Štrajkujúci učitelia držali nad hlavou aj transparent s obrázkom Komenského so zakrytými očami. Čo vlastne učiteľ národov pred 420 rokmi hovoril?
Učitelia majú byť ľudia najvyberanejší, zbožní, počestní, vážni, pracovití a múdri. Mali by mať široké vzdelanie, metodickú pripravenosť, lásku k dieťaťu a k výchovnej práci.
Vo svojom diele majú byť horliví, aby sa nikdy nehanbili za svoj úrad alebo neboli znechutení a aby neklesali ľahko pod ťarchou práce.
Tak píše Jan Amos Komenský, ktorého prínos do základov pedagogiky uznávajú v celej Európe. Aj Európska komisia nazvala po ňom jeden zo svojich výmenných programov medzi školami.
Jeho meno sa u nás azda najviac spája s notoricky známymi sloganmi ako „opakovanie je matka múdrosti“ či „škola hrou“. Komenského myšlienky však boli skutočne revolučné, a nielen na jeho dobu.
„Učiteľ najnižšej triedy preto nech je radšej múdrejší ako iní a má sa získať za plat väčší ako iné platy."
Ján Amos Komenský
Múdrejší ako kňazi
Podľa neho by mali byť učitelia dokonca múdrejší ako predstavitelia cirkvi či obcí, pretože ich úlohou je položiť základy tak štátu, ako aj obce. Preto si zasluhujú čo najobozretnejší výber, ako aj vážnosť, ale aj odmeny.
Sami by mali byť takí, akými majú spraviť svojich žiakov. Máme sa však postarať o to, aby takými aj mohli byť.
Základný Komenského odkaz je nasledovný: výchova je to najdôležitejšie na svete. Vzdelávať sa máme prakticky od narodenia až po smrť.
„Zanedbávanie výchovy je skazou ľudí, rodín, ríš a celého sveta,“ pripomínal. Naopak, výchovu považoval za nástroj zmeny spoločnosti.
Ľudia by sa mali v škole naučiť poznávať pravdivé, chcieť dobré a vykonávať potrebné.
„Svet je škola,“ napísal v Českej didaktike. Za svojho ho však okrem Čechov považujú aj Slováci, Maďari či Nemci.
So slovenskými koreňmi
Komenský vyrastal v Uhorskom Brode na Morave, o presnom mieste jeho narodenia sa dodnes vedú spory, objavujú sa dokonca aj názory, že sa narodil v Nimnici pri Púchove.
Jeho predkovia Segešovci však preukázateľne pochádzali z okolia Trenčína pravdepodobne z obce Pobedim.
Dôležitejšie ako jeho slovenské korene je to, že jeho učenie priamo ovplyvňovalo rozvoj školstva na našom území, nenadarmo je po ňom pomenovaná naša najväčšia a najstaršia univerzita.
Jeho spisy sa šírili časopisecky, tlačili ich levočské a bardejovské tlačiarne. Orbis Pictus zaviedli ako učebnicu v roku 1660 na škole v Bratislave a v roku 1670 aj v Levoči, ale niektoré jeho knihy sa na školách používali aj pred rokom 1650.
Na Slovensku sa v rokoch 1650 - 1654 zastavil asi štyrikrát, podľa všetkého navštívil Trnavu, Skalicu či Levoču, v Prešove mu dokonca ponúkli post na tamojšej vyššej škole.
Hoci ho rôzne univerzity, ba aj anglický parlament pozývali prednášať, jeho idey sa aj pre politicky nestabilnú dobu nepodarilo dlhodobejšie zaviesť ani len vo Švédsku, kde bol v rokoch 1642 - 1648 povolaný výslovne pracovať na reforme školstva.
Keď v Blatenskom Potoku dostal vďaka pozvaniu Rákocziovcov možnosť prakticky realizovať svoje predstavy o pansofickej škole, narazil na odpor domácich učiteľov. Práve túto profesiu si však Komenský vážil najviac zo všetkého.
Základy sú najdôležitejšie
V súlade s požiadavkami dnešných štrajkujúcich tvrdil, že lepšie ohodnotení by mali byť tí, ktorí sa venujú najmladším deťom od šiesteho do dvanásteho roku, kedy by si mali deti cvičiť rozum, učiť sa čítať, písať, a to aj v cudzom jazyku.
