Dobrovoľníctvo môže študentom pomôcť pri hľadaní zamestnania. Nadobudnú skúsenosti, ktoré je v čase krízy ťažké inak získať.
BRATISLAVA. Presvedčiť študentov, aby išli s kasičkami vyberať peniaze na rôzne zbierky, nie je žiaden problém. „Robia to radi a ochotne, popri tom sa trošku ulejú,“ hovorí riaditeľ Gymnázia Ladislava Dúbravu v Dunajskej Strede Miloš Hajduk.
Jeho škola sa pravidelne zapája do zbierok pre UNICEF, Ligu proti rakovine, Červený kríž či Dobrého anjela.
S inými formami dobrovoľníctva už býva väčší problém. „Za dobrovoľníctvo nepovažujem to, že sa deti ulievajú zo školy. To potom budeme mať tisícky dobrovoľníkov. Skôr si všímam, či sú žiaci ochotní prísť aj po vyučovaní,“ hovorí predseda občianskeho združenia Tatry Rudolf Pado.
Snaží sa so žiakmi venovať ekologickým projektom. Zatiaľ narazil v Liptovskom Mikuláši len na ochotu Základnej školy Janka Kráľa. Spolu so žiakmi pracujú na dlhodobom projekte obnovy miestneho sídliska, ale aj na skrášľovaní školského areálu.
Horia ako drevo
Štatistiky
Pomoc iným
- do práce pre neziskovú organizáciu alebo v jej prospech sa za rok zapojilo 27,5 percenta ľudí;
- priamo niekomu pomohlo 47,1 percenta ľudí;
- najmenšiu mieru účasti vykazujú 15 až 19roční;
- čím vyššie vzdelanie, tým je angažovanosť ľudí v dobrovoľníctve vyššia;
- do dobrovoľníctva sa zapájajú rovnako ľudia veriaci aj bez vyznania.
Zdroj: Dobrovoľníctvo keď pomoc baví a zábava pomáha,
Úrad vlády, 2011
Pado priznáva, že ide o výnimku, z jeho slov cítiť sklamanie. Združenie musí po ôsmich rokoch formálne ukončiť projekt občianskeho monitorovania životného prostredia. „Necítime žiadnu podporu.“ V rámci projektu chodili skupinky mladých ľudí po celom Slovensku a upozorňovali na nelegálne skládky či iné znečistenia. Mnohí sa stretli s vyhrážkami a to ich odradilo.
„Dnes sa mladí veľmi rýchlo nadchnú, ale potom aj rýchlo zhoria ako drevo,“ hovorí Pado. Spočiatku mali skupinky aj dvadsiatich členov, z ktorých postupne ostali aktívni štyria či piati.
Zástupca riaditeľa štiavnickej Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho Miroslav Jausch nevidí ekologické aktivity mladých až tak čierne. Študenti, ktorí si vybrali študijný odbor životné prostredie, sú ochotní v rámci ekologického krúžku chodiť po okolí Banskej Štiavnice a čistiť prírodu aj po vyučovaní.
Stačí jeden učiteľ
Pri zmienke o téme dobrovoľníctvo a mladí nie je pesimistkou ani projektová manažérka občianskeho združenia C.A.R.D.O Mária Nicolaouová, ktoré každoročne organizuje Dni dobrovoľníctva a pomáha organizáciám, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi.
„Stačí jeden akčnejší učiteľ na škole a vďaka nemu sa to potom rozbehne.“ Aj podľa Nicolaouovej sú mladí ochotní zapájať sa najmä do zbierok. Výnimkou však podľa nej nie sú ani komunitné aktivity, v rámci ktorých mladí robia podujatia pre seniorov či detské domovy.
Dobrovoľníctvom k práci
Prieskum
Čo čakajú firmy od záujemcov
- kľúčové zručnosti sú komunikatívnosť, schopnosť prispôsobiť sa a konať v nových podmienkach, počítačová gramotnosť, tímová práca, rozhodovacie zručnosti;
- najviac treba rozvíjať komunikáciu, riešenie problémov, podnikavosť, zanietenie, sebariadenie.
Zdroj: IUVENTA
Skúsenosti s dobrovoľníctvom môžu zohrať svoju úlohu aj pri uchádzaní sa o zamestnanie. Aj takéto aktivity sa totiž považujú za prax, ktorú v čase vysokej nezamestnanosti mladých nie je ľahké získať.
„Uchádzačom radíme, že ak nemajú prácu ani prax, nech skúsia dobrovoľnícke aktivity. Nech robia niečo, čo ich baví aj bez finančného ohodnotenia,“ hovorí Marcela Glevická z portálu Profesia.sk.
Mladý, ktorý má v životopise napísané, že sa zúčastnil na dvoch alebo troch projektoch v treťom sektore, o sebe vysiela aj ďalší signál. Na rozdiel od rovesníkov, ktorí často nevedia, čo chcú robiť, ukazuje jasný záujem. „Je to výborná vizitka,“ vraví Glevická.
