Košice 13. septembra (TASR) - Slovenská republika je po Taliansku a Poľsku treťou krajinou spomedzi štátov Rady Európy (RE), ktorá najviac zaťažuje Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sťažnosťami na zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Po návrate zo Štrasburgu to dnes v Košiciach vyhlásil predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák. V sídle ESĽP sa 9. a 10. septembra zúčastnil na seminári, ktorý bol venovaný podpore spolupráce s národnými súdmi a hľadaniu vhodnej interakcie medzi nimi. Predseda ESĽP Luzius Wildhaber pritom upozornil na vážnosť situácie a potrebu jej riešenia.
Mazák v diskusii auditóriu, ktoré tvorili zástupcovia takmer všetkých štátov Rady Európy, predstavil novelizovanú ústavnú úpravu a informoval o kvalitatívnych zmenách, ktoré priniesla, vrátane možnosti priznať, podobne ako ESĽP, primerané finančné zadosťučinenie. "Na základe novely Ústavy SR sa slovenský občan už v súčasnosti nemôže obrátiť so sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní na ESĽP, ale svoj nárok na ochranu musí uplatniť na ÚS," zdôraznil. Tento fakt by mal zmeniť nepriaznivý pomer sťažností slovenských občanov na európskom súde. V súčasnosti je oficiálne evidovaných 438 vecí, v rámci prípravného konania ich počet Mazák odhadol na 500 až 800. Zaujímavosťou pritom je, že jedným zo sťažovateľov je aj súčasný sudca ÚS.
Na ESĽP, ktorý bol zriadený 1. novembra 1998 a nadväzuje na činnosť bývalého dvojstupňového systému tvoreného Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva, sa ročne obrátia tisícky občanov zo všetkých členských štátov RE. Vybavenie niektorých podaní trvá tomuto súdu 5 a viac rokov. Opodstatnených sa pritom ukáže iba 7 až 9 percent sťažností. ESĽP preto hľadá formy zefektívnenia svojej práce. Jednou z ciest je, aby sa každý štát snažil problémy základných práv a slobôd riešiť najmä vo vlastnom rámci. Problémom sa javí aj nedostatočná znalosť Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúry ESĽP. Najmä kandidátskym krajinám bola pripomenutá potreba sústavného vzdelávania nielen nových generácií právnikov, ale aj súčasných sudcov, prokurátorov a policajných zložiek. "Dohovor má podľa Ústavy SR prioritu pred národným právom a orgány verejnej moci ho musia priamo aplikovať," zdôraznil Mazák pričom dodal, že inak z neznalosti porušujú základné práva a slobody občanov.
