami?
„To vám neviem povedať. To sa musíte spýtať pani Ivety Radičovej a bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, lebo exekutíva rozhodla o vyčlenení týchto finančných prostriedkov. V Národnej rade sa iba vytvoril legislatívny rámec a podmienky, exekutíva to nemusela akceptovať.“
Ale vláda by nič nezmohla, keby to parlament neschválil a Smer hlasoval za vyššie platy lekárov a učiteľom teraz pridať nechce. V čom je rozdiel?
„Smer si vtedy uvedomil vážnosť situácie, že najmä chorí ľudia sa stali vazalmi lekárov. Bola vážna situácia, že by sa neoperovalo, bol vážny krízový režim. Išlo o ohrozenie života. Vypočuli sme hlas občanov, ktorým neboli poskytované základné zdravotné služby a v mnohých oblastiach bol ohrozený život týchto občanov.“
Keď sa deti nevzdelávajú, rodičia ich nemajú kde dať a ide o desiatky tisíc detí, situácia je rovnako vážna.
„Rešpektujeme právo učiteľov na štrajk, môžu ho realizovať. Nebudeme robiť to, čo robila druhá Dzurindova vláda, že dala na Ústavný súd požiadavku, aby pozastavil štrajk železničiarov. No musíme zabezpečiť podmienky najmä pre deti na nižších stupňoch vzdelávania. Na stredných školách sa deti vedia istým spôsobom o seba sami postarať. Že nie je zabezpečený vzdelávací proces, je problém samotných pedagógov. Budú to musieť nejakým spôsobom nahradiť, pretože deti treba pripravovať na monitor, maturity a ďalšie skúšky. Tu si treba položiť otázku, či nie sú porušované práva dieťaťa a žiaka na vzdelanie? Za to už, samozrejme, nemôže niesť zodpovednosť len štát, pretože ak nemá finančné zdroje, tak to musí pochopiť aj učiteľ.“
Nie je aj vašou zodpovednosťou ako ministra, že deti nebudú v školách?
„Sú to verejné školy, nie štátne. Naše špeciálne školy, ktoré sú riadené z ministerstva, zabezpečia vzdelávací proces. Za verejné školy nesie zodpovednosť zriaďovateľ. Samozrejme, nepresúvam to len na nich. Ale dnes ministerstvo školstva už len presúva peniaze do škôl a zabezpečuje legislatívu.“
Veď práve o peniaze ide.
„Ak je prázdna špajza, budú mi tu plakať deti, tak im dám len to, čo mám ešte v špajzi. Nemôžem im dať niečo navyše. Štátny rozpočet je napätý a ideme do konsolidačných opatrení, ktoré majú zabezpečiť trvalosť a stabilitu meny, a nie prepad vkladov v bankách o 40 percent po prechode na korunu a aby sa tu zachovala aká-taká zamestnanosť. Je to oveľa väčšie ohrozenie, ak mi teraz kladiete zodpovednosť ako ministrovi školstva za to, či sa učí, alebo neučí.“
Pýtam sa, lebo špajza bola prázdna, aj keď Smer zdvihol ruky za vyššie platy lekárov.
„Neviem, či bola špajza prázdna, lebo náš pán minister zdravotníctva informoval, že sú zdroje, len to treba legislatívne vyriešiť.“
Pán Fico stále hovoril, že chýbajú peniaze, vyčítal to aj vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi.
„Nehovorme len o zdravotníctve, ale aj školstve. Na rozdiel od súčasných opozičných politikov som nevyužíval krízu. Ako predseda školského výboru som nikdy nepodporil štrajk učiteľov. Už vtedy som si uvedomoval, že financie nie sú. Zodpovednosť za to, čo sa dnes deje, je v dvadsaťročnej absolútnej nevšímavosti. Nevyviňujem sa ani ja za tých sedem mesiacov, ale prišiel som do nabehnutého rozpočtu a hľadám možnosti, aby som výraznejšie ovplyvnil rozhodovanie vlády pri prerozdeľovaní peňazí. Prvýkrát sa stalo, že prioritou na prvom mieste je okrem dopravy a cestnej infraštruktúry školstvo. To doteraz nebolo.“
Na vláde ste napríklad hlasovali za stimuly pre desiatku firiem za 120 miliónov eur. Keď platy učiteľov sú vašou prioritou, prečo ste pre nich milióny nevybavili?
„Stimuly sa neschvaľovali na rok 2013, to by ste si mali presne pozrieť.“
Ale štát ich bude musieť poskytnúť.
„V rokoch 2014 až 2016. Pýtam sa všetkých občanov. Chcú, aby na Slovensku bola vytvorená kvalitná zamestnanosť v regiónoch? Systém stimulov sa v minulosti nesystémovo zaviedol pravicou. Podčiarkujem, že bolo treba zabezpečiť prácu aj pre iných občanov tohto štátu, ktorí budú vytvárať istý ekonomický prínos. Čo neznižuje moje postavenie v oblasti školstva, postupne presadzujúc myšlienku, že aj rezort školstva je ekonomickým rezortom. Podarilo sa mi to vo vláde zmeniť. Konečne mám ministra financií, ktorý nezoberie 10 - 20 miliónov eur z rezortu školstva, ako to urobil jeho predchodca.“
Učitelia upozorňujú, že sa vraví o pracovných miestach a oni už dvadsať rokov hovoria, že chcú normálne zarábať a stále sú odsúvaní na druhú koľaj.