„Dobrovoľnícka práca svedčí o angažovanosti,“ hovorí aj Andrea Lišková zo spoločnosti Trenkwalder. Pozitívna skúsenosť s dobročinnosťou môže vraj byť plusom pri rôznych zamestnaniach. Najmä však v prípade, keď súvisí s pozíciou, na ktorú sa uchádzač hlási.
Nie každý sa dá presvedčiť
Kto sa napriek odporúčaniam dobrovoľníctvu vyhýba? Problém je u mladých, ktorí sú silne orientovaní na značku a prestíž spoločnosti a na jasne definované finančné podmienky, za ktorých sú ochotní pracovať.
„Je ťažké vysvetliť im, že je to dobré pre ich štart v kariére, pre získanie pracovných návykov, odskúšanie si seba samého v praxi a iné zručnosti,“ povedala Glevická.
Téma Janette Maziniovej
JANETTE MAZINIOVÁ bloguje o rómskych témach, napísala knihu, je tvárou kampane proti diskriminácii. Naplno sa však venuje najmä práci s mladými, s čím súvisí aj jej téma.
Akú tému si ste si vybrali?
„Neformálne vzdelávanie v práci s mládežou. Najmä to, čo môže mladému človeku priniesť. Aké dôležité kompetencie pre jeho ďalší život.“
Čo mu môže priniesť?
„Mladý človek vo formálnom vzdelávaní dostáva veľa informácií a vedomostí. Neformálne vzdelávanie ho naučí ich využívať v plnej miere. Naučí ho pracovať v tíme a pomôcť adaptovať sa na nové prostredie, reagovať na nové výzvy. Získava zručnosti, ktoré sú preňho uplatniteľné v celom živote.“
Akú úlohu pri neformálnom vzdelávaní zohráva dobrovoľníctvo?
„Dobrovoľníctvo je jeden z nástrojov, ako dokáže človek získať zručnosti a postoje, ktoré mu pomôžu v ďalšom živote. U nás je stále atmosféra, že zadarmo nebudem robiť vôbec nič. Mladí ľudia si často neuvedomujú, že práve cez dobrovoľníctvo získajú nefinančný kapitál, ktorý dokážu využiť v pracovnom aj osobnom živote.“
Čo napríklad môžu získať?
„Získajú niečo, čo ich uprednostní pred ostatnými, ktorí dobrovoľnícku prácu nerobia. Dobrovoľnícka práca dáva mladým ľuďom devízy, ktoré im nikdy nedokážu ublížiť, skôr ich iba posunúť. Ak sú zamestnávatelia, ktorí potrebujú mladého kreatívneho človeka, ktorý dokáže pracovať v tíme, tak potrebujú takého, ktorý dokáže rýchlo a sám nájsť informácie, analyzovať a nájsť pravú príčinu problému. To sa práve cez dobrovoľníctvo dá krásne naučiť.“
Šiesti kamaráti rozosmievali choré deti
Študent bratislavského gymnázia FILIP HATIAR (17) si vymyslel vlastný projekt. S kamarátmi zabávali deti v nemocnici.
Ako ste sa k vášmu projektu dostali?
„Zapojil som sa do projektu KomPrax, ktorý sa zameriava na mládež. Pomocou školiteľov nás viedli, ako si pripraviť vlastné projekty, zrealizovať ich a aj následne vyhodnotiť.“
Prečo ste si vymysleli práve projekt Myslíme na deti v nemocnici?
„Sám som kedysi zažil tú chabú atmosféru nemocnice. Jediní, kto mi vylepšoval náladu, boli rodičia. Bol to tam taký smutný, nudný čas. Myslel som, že by som deťom ich čas spríjemnil.“
Ako?
„Aby cez workshopy, spoločenské hry a divadielka zabudli na svoje choroby a znášali ich ľahšie.“
Akú hru ste vymysleli?
„Červený čiapok. Bola to paródia na Červenú čiapočku, pričom ponaučením bolo, aby sa deti nerozprávali s cudzími ľuďmi.“
Vymýšľali ste to sám?
„Nie, pomohli mi dobrovoľníci. Spolu sme boli šiesti.“
Bolo ťažké ich medzi vašimi rovesníkmi zohnať?
„Vôbec. Mám veľa kamarátov, ktorí mi od začiatku chceli pomáhať. Skôr sme mali problém so scenárom, pretože sme ho museli pripraviť pre vekovú kategóriu od šesť do pätnásť rokov.“
Je to jediný projekt, do ktorého ste sa zapojili?
„Robil som v modelovom zasadnutí OSN, kde som predstavoval podpredsedu komisie. Zapájal som sa aj do zbierky Hodina deťom.“
Prečo by sa mali mladí venovať takýmto projektom?
„Máme obrovskú možnosť zmeniť niečo v našej spoločnosti. Dokážu sa naučiť pracovať tímovo, lepšie komunikovať, niesť zodpovednosť za jednotlivé projekty. Skúseností, ktoré môžeme získať, je fakt veľa. “
Rozmýšľate nad nejakým ďalším projektom?
„Určite by som sa chcel zapojiť aj do väčších projektov, ktoré sa budú týkať spoločnosti. Ešte si to musíme premyslieť.“

Beata
Balogová
