Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že súdy budú môcť naďalej ukladať prísne tresty pri úmyselných trestných činoch.
KOŠICE. Časť Trestného zákona týkajúceho sa tzv. asperačnej (zostrujúcej) zásady nie je v súlade s Ústavou. Rozhodol o tom v stredu 28. novembra Ústavný súd.
V rozpore s ústavou sú podľa nálezu súdu v paragrafe 41 odsek 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou: "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody".
Začatie konania vo veci navrhol Krajský súd v Prešove. K rozhodnutiu pléna ÚS SR pripojili odlišné stanovisko sudcovia Ivetta Macejková a Milan Ľalík, informovala hovorkyňa súdu Anna Pančurová.
Asperačná zásada stanovuje pravidlá, ktorými prakticky dochádza k sprísňovaniu trestov u páchateľov, ktorí sa dopustili viacerých úmyselných trestných činov, ak bol minimálne jeden z nich zločinom.
Predmetná veta v Trestnom zákone znie: "Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody."
Národná rada tak bude musieť dať príslušnú časť Trestného zákona do súladu s ústavou.
Ministerstvo: Prísne tresty môžu padať naďalej
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že súdy budú môcť naďalej ukladať prísne tresty pri úmyselných trestných činoch aj po tom, ako ústavný súd vyhlásil za neústavnú časť asperačnej zásady.
"Nález Ústavného súdu však umožní, aby bolo možné lepšie zohľadňovať špecifiká jednotlivých prípadov, čím sa vytvoria vhodnejšie podmienky na ukladanie spravodlivých a primeraných trestov. Nález Ústavného súdu zároveň zabráni ukladaniu neprimerane vysokých trestov, ktoré sa neraz míňajú svojim účinkom a vyvolávajú oprávnenú kritiku zo strany verejnosti," uviedla hovorkyňa rezortu spravodlivosti Jana Zlatohlávková.
V súvislosti s úpravou asperačnej zásady ministerstvo spravodlivosti z odborného hľadiska zváži potrebu opätovného zavedenia inštitútu obzvlášť nebezpečného recidivistu, aby v takýchto prípadoch bolo možné uložiť čo najprísnejšie tresty.
Rezort spravodlivosti uisťuje, že u právoplatne uložených trestov na základe asperačnej zásady, ktoré doteraz padli, súdy rozhodovali podľa platného právneho stavu.
"To znamená, že nebol porušený zákon, a tým pádom neexistuje zákonný dôvod na podanie dovolania. V ďalšom bude nutné počkať na písomné odôvodnenie nálezu," dodala Zlatohlávková.
Lipšic: Rozhodnutie nie je správne
Rozhodnutie Ústavného súdu nie je podľa exministra spravodlivosti a vnútra Daniela Lipšica správne. Tvrdí, že aj vďaka tejto zásade sa na Slovensku znížila násilná kriminalita.
"Asperačná zásada pôsobila dobre, funkčne a obávam sa, že zmierňovanie trestov pre páchateľov viacerých deliktov bude znamenať ohrozenie bezpečnosti ľudí na Slovensku," podotkol.
Lipšic vysvetlil, že podľa doteraz platnej asperačnej zásady ak niekto spáchal dva úmyselné trestné činy a jeden z nich bol zločin, tak sa zvyšovala horná hranica trestnej sadzby o tretinu, pričom súd musel uložiť trest v hornej polovici zvýšenej sadzby, teda sa zvyšovala aj dolná sadzba.
"ÚS povedal, že zvyšovanie hornej sadzby je v poriadku, no dolná by sa zvyšovať nemala. Toto rozhodnutie považujem za nesprávne," zdôraznil Lipšic.
Zároveň informoval, že od roku 2003, keď sa asperačná zásada prijala, počet násilných trestných činov klesol o polovicu.
"Tento princíp bol od roku 2003 aplikovaný v tisícoch prípadov a preukázal svoju životaschopnosť napriek tomu, že sudcovia ho kritizujú, lebo sa musia venovať aj matematickému prepočtu a zužuje trestné sadzby pre súdy, čím robí rozhodovanie súdov objektívnejším," uviedol poslanec.
Zároveň zdôraznil, že slovenský Trestný zákon vždy obsahoval aj obsahuje možnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, ak to vyžadujú okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa.
