Nenáležité prirovnanie mohli Bosniaci považovať za podporu srbských nacionalistov.
BRATISLAVA. Slovenský prezident nevysvetlil faux pas, ktorého sa dopustil v stredu na návšteve Bosny a Hercegoviny.
Bosnu a jej súčasť Republiku Srbskú nepriamo prirovnal k Česku a Slovensku po rozdelení, čo sa stretlo s nepriaznivými reakciami miestnych politikov a médií.
Pre Slovensko je Balkán a táto krajina jednou z kľúčových oblastí, na ktorú sa zameriavame a Európska únia od nás očakáva, že Sarajevu pomôžeme v približovaní sa k európskemu spoločenstvu.
Prezidentov hovorca Marek Trubač v stredu povedal, že výrok bosnianske médiá vytrhli z kontextu.
Ivan Gašparovič chcel podľa neho vyzdvihnúť potrebu pozitívneho dialógu. Vo štvrtok jeho slová nespresnil, hoci SME hovorcu o vysvetlenie požiadalo.
"Bosnianski intelektuáli nechápu, ako môže byť jedna hlava štátu takáto neinformovaná," povedala bosnianska analytička Tija Memiševičová.
Neželané delenie
Od novinárov z Bosny sa však SME podarilo získať nahrávku z tlačovej konferencie, kde prezident jasne hovorí, že s prezidentom Republiky Srbskej Miloradom Dodikom „hovorili o dobrej spolupráci Česka a Slovenska pri príležitosti potrebnej dobrej spolupráce Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej“.
Dvaja novinári na to reagovali otázkami.
Republika Srbská totiž nie je samostatný štát, ale len súčasť Bosny a Hercegoviny a akékoľvek delenie miestni Bosniaci nepripúšťajú a rovnaká je aj línia Európskej únie.
Výroky vo štvrtok riešil náš veľvyslanec Miroslav Mojžita, ktorého si zavolal člen predsedníctva (jeden z troch prezidentov) v krajine Bakir Izetbegovič.
„Na stretnutí si nedorozumenie vysvetlili,“ tvrdí naše ministerstvo zahraničia. Prezident podľa hovorcu „nespochybnil suverenitu Bosny a Hercegoviny a oficiálne ani neoficiálne sa nik nesťažoval.
Nepríjemné je to však pre ministra Miroslava Lajčáka, ktorý zastával v Bosne post vysokého predstaviteľa.
To je najvyšší predstaviteľ Západu v krajine, ktorá zažila najničivejšiu občiansku vojnu v Európe po druhej svetovej vojne.
Jeden bývalý veľvyslanec hovorí, že v Bosne je oficiálnym kruhom jasné, že išlo len o slovné pošmyknutie sa.
V podobných situáciách sa podľa neho prezidenti neospravedlňujú a pošle sa veľvyslanec, aby vec „vyriešil,“ aby sa na to rýchlo zabudlo.
Akcia veľvyslanca
Nie celkom štandardná bola aj návšteva hlavy štátu v Banja Luke, centre Republiky Srbskej.
„Britský šéf diplomacie by si sem nikdy nedovolil cestovať,“ povedala miestna analytička Tija Memiševičová.
Nedávno tam však bol eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle aj macedónsky prezident.
Cestu do Banja Luky podľa diplomatických zdrojov plánoval Mojžita. Ten je v Bosne a Hercegovine už sedem rokov, predtým bol bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti dlho v Srbsku.
Jeho ďalšou diplomatickou zástavkou môže byť Bielorusko.
Za Ivanom Gašparovičom zostáva len trápno a vulgarita, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ako to myslel, novinárka nerozumie
ERDUAN KATANOVÁ bola v Banja Luke, keď Ivan Gašparovič šokoval porovnaním Republiky Srbskej a Bosny k Česku a Slovensku.
Ako zareagovali novinári na konferencii na Gašparovičove slová?
„Zaskočilo ich to. Spýtala som sa potom na to prezidenta ešte raz a povedal, že Republika Srbská a Bosna a Hercegovina sú v mnohom podobné ako Slovensko a Česko. Bolo to politicky nekorektné, vyzeralo to, že váš prezient nepozná reálie Bosny a Hercegoviny.
