Krajská predsedníčka Združenia základného školstva v Prešove
Po prerušení štrajku ste cestovali v stredu do Bratislavy poriadne rozhorčená. V akej nálade sa vraciate domov?
„Mám dobrý pocit.“
Z čoho?
„Ešte minulý piatok nám vláda dala ultimátum: Tu máte päť percent, rozhodnite sa, či beriete, alebo nie, keď ponuku neprijmete, je dosť možné, že z toho bude nula. V pondelok sme mali pocit, že už k žiadnemu rokovaniu nedôjde – že otázka stojí, kto z koho: buď si štrajkom niečo vydupeme, alebo vláda zmarí naše aktivity a nedá nám nič. V utorok prejavila ochotu ďalej rokovať. A o to nám predsa išlo. Nemôžeme predsa vyjednávať s vytaseným mečom za chrbtom.“
Čo však odborári vyrokovali?
„Je ochota hľadať ďalšie finančné prostriedky na splnenie našich požiadaviek.“
Podľa kuloárnych informácií vám premiér ponúkol zvýšenie miezd o 7,5 percenta. Je to tak?
„Neviem vám to potvrdiť. Ale odpichli sme sa od pôvodnej hranice päť percent.“
V Prešovskom kraji sa zapojilo do štrajku 80 percent základných a materských škôl, čo je najviac na Slovensku. Väčšina bola rozhodnutá vydržať, kým vláda nesplní ich požiadavky. Nebolo rozhodnutie vyhlásiť neobmedzený štrajk unáhlené?
„Neobmedzený štrajk predsa neznamená, že budeme štrajkovať donekonečna. Navyše, účasť bola zo dňa na deň menšia. Aj preto štrajkový výbor rozhodol o jeho prerušení. Keď je vláda ochotná rokovať, načo by sme ťahali zamestnancov do ďalších finančných strát?“
Pripúšťate možnosť obnovenia štrajku?
„Samozrejme.“
Myslíte si, že by sa vám opäť podarilo zmobilizovať taký počet škôl a zamestnancov?
„Keďže už mám relevantné informácie, som presvedčená, že by som to v našom kraji dokázala.“
Do Bratislavy ste išli s odhodlaním tlmočiť nespokojnosť zamestnancov s prerušením štrajku. Nejako ste však zmäkli.
„Učitelia a zamestnanci nevedeli, čo sa deje, prečo štrajkový výbor rozhodol o prerušení štrajku, sama som nemala informácie, bola som, mierne povedané, rozhorčená. Referovala som, že v našom kraji vládne veľké rozčarovanie.“
Kde sa stala chyba?
„Zlyhala komunikácia. Myslím si, že štrajkový výbor nezvolil najlepšiu formu. Chýbal osobný kontakt. Máme predsa v každom regióne odborárov, ktorí by dokázali ľuďom vysvetliť, čo sa stalo a prečo treba štrajk prerušiť. Nestačí takúto zásadnú informáciu zavesiť na web, alebo ju podať cez médiá.“
Aký je váš názor na školy, ktoré pokračujú v štrajku?
„Pripadá mi to nezmyselné a v čase, keď s vládou rokujeme, zbytočné. Je to štrajk pre štrajk, nie za dosiahnutie našich požiadaviek.“