„Treba sa opýtať tých, čo tu boli dvadsať rokov predo mnou.“
Smer už tiež bol štyri roky vo vláde.
„Za štyri roky vlády Roberta Fica sa platy zvýšili o 24 percent. To sú legitímne čísla, ktoré uznávajú aj odborári. Za necelé dva roky vlády Ivety Radičovej sa zvýšili finančné zdroje do školstva o 1,7 percenta. Ja na rozdiel od predchádzajúcej vlády mám zabezpečených päť percent.“
Mnohí odborníci vravia, že keby sa menej plytvalo a rozkrádalo, tak sa milióny nájdu.
„Ako minister školstva nevyriešim zo dňa na deň, že sa stráca pol druha miliardy eur na DPH. Ministerstvo financií už realizuje systémové kroky.“
Kradnú aj politici? Boli tu kauzy nástenka, emisie...
„Ja nie som sudca, vyšetrovateľ ani prokurátor. Čo ste povedali, vychádza z mediálnych upozornení. Nemôžem povedať ten a ten, o ktorom sa hovorilo v Gorile, že kradne alebo nie.“
Aj o Robertovi Ficovi sa hovorilo v Gorile.
„No o pánu Ficovi sa nehovorí, že bral nejaké financie. Ak sa tam o ňom hovorí, tak nie v duchu, ako to chcete navodiť. Pán Fico, ako ho ja za dvadsať rokov poznám, je slušný politik, ktorý nikdy nekradol a zodpovedne si plnil svoje povinnosti.“
Čo Smer garantuje učiteľom? Koľko bude v priemere zarábať učiteľ o 3,5 roka, na konci vládnutia?
„Mám záujem to dosiahnuť minimálne na spodnú hranicu 1,2 priemeru platu v národnom hospodárstve, čo teraz nie je. V týchto ťažkých podmienkach krízového manažmentu, ktorý štát a Európa musia realizovať. Ďalšie zmeny prinesú optimalizáciu siete, novú štruktúru vzdelávacích programov a tak ďalej.“
Hovoríte, že je príliš veľa učiteľov. Koľko by ich malo odísť?
„Stav počtu žiakov je v podstate rovnaký, pohybuje sa od 48-tisíc do 52-tisíc na základných školách. A na stredných školách bolo ponúknutých 75- až 80-tisíc miest. Tu si musíme povedať, že v základných školách aká-taká modernizácia prebehla, ale na úrovni stredných ešte nie.“
To znamená, že stovky učiteľov budú musieť odísť?
"Neviem, či stovky budú musieť skončiť. Ide skôr o peniaze na réžiu škôl za prázdne a poloprázdne triedy."
Čo hovoríte na funkcionára ZMOS-u, ktorý žiada zriaďovateľov, aby odvolávali riaditeľov škôl, ak sa zapoja do štrajku?
"Je to jeho osobné stanovisko, moje je také, že plne akceptujem štrajk ako ústavné právo občanov."
Takže ste proti, aby prichádzali o funkcie?
"Ak by som bol primátor či starosta, takto by som k tomu určite nepristupoval. Ja od primátorov a starostov požadujem, aby sa v základných a materských školách vytvorili kontaktné miesta. Nebol to príkaz, malo to formu prosby. Mám už niektoré čísla, tak viem, koľko ľudí ide do štrajku.
Koľko?
„Hovorím o niektorých regiónoch. Ak mám región ako Banskú Bystricu, do štrajku na stredných školách ide 48 percent učiteľov a 52 percent nejde. Sú školy, ktoré vôbec nejdú do štrajku. Musím akceptovať práva aj tých, čo nechceli štrajkovať a chcú pracovať. Povinnosťou štatutára - teda riaditeľa je, aby neštrajkujúcim umožnil prísť do školy, aby robili prípravy alebo pomáhali deťom v kontaktných miestach.“
Nepočítate s tým, že si učitelia dlhodobo štrajk nemôžu dovoliť?
"Toto nechcem zneužívať. Viem, že sú nízke platy a viem, že najmä nepedagogickí zamestnanci si štrajk nemôžu dovoliť, lebo majú veľmi nízke príjmy. To je pravda, o tom vieme."
Prečo im teda nepridáte?
"Ak by boli zdroje v štátnej pokladnici, tak by učitelia dostali aj dvadsať percent, to hovoril aj premiér. Ja tu na ministerstve nemám kremnickú mincovňu, že ich vyrazím. Nemôžem tu tlačiť peniaze, aby som tak sanoval platy v školstve. Tie peniaze reálne nie sú, to je všeobecne známe a vedia to koaliční aj opoziční politici. O tom, že to pán minister Kažimír robí veľmi dobre, svedčí, že je siedmy najlepší minister financií v Európskej únii.“
To učiteľom nepomôže.
