Vďaka zrekonštruovanej pamiatke môže ožiť celá obec a vzniknú nové príležitosti na podnikanie.
ĽUBOVŇA, BECKOV. Pamätníci spomínajú, že Ľubovniansky hrad bol pred niekoľkými desiatkami rokov zanedbanou ruinou a autobus s turistami sviatkom. V každom z posledných štyroch rokov ho podľa správcu Jozefa Balužinského navštívilo sto- až stodvadsaťtisíc ľudí.
Balužinský hovorí o rokoch postupnej rekonštrukcie. Predchodcovia začínali od dolnej časti, neskôr sa pustili do opravy starších, opravili vežu a tento rok otvorili aj zrekonštruovaný renesančný palác.
Desaťročia prác
„Začiatky rekonštrukcie boli skromné a návštevnosť nízka. Hrad sa najviac zmenil za posledných desať rokov. Získali sme peniaze od Prešovského samosprávneho kraja a milión eur od vlády na záverečné práce na renesančnom paláci.“
Z ruiny sa stala najväčšia atrakcia regiónu. Príťažlivosti hradu významne pomáha aj ojedinelé múzeum ľudovej architektúry v podhradí s vodiacou líniou pre nevidiacich, trojrozmernými maketami a sprievodcom v Braillovom písme. Rovnaký projekt pripravili aj pre hrad.
Balužinský tvrdí, že obnova pamiatok a rozvoj cestovného ruchu spolu úzko súvisia.
„Hrad sa prudko rozvíja a s tým stúpa aj návštevnosť. Ľudia sa vracajú v dvoj, trojročných cykloch a chcú sa vracať znovu, pretože stále vidia niečo nové.“
Primátor Starej Ľubovne Michal Biganič hovorí, že hrad má veľký vplyv na rozvoj turistického ruchu a propagáciu mesta v zahraničí. Bývalý diplomat tam vodí všetky zahraničné návštevy, naposledy z Indie a Číny. Na reštaurácii obrazov a sôch sa podieľa aj Taiwan.
„Vidno kusisko roboty. Z ruín je renesančný kaštieľ, v kaplnke, ktorá bola niekedy skladom, je nádherná expozícia zreštaurovaných obrazov. Máme aj repliky poľských korunovačných klenotov. Jediné sú v Ľubovni a v poľskej súkromnej zbierke,“ dodáva primátor.
Zmŕtvychvstanie Beckova
Po požiari pred takmer 300 rokmi sa začal hrad Beckov rozpadávať, až sa z neho stala ruina. Plánov na obnovu bolo niekoľko v predvojnovom období aj počas socializmu. Nepodarená rekonštrukcia však hrad nezachránila.
K zmŕtvychvstaniu, ako záchranu nazývajú ľudia zo Záujmového združenia Hrad Beckov, prišlo až v posledných rokoch. Obec získala na rekonštrukciu vyše dva milióny eur. Opravili dolný hrad, západný palác, kaplnku a pokračovať budú severným palácom.
„Medzi rekonštrukciou a návštevnosťou je obrovský vzťah. Pred obnovou prichádzalo ročne okolo 27-tisíc turistov, po nej za niekoľko mesiacov vyše 53-tisíc,“ hovorí manažér Vojtěch Záhorský.
Hrad ožil. Divadlá, letné kino, ukážky života na hrade, nočné prehliadky, zabíjačky. Ožíva aj obec Beckov. Sprievodcov robia miestni študenti.
„Všetko je to o ľuďoch. Veľa sa dá urobiť, ak chcú niečo dosiahnuť, ak prioritou nie sú pre nich peniaze, ale obdiv návštevníkov. Čím viac bude aj u domácich slovenskej prívetivosti, tým viac sa bude dariť,“ hovorí Záhorský.
Starosta Karol Pavlovič je prekvapený návštevnosťou, no očakáva, že efekt sa naplno prejaví až o niekoľko rokov. Prvým výsledkom je prerobená cukráreň na námestí.
„Od mája bola cukráreň plná. Myslím si, že to bude impulz aj pre ďalších podnikateľov v obci.“
Téma Martina Macharika
MARTIN MACHARIK podniká v cestovnom ruchu v Banskej Štiavnici. Popri tom sa venuje obnove kultúrnych pamiatok. Najväčším projektom je obnova Kalvárie v Banskej Štiavnici za približne päť miliónov eur. Od roku 2007 ho financujú zo zbierok, darov a cez projekty ministerstva kultúry.
Čo je pre vás zaujímavá téma?
„Pamiatky a turizmus. Aký zmysel má investovať do pamiatok vo vzťahu k cestovnému ruchu a aj pre obyvateľov starých miest.
Aký?
"Investovať do pamiatok sa oplatí pre štát aj pre súkromný sektor. Okrem pestovania hodnoty ako je „krása“ sa tým zvyšuje atraktivita pre návštevníkov, ale aj obyvateľov žiť na kultivovaných miestach.
V akom stave je na Slovensku vzťah medzi pamiatkami a turizmom?
"Stav pamiatok je horší v porovnaní s okolitými krajinami, aj keď sa to v poslednom čase zlepšilo. Problémy sú dva. Politici nevidia súvislosť medzi turistickým ruchom a dobrým stavom pamiatok a druhým je všeobecne kultúra národa. Na Slovensku sa nedá turizmus stavať na veľkolepých atrakciách, ako sú more alebo veľhory. My môžeme byť unikátni spojením histórie, kultúry a prírody. Práve týmto sa môžeme odlíšiť od iných krajín. Našou šancou je „pokojný“ turizmus. Ak však turisti skonštatujú po návšteve, že hrady, kaštiele, či historické parky sú z veľkej časti v dezolátnom stave, nevrátia sa. Pre rozvoj turizmu je kľúčová práve chuť vracať sa."