Čo tým podľa vás myslel?
„Nerozumiem tomu, nerozumie tomu ani verejnosť v Bosne. Asi to bolo iba politické faux pas. Ale možno je za tým lobing politikov Republiky Srbskej. To sú však už špekulácie.
Pamätáte sa, že by podobný výrok povedal iný zahraničný predstaviteľ?
„Boli niektoré kontroverzné výroky, ale nikto nezašiel tak ďaleko ako Ivan Gašparovič.“
Tomáš Vasilko
O rozpade krajiny sa nehovorí
Prezident označil Republiku Srbskú ako nezávislý štát, čo je pre Bosniakov neprijateľné.
BRATISLAVA. Výrok Ivana Gašparoviča brali v nesrbskej časti Bosny a Hercegoviny veľmi citlivo. Prezident totiž naznačil rozdelenie krajiny, o ktorom sa verejne nehovorí.
„Bosna a Hercegovina je štát, ktorý sa skladá z dvoch entít - Republiky Srbskej a Federácie Bosny a Hercegoviny, “ vysvetľuje bosnianska novinárka Sabina Osmanagichová z tlačovej agentúry FENA.
„Keď to Gašparovič porovnal s dvoma nezávislými štátmi Slovenskom a Českom, akoby povedal, že Republika Srbska je nezávislý štát.“
Srbi o nezávislosť stoja
Politici Republiky Srbskej by nezávislosť chceli. Prezident tejto entity Milorad Dodik, s ktorým sa Gašparovič stretol v Banja Luke, sa viackrát vyhrážal, že vyhlási referendum.
„Vedia však, že do Európskej únie či NATO môže ísť Bosna iba spoločne. Nazvať Republiku Srbskú nezávislým štátom je neprijateľné, je to obrovský diplomatický škandál,“ hovorí Osmanagichová.
Pred vojnou bola Bosna súčasťou Juhoslávie, kde žili Chorváti, Srbi a bosnianski Moslimovia. Republiku Srbskú založili miestni Srbi vo vojne na územiach, ktoré obsadili.
Analytička: Je to urážka
Mier sa v roku 1995 dohodol aj s tým, že Republika Srbska sa nesmie oddeliť, čo je aj v ústave.
Osamostatnenie by legitimizovalo etnické čistky, napríklad vyvraždenie osemtisíc mužov a chlapcov v bosnianskej Srebrenici. Momentálne v Republike Srbskej žijú takmer výhradne len Srbi.
„Každého, kto prežil vojnu, muselo Gašparovičovo vyhlásenie uraziť, povedala bosnianska analytička Tija Memiševičová.
„Nerozumiem, ako môže byť hlava štátu takto neinformovaná.“
Tomáš Vasilko
Opozícia: Trápna chyba
Prezident sa mal za faux pas ospravedlniť ešte v Bosne, hovorí šéf zahraničného výboru.
BRATISLAVA. Nerozvážny výrok Ivana Gašparoviča nie je len obyčajný brpt, hodnotí návštevu v Bosne a Hercegovine opozícia.
Predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej (Most-Híd) hovorí, že nejde o dramatický problém.
„Je to len hanba, je to trápne. Prezident sa, zdá sa, verbálne znemožnil a že sa to tak trocha týka aj Slovenska.“ Šebej si myslí, že Gašparovič sa mal ospravedlniť na mieste.
Postoje predstaviteľov Únie a politických reprezentantov členských štátov Únie majú v tejto krajine mimoriadnu váhu.
„Očakával by som, že práve prezident bude vo vyjadreniach obzvlášť zdržanlivý,“ vraví exminister zahraničia Eduard Kukan a europoslanec za SDKÚ.
Zdržanlivý je člen zahraničného výboru a šéf výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer).
„Nerád by som komentoval zámysly pána prezidenta. Možno chcel zdôrazniť, že všetky národy by mali mať také dobré vzťahy a že je to jeho úprimné prianie.“
Poslanec si myslí, že Gašparovič nemusel mať na mysli Republiku Srbskú – súčasť Bosny a Hercegoviny – ale Srbsko.
Miroslav Kern
Beata
Balogová