„Ja viem. Ale môže im to pomôcť v dlhšom výhľade, že zabezpečíme stabilitu v štáte a nepôjdeme do chaosu a úpadku.“
Ako to odhadujete, ako dlho vydržia štrajkovať?
„Nič neodhadujem. To je na rozhodnutí každej školy.“
Smer pred voľbami podporil odbory a napriek tomu teraz ide štrajkovať jedna z najväčších odborových organizácií. Ako je to možné?
„To je otázka vyjednávania. Chýba mi pán Ján Gašperan, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami, osobnosť rešpektovaná učiteľmi a aj ministrami.“
Čo vám prekáža na súčasnom vedení odborov?
„Nehovorím, že je zlé. Ale vždy musí tu byť erbová osobnosť rešpektovaná učiteľmi aj vládami.“
Aký je váš vzťah so školskými odbormi?
„Prečo sa ma pýtate na vzťah? Je taký, aký má byť. Rokujeme pravidelne, aj o zákonoch, dávajú odporúčania, ktoré sa až na malé výnimky dostanú aj do mojich noviel.“
Nepripúšťate zodpovednosť za to, že školy idú do štrajku?
„Nesiem zodpovednosť za to, aby sme zabezpečili stabilitu v štáte a aby sa ten proces skvalitnil. Aby sa konečne uskutočnili modernizačné zmeny. Za šesť mesiacov nemôžem preberať zodpovednosť za dvadsať rokov neriešenia problémov. Za pána Fronca napríklad mali niekoľko miliárd z privatizácie, ktoré mohli dlhodobo investovať do školstva.“
Peniaze museli ísť na dlhy po vládach Vladimíra Mečiara.
„Vtedy mohli sanovať a my teraz nemôžeme. Neprivatizujeme, nemáme tie zdroje. Samozrejme, časť zdrojov použili do dôchodkovej reformy, ale mohli byť výraznejšie použité na financovanie školstva.“
Aj Smer sa ujímal vlády v čase rastu, tiež mohol dať peniaze do školstva.
„Za prvé štyri roky našej vlády sme zvýšili platy o 24 percent.“
Poslancovi Smeru Mojmírovi Mamojkovi ste museli ustúpiť v zámere okresať úväzky vysokoškolských pedagógov. Dosiahol, že môžu mať tri úväzky, vy ste žiadali jeden a pol.
„Neustúpil som mu. Hľadal som konsenzus. Rokovalo sa za prítomnosti pána Mamojku, s prezidentom rektorskej konferencie, predsedom Rady vysokých škôl, predsedom Akreditačnej komisie, predsedníčky študentskej rady, prítomný bol aj môj poradca Vladimír Báleš.“
Čiže u vás lobovali školy?
„Nie.“
Bolo to preto, že by v školách nebolo dosť pedagógov?
„S tým to nemalo nič spoločné. Našli sme konsenzus, vždy je ho v politike treba nájsť. Konsenzom je, že pedagógovia môžu mať jeden celý a dva čiastkové úväzky. Rektori sa navyše spamätali a začali si robiť vlastné poriadky na univerzitách. Tých, čo majú viac úväzkov, pritlačili, aby si plnili svoje povinnosti.“
Prečo ste pánu Mamojkovi vyhoveli aj v tom, že externisti nebudú musieť študovať dlhšie ako denní študenti?
„Zle ste si to prečítali. Budeme to robiť kontinuálne. Zjednotíme, že externisti a denní študenti budú potrebovať rovnaký počet kreditov. Keď prejdeme v roku 2015 do nového zákona, tak tam bude jasne stanovené to, čo pozná Európa.“
Externista tak môže vyštudovať za päť rokov.
„Čísla sú trochu iné. Navrhol som, aby externista na bakalárskom štúdiu si mohol čas rozložiť na štyri roky. Ak kredity získa za tri roky, môže skončiť za tri roky. Bude v tom sloboda. To sa týka aj magisterského stupňa. Ale to platí len do roku 2014.“
Hovoríte, že pre Smer je úplná priorita školstvo. Ako potom mohol v prvej vláde pustiť ministerstvo školstva SNS? Nebola to chyba?
„Boli sme v koalícii a tam sa rozhodovalo koalične. Ja som to akceptoval a stal som sa podpredsedom vlády. Iné to je pri jednofarebnej vláde. Minister financií teraz som mnou pravidelne konzultuje. Predseda vlády má záujem o školstvo, preukázal to aj tým, že preberie predsedu novej rady vlády pre vedu, techniku a inovácie, ako to robí fínsky premiér.“
Hovoríte, že špajza je prázdna a učiteľom nemôžete pridať viac ako päť percent. Nie je vám ľúto, keď premiér oznamuje, že je ochotný použiť stovky miliónov eur na kúpu zdravotných poisťovní?
„Tie peniaze sú z iných zdrojov. Ja sa do tejto problematiky nevtesnávam. Ale ak jedna zdravotná poisťovňa môže fungovať v Kanade, tak to môže fungovať aj na Slovensku.“
Autor: Mária Miháliková
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