Zdôrazňoval totiž, že práve tento stupeň školy si žiada veľmi kvalitných učiteľov: „Prvé základy stavby alebo prvé čiary kresby sa musia klásť dobre, lebo aký je začiatok, tak ide všetko. Učiteľ najnižšej triedy preto nech je radšej múdrejší ako iní a má sa získať za plat väčší ako iné platy,“ hlásal Komenský.
Komenský však položil aj filozofické základy celoživotného vzdelávania od materských škôl až po univerzity tretieho veku, či „školu staroby“, v ktorej by sme sa mali učiť bilancovať život a vyrovnávať sa so smrťou.
Paradoxne sa však on sám vďaka nepriaznivým rodinným podmienkam dostal k možnosti vzdelávať sa až po šestnástom roku svojho života.
„Naši učitelia nesmú byť podobní stĺpom pri ceste, ktoré len ukazujú, kadiaľ ísť, ale sami nejdú."
Ján Amos Komenský
Vzdelanie pre všetkých
Komenského priekopnícke tézy zostávajú aj pre súčasné školské systémy stále výzvou.
Dodnes sa na celom svete nenaplnila ani jeho požiadavka, aby boli vzdelávaní nielen niekoľkí, ale všetci - mladí aj starí, bohatí aj chudobní, urodzení aj neurodzení chlapi aj ženy, slovom každý, kto dostal do vienka narodiť sa ako človek.
„Aby sa už konečne stalo celé ľudské pokolenie vzdelaným podľa všetkých vekových stupňov, podľa pohlavia a vo všetkých národoch.“
Chcel, aby výchova bola otvorená, úprimná, príjemná, nenásilná, ba až zábavná. Brojil proti mentorovaniu zbytočností, ktoré žiaci potom aj tak nevedia použiť v praxi. Radil, naopak, aby sa deti učili samy na vlastných pokusoch, aby sa pri výučbe postupovalo od jednoduchšiemu k zložitejšiemu a aby sa žiaci celkovo neúmerne nezaťažovali učivom.
Jeho úvahy o vševýchove, ktorá má byť cestou k všenáprave sveta, sa nám dnes zdajú možno priveľmi utopické, nemožno sa mu však čudovať, že v časoch tridsaťročnej vojny najviac zo všetkého túžil po mieri a harmónii.
Celoživotne bol veľkým odporcom katolíckej cirkvi i Habsburgovcov, zasadzoval sa však aj o ekumenické zmierenie, čo sa občas nepáčilo mocným, ktorí ho podporovali.
Paradoxne, jeho najväčším mecenášom sa ku koncu života stal holandský zbrojný magnát Louis de Geer.
„Učiteľom hodným tohto mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti.“
Ján Amos Komenský
Jan Amos Komenský (1592 – 1670)
pedagóg, filozof, jazykovedec a humanista
Bol kňazom jednoty bratskej, ktorá nadväzovala na husitské tradície, preto sa po bitke na Bielej hore musel skrývať. Prvú knihu Labyrint sveta a raj srdca napísal ešte na Morave.
Od roku 1628 však začal cestovať po Európe, dlhodobo pôsobil hlavne v poľskom Lešne, ktoré bolo v tom čase strediskom nekatolíkov.
Po jeho vypálení prežil koniec svojho života v Amsterdame, kde konečne našiel finančnú aj životnú stabilitu. Tu dokončil väčšinu svojich prác a tu sa aj postarali o ich vydanie.
Komenský sa v Amsterdame stretával napríklad aj s Rembrandtom van Rijnom. Pochovaný je pri kostolíku v holandskom Naardene.
Jeho hlavnou filozofickou ideou bola pansofia, veril v harmóniu ovládajúcu celý vesmír. Medzi jeho najcitovanejšie diela patria okrem didaktík a slovníkov Orbis pictus, Brána jazykov otvorená či Schola ludus.
Paradoxne, počas celého 18. storočia a sčasti aj 19. storočia boli jeho práce takmer neznáme. Jeho dielo bolo znovu objavené až v druhej polovici 19. storočia.
Zuzana Uličianska
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