Majú sa turisti prečo vracať na Slovensko?
"Sú také lokality, ale sú skôr výnimkami. Skutočne upravené a opravené lokality na európskej úrovni tu nie sú."
Robí štát niečo pre zlepšenie stavu pamiatok?
"Asi 12 rokov existuje v celku férový systém Obnovme si svoj dom. Celkový balík, ktorý sa tam ale prerozdeľuje, je však pri všetkej snahe ministerstva kultúry len asi štyri milióny eur pre tisíce pamiatok po celom Slovensku. To myslím hlavne v kontraste so sumami, ktoré miznú v eurofondoch. Napríklad len v otrasnom projekte Vígľašského zámku sa minie šesť miliónov eur. A získame nové zbytočné kongresové centrum a hanbu odbornej obce. Za túto sumu by sme bezpečne zakonzervovali desať hradných zrúcanín, ktoré patria medzi skutočne unikátne turistické ciele. Podporu „na rozvoj turizmu“ dostal napríklad aj penzión mimo centra Banskej Štiavnice, ktorý postavili na zelenej lúke, hoci v centre čaká na rekonštrukciu stovka historických objektov. Kde je potom spravodlivosť, férovosť a zdravý rozum? Dokumentuje to aj príbeh Kalvárie v Banskej Štiavnici. Za posledných šesť rokov nespĺňala podmienky pre pridelenie žiadnych dotácií z európskych peňazí, hoci význam a dosah jej obnovy je už len z hľadiska rozvoja cestovného ruchu s väčšinou podporených projektov neporovnateľný. Pravidlá sme si však nastavovali u nás, takže je to naše maslo a naše zmarené šance."
Nezamestnaní sa našli v pamiatkach
To, čo rozbehla SaS, sa pozdáva aj Smeru. Ľudia bez práce zachraňujú hrady.
BANSKÁ BYSTRICA. Na Slovensku je 112 hradov, z toho vyše polovica sú ruiny. Konzervovať sa ich snaží vyše 30 občianskych združení dobrovoľníkov.
Pred dvoma rokmi ministerstvo kultúry pod vedením Daniela Krajcera z SaS rozbehlo obnovu a konzerváciu hradných ruín s nezamestnanými. Obnovu začali na 18 hradoch a ruinách, v dvoch kostoloch, na mestských hradbách v Sabinove a v archeologickej lokalite Glanzenberg v Banskej Štiavnici.
Projekt hodnotí dobre aj súčasné vedenie ministerstva a uznáva, že pomohol zlepšiť stav hradov.
Miroslav Seget zo Združenia na záchranu zrúcaniny hradu Revište hovorí, že projekt urýchlil záchranu pamiatky minimálne o päť rokov. Problém vidí vo veľkej administratíve a vysokej fluktuácii nezamestnaných.
Nezamestnaní Žarnovičania už odstránili na zrúcanine veľký zával spred roka, keď sa tam zrútil múr. Vybudovali aj prístupovú cestu na hrad, opravili bránu a hradby.
Na zrúcanine testovala SaS v októbri projekt „Práca namiesto dávok“. „Za päť dní urobili desiati dlhodobo nezamestnaní robotu, ktorú by dobrovoľní brigádnici robili minimálne tri mesiace,“ hovorí Seget.
Práca dlhodobo nezamestnaných pomáha.
FOTO – ARCHÍV SITA
Bystrické kaštiele chátrajú
BANSKÁ BYSTRICA. Zo štvorice banskobystrických radvanských kaštieľov sa zachovali tri, pôvodný Soví hrad zanikol. V dobrom stave je iba Tihanyovský kaštieľ.
Mestský kaštieľ Radvanských chátra. Mesto nemá peniaze na rekonštrukciu. V minulosti ho prenajali na 99 rokov Slovenskej zdravotníckej univerzite, ktorá ho chcela opraviť, ale nezískala prostriedky z fondov a kaštieľ vrátila mestu. Záujem prejavila miestna Akadémia umení, ale s magistrátom sa ešte nedohodli. Kaštieľ zo 16. storočia je roky neobývaný, posledná väčšia rekonštrukcia bola v roku 1958. Do majetku mesta sa vrátil v roku 1994.
Bárczyovský kaštieľ je v kritickom stave, podľa odborníkov by sa však dal zachrániť. Znemožňujú to zložité majetkové vzťahy.
Kaštieľ v Dúbravici neďaleko Banskej Bystrice roky chátra. Pre obec je to veľký problém, keďže rozsiahla stavba sa nachádza v centre a niektoré časti majú narušenú statiku. „Zo zrúcaniny sa odvaľujú kamene, je to nebezpečné,“ hovorí starosta Ľubomír Šesták.
Kaštieľ nie je vo vlastníctve obce a prípadnú záchranu či predaj brzdia zložité majetkové vzťahy. Starosta odhaduje, že majiteľov je 75.
„Obec aj občania chcú kaštieľ zachrániť. Je to dominanta. Snažíme sa vytvoriť občianske združenie s majiteľmi, zapísať ho ako kultúrnu pamiatku a získať peniaze na rekonštrukciu. Kaštieľ sme nedávno aspoň vyčistili. Robíme všetko, čo môžeme, ale zatiaľ bez peňazí,“ dodal starosta.
Beata
Balogová
