Mnohé porotami oceňované študentské časopisy majú na webe roky starý obsah.
BRATISLAVA. Najlepším stredoškolským tlačeným časopisom roku 2010 bol Ťahák z gymnázia vo Vrábľoch.
Fotografia s predsedom poroty Štúrovho pera Patrikom Hermanom dodnes visí ako hlavná správa na webstránke časopisu.
Nie je to preto, že by bol časopis taký zahľadený do seba. Stránka Ťaháku ukazuje to, čo sa deje vo väčšine školských časopisov. Na web veľmi nemyslia.
Neaktuálne webstránky majú viacerí víťazi súťaže.
Nemajú na to ľudí a na rozdiel od „dospelých“ novín a časopisov ich šéfovia tvrdia, že ich čitatelia majú stále radšej tlačený časopis.
Technika a nezáujem
„Nevieme sa do toho dostať, aktualizovať to, ani zrušiť,“ vysvetľuje dlhoročná šéfka Ťaháku a učiteľka na dôchodku Blažena Valková.
Obsah na webe začal podľa nej starnúť po tom, čo administrátor stránky zmaturoval a odišiel na vysokú školu.
Časopis, ktorý vychádza už pätnásť rokov, si možno prečítať len v tlačenej podobe. Polročne vychádza v náklade do 200 kusov na 80 stranách. Študenti zaň zaplatia euro.
Najmä v tlačenej verzii vychádza aj Rozhľad, najlepší stredoškolský časopis za rok 2011. Už vyše tridsať rokov ho vydávajú považskobystrickí gymnazisti.
Na webe školy má iba titulné strany niekoľko rokov starých tlačených vydaní. Internetová podoba časopisu je aj bez týchto tituliek a ponúka najmä chybové hlásenia.
„Dávame ho na internet, ale skôr je záujem o printovú podobu,“ hovorí riaditeľka gymnázia Mária Vydrová. Polročne vychádza na osemdesiatich stranách v náklade okolo štyristo kusov a počet vytlačených kusov mierne rastie.
Študentské časopisy sú na webe staré, pripúšťa aj vedenie časopisu Študentské slovo z Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach. Slovenčinárka Emília Šolcová hovorí, že zaostávanie chcú riešiť reštartom na Facebooku.
Porota Štúrovho pera nehodnotí weby, dôležitý je len tlačený obsah, hovorí Zlatica Brodnianska z Krajskej knižnice vo Zvolene, ktorá súťaž organizuje.
Priekopník z Bardejova
Jeden z mála ocenených študentských časopisov, ktorý si možno v pomerne aktualizovanej podobe prelistovať aj na webe, je mesačník Gymoš zo Spojenej školy Juraja Henischa v Bardejove.
Tento rok získal na Štúrovom pere Cenu Nadácie Markíza.
Šéfredaktorom časopisu je jeden zo študentov. Časopis vychádza každý mesiac a po tom, ako vypredajú celý jeho stokusový náklad, zavesia vydanie na internet, hovorí šéf redakčnej rady a učiteľ Branislav Boďo.
Iba na webe vychádza už druhý rok časopis Nitrický Korenárik. Štvrťročne ho vydáva Základná škola s materskou školou Nitrica v okrese Prievidza.
Jeho vedúca, učiteľka Monika Pokusová, vraví, že na web prešli pre nedostatok financií. Za stránku, na ktorej možno časopis listovať, zaplatila škola na dva roky sto eur.
Peniaze od školy neberú
Niektoré študentské časopisy si platia výrobu samy. Nemajú inzeráty, skôr zháňajú sponzorov.
BRATISLAVA. Za pätnásť rokov existencie časopisu nezaplatila škola ani jedno vydanie. Časopis gymnazistov z Vrábeľ Ťahák si peniaze musí hľadať inde.
„Musíme zháňať sponzorov,“ hovorí šéfka Ťaháku a učiteľka na dôchodku Blažena Valková. Prispelo napríklad aj mesto Vráble a idú naň aj všetky peniaze, ktoré vyhrajú v súťažiach.
Učiteľka hovorí, že aj vďaka finančnej nezávislosti majú priestor na kritický pohľad študentov.
V neaktuálnej verzii na webe sa o škole či meste nič kritickejšie nepíše.
Ťahák je skôr jednou z výnimiek. Väčšinu študentských časopisov financujú stredné školy, na ktorých vychádzajú.
Čiastočne sa od školy odstrihol aj časopis Rozhľad z Považskej Bystrice. „Financuje ho školská nezisková organizácia AD Astra,“ hovorí riaditeľka gymnázia Mária Vydrová.
Neziskovka podľa nej získava peniaze najmä z dvoch percent z daní.
Skôr ako na peniaze sa časopisy sťažujú na to, že pre ne nemá kto písať, záujem stredoškolákov klesá. Učitelia priznávajú, že študentov musia stále viac prehovárať.
„Úspech časopisu závisí od osobnosti učiteľa, ktorý ho vedie,“ hovorí riaditeľka Vydrová.
Diko: Ak nemáte peniaze, choďte na internet
Tento rok bol v porote súťaže študentských časopisov aj šéf spravodajstva RTVS LUKÁŠ DIKO. Vtedy bol ešte šéfredaktorom Markízy.
Aké sú slovenské študentské časopisy?
„Viaceré študentské časopisy ma prekvapili svojou kvalitou, a to tak obsahovou a textovou, ako aj grafickou. Nedá sa zovšeobecňovať, ale pri niektorých cítiť dôraz na kvalitu textov a pri niektorých zase dôraz na kvalitu grafického spracovania či fotografie. Čo sa týka nedostatkov, keď si odmyslíme tie, ktoré sú spôsobené nedostatkom financií v školách, tak sú rovnaké ako prednosti. Nízka úroveň textov a nezaujímavý obsah. Myslím si však, že všetci, ktorí tvoria študentské časopisy často na kolene a v bojových podmienkach, si zaslúžia uznanie.“
Zaujíma študentov takáto práca?
„Záujem stále je. Z debát so študentmi vyplynulo, že ich motivuje, ak cítia, že je ich časopis na škole obľúbený. Preto, ak sa nájde nadšená partia tvorcov, tak záujem okolia časopis posúva dopredu.“
Viaceré aj ocenené časopisy majú staré weby. Stačí im tlačené vydanie?
„Práve to bol jeden z mojich odkazov pre študentov na Štúrovom pere: Ak nemáte peniaze na tlač, robte časopis na internete. V podstate to nestojí nič okrem vynaloženého času. Miesto na internete majú, no musia spolužiakov presvedčiť obsahom. Viaceré študentské časopisy totiž predávajú celý náklad len preto, že sú v nich vložené kupóny proti skúšaniu a podobne.“

Beata
Balogová
